Recenzia: Roma? Vysoká škola autorského filmu

Film rozpráva príbeh jednej rodiny žijúcej vo štvrti Roma v Mexiku počas turbulentných sedemdesiatych rokov plných nepokojov optikou opatrovateľky Cleo (Yalitza Aparicio). Tá sa musí spolu s kolegyňou starať o domácnosť a štyri deti, zatiaľ čo ich rodičia riešia stále sa stupňujúcu manželskú krízu. Keď otec rodinu napokon opustí, vyvolá to nemalé problémy.

Cuarón si vybudoval za posledné roky nielen status výnimočného formalistu, ale tiež skvelého rozprávača, čo v Rome naplno predvádza. Napriek pomalému tempu a čiernobielemu filtru sa mu darí držať divákovu pozornosť citom pre detail a famóznou vnútrozáberovou montážou. Cuarónovo rozhodnutie postaviť sa aj za kameru namiesto jeho dvorného, no pracovne vyťaženého kolegu Emmenuela Lubezkého sa tak v konečnom dôsledku ukázalo ako vôbec nie zlé. A vzhľadom na to, že je Mexičan podpísaný pod réžiou, scenárom, kamerou, strihom a je tiež producentom snímky, z hľadiska autorstva ide o jeho najambicióznejší projekt vôbec.

To, čo však cítiť úplne najviac, je, že je stále vyzretejším a lepším filmárom, o ktorom sa pravdepodobne raz budú učiť študenti filmovej vedy podobne ako doteraz o Orsonovi Wellesovi. A vidno to aj bez Zlatého leva z Benátok, dvoch Zlatých glóbusov či desiatich oscarových nominácií, ktoré Roma už získala. Je jasné, že Cuarón bude mať vďaka tomuto filmu neprajníkov kričiacich, že ide o kalkul a prílišnú snahu osloviť akademikov a kritikov navyše s klišéovitým čiernobielym vizuálom, ale pravdou je, že Roma má od kalkulu poriadne ďaleko.

Z každého záberu cítiť, že ide o skutočne dojímavú, krásne úprimnú, formálne až dokonale precíznu, extrémne osobnú drámu, aká sa rozhodne nevidí každý deň. Dostáva sa pomaly pod kožu, doháňa k slzám a núti premýšľať aj po skončení titulkov. Roma je vlastne akýmsi návodom pre Cuarónových režijných kolegov, ako má vyzerať funkčné, vizuálne atraktívne a myšlienkovo hlboké dielo s katarziou, na aké sa nezabúda.

Roma precízne zachytáva ducha doby a miesta, nevyhýba sa pritom spoločensko-politickým témam (i keď zámerne len okrajovo), no v prvom rade rozpráva komplexne a bez pátosu, do veľkej miery aj vďaka absencií hudby, o medziľudských vzťahoch, sile prežiť, boji s tragédiami či životných údeloch. Ukazuje, že často tí najmilší a najskromnejší ľudia dostávajú od života tie najtvrdšie rany, pričom sa to nesnažia dávať najavo a aj napriek tomu rozdávajú ďalej jedným slovom – dobro.

Cítiť, že Cuarón je „srdciar“, ktorý dobre vie, že to najmenej, čo môže spraviť, je poďakovať sa filmom tým, ktorí formovali jeho identitu. Film Roma, pod ktorým je podpísaný ako distribútor Netflix, si môžu slovenskí diváci pozrieť aj v bratislavskom kine Lumière alebo v košickom kine Úsmev.