S týmito prvkami horory pracovali už od svojho počiatku, no poväčšine tie najlepšie a najkultovejšie z nich mali ešte jednu, veľmi podstatnú ingredienciu – deti. Stačí sa pozrieť na diela ako Exorcista (1973), Prichádza Satan (1976), Osvietenie (1980), Kukuričné deti (1984) či Šiesty zmysel (1999) a nie je ťažké zhodnotiť, že práve z detí dokáže najviac mraziť. Napriek tomu, že súčasné horory najviac využívajú extrémnu brutalitu či prvoplánové ľakačky na to, aby čo najviac šokovali a desili, nájdu sa medzi tvorcami výnimky snažiace sa dostať tento žáner späť k jeho počiatkom. Medzi ne patrí aj štyridsaťosemročný Američan Nicholas McCarthy, známy svojou béčkovou estetikou. Jeho najnovší komorný horor Potomok má všetky predpoklady na to, aby diváci v kine dostali presne to, vďaka čomu doň vstúpili – strach a nepokoj.
Úvod filmu oboznamuje diváka s dvomi udalosťami odohrávajúcimi sa v rovnakom čase. Prvou je vražda chladnokrvného tyrana a devianta Edwarda Scarka (Paul Fauteux), druhou je narodenie malého Milesa milujúcim rodičom Sarah (Taylor Schillingová) a Johnovi (Peter Mooney). Ich prepojenie nie je náhodné. Ako Miles rastie, ukazuje sa, že je na svoj vek až príliš inteligentný a vyzretý. Keď však v ôsmich rokoch brutálne napadne svojho spolužiaka v škole a počas spánku začne hovoriť v jazyku, ktorý sa nemal kedy ani kde naučiť, ukáže sa, že niečo naozaj nie je v poriadku a Milesovo konanie ovláda Edward, ktorý sa vrátil medzi živých, aby dokončil to, čo v minulom živote nestihol.
Potomok pomerne originálne spracúva motív reinkarnácie a posadnutosti vďaka slušne napísanému a slušne gradujúcemu scenáru s funkčnými dejovými zvratmi a psychológiou postáv. McCarthyho eso v rukáve je však iba 10-ročný herec Jackson Robert Scott (známy z dva roky starého hororu podľa predlohy Stephena Kinga To). Je až neuveriteľné, ako postavu posadnutého Milesa Scott stvárnil. Jeho nepríčetný a démonický pohľad bude nejedného diváka prenasledovať rozhodne ešte dlho po projekcii. Autentickosť jeho zlovestnosti tiež vyvoláva otázku, akým spôsobom prebiehalo nakrúcanie drastických či vulgárnych scén alebo ako režisér malého herca viedol. Pozoruhodný výkon predvádza aj sympatická hviezda seriálu Orange Is the New Black (2013 – 2019) Taylor Schillingová. Úloha vystrašenej, znepokojenej, no stále milujúcej matky, ktorá ide až za hranice svojich možností, jej sadla skvele.
McCarthymu sa darí budovať napätie asi najlepšie spomedzi všetkých jeho doterajších filmov, a i keď využíva množstvo klišéovitých scén, ako napríklad postavy idúce do tmavej pivnice naboso či likvidácie domácich miláčikov, hodí sa to a občas nimi aj zámerne baví a rozosmieva. Najmä teda tých so zmyslom pre čierny humor. Potomok je síce len osviežujúcou chuťovkou bez snahy o väčší presah, no remeselne zručnou a pomerne nápaditou so skvelou atmosférou. A to niekedy úplne stačí.
Hodnotenie Pravdy:
- 4 hviezdičky z 5
- Potomok / USA, Hongkong, 2019 / réžia: Nicholas McCarthy / scenár: Jeff Buhler / kamera: Bridger Nielson / hudba: Joseph Bishara / hrajú: Taylor Schillingová, Jackson Robert Scott, Brittany Allen, Colm Feore, Peter Mooney a i. / slovenská kinopremiéra: 7. februára.
