Umelecká maskérka: Ak potrebujem desať litrov krvi, uvarím si ju

17.02.2019 09:00
Michaela Kicková
Umelecká maskérka Michaela Kicková. Autor: ,

Napriek tomu, že študovala odbor vizážistka, ktorý robí ženy aj mužov krajšími, dnes robí pravý opak. Umelecká maskérka Michaela Kicková tvorí na tvárach hercov vrásky a jazvy, pod očami kruhy, na ich telách rezné rany. A v kufri jej auta nájdete umelú krv v kanistre či odtrhnuté končatiny.

V snímke Na streche, odpremiérovanej minulý týždeň, nemá na prvý pohľad umelecká maskérka veľmi čo robiť. Aká je skutočnosť?

Tento film bol pre mňa výzvou. Skutočne sa môže zdať, že pri dvoch mužoch na plátne nie je umelecký maskér potrebný. Lenže aj to, že herci vyzerajú nenalíčení, si vyžaduje oko a ruky maskéra. V tomto filme mal napríklad Lukáš, hlavný predstaviteľ s vietnamskými koreňmi, potetované nohy, čo sme museli zakrývať.

Ako sa prekrýva tetovanie?

Sú na to špeciálne farby, ja používam metódu airbrush, kedy sa strieka farba na pokožku. U Lukáša bol však problém v tom, že sme mali farby v odtieňoch európskej „pleťovky“. Prvý deň som sa dosť natrápila, nebolo to dokonalé. Aj vďaka kameramanovi Martinovi Žiaranovi sme to zvládli. Na druhý deň som volala pracovníkom špecializovanej predajne, aby mi kuriérom poslali iné farby.

Pri Trhline, ktorá v kinách práve láme rekordy návštevnosti, ste mali asi trochu viac práce?

Mojou najväčšou úlohou pred nakrúcaním bolo prehovoriť Tomáša Maštalíra, aby mal fúzy. Keďže sme spolupracovali už na niekoľkých projektoch režiséra Petra Bebjaka, snažíme sa, aby postava, ktorú stvárňuje, vyzerala vždy inak. Pri ostatných postavách išlo opäť o také maskovanie – nemaskovanie, ktoré diváka nemá rušiť. Postavy mali strapaté, mastné vlasy, aby pôsobili dôveryhodne. Film vzniká mesiac – dva a za ten čas hercom dorastajú vlasy, fúzy a brady. Treba si odsledovať, aby vyzerali stále rovnako, lebo jednotlivé zábery sa, samozrejme, nenakrúcajú chronologicky.

Umelecká maskérka Michaela Kicková o svojím...
Umelecká maskérka Michaela Kicková o svojím mentorom, Jurajom Steinerom. Autor: archív M. K.

Je náročné dodržať kontinuitu maskovania, aby vám na druhý deň nevzniklo na tvári herca niečo celkom iné?

Mám všetko popísané. Po každom líčení si na fotografiu tváre herca urobím identické líčenie v rovnakých farbách a tvaroch. S vysvetlivkami. To je pre mňa najdôležitejšia pomôcka.

Ako sa pripravujete na film?

Po tom, čo si niekoľkokrát prečítam scenár, začnem sa zamýšľať nad postavami. Myslím si, že dobrý maskér musí byť tak trochu aj dramaturg, pretože postavám modeluje charakter. Svoju predstavu dávam dokopy s predstavou režiséra, prípadne kameramana a kostýmovej výtvarníčky alebo výtvarníka. Je to tímová práca. Potom nasleduje stretnutie s hercom alebo s herečkou, počas ktorého si prejdeme všetky postupy – farbenie vlasov, dolepovanie fúzov či brady. Príprava na každý projekt je iná. Pri filme Správa z prostredia koncentračného tábora, ktorý sa práve vyrába, mi pomohli autentické fotografie z Auschwitzu.

Ako nakrúcanie filmu s témou Osvienčimu zvládla vaša psychika?

Bolo to náročné. Keď som stála pred koncentračným táborom – kulisou postavenou v Lábe – a zbadala som komparzistov, ktorí skutočne vyzerali autenticky, vbehli mi slzy do očí. Chvíľu trvalo, než sme si na to prostredie zvykli.

Čo ak herec alebo herečka nesúhlasí s vašou predstavou?

Ak herec nesúhlasí s našou predstavou, snažíme sa nájsť cestu, hľadáme riešenia, aby by to bolo únosné pre obe strany.

V takom prípade musíte byť tak trochu psychologičkou?

Keď nezaberie psychológia, dúfam, že pomôže režisér a producent. Buď pôjdeme do projektu spoločne a budeme sa snažiť robiť veci čo najlepšie, alebo do toho nepôjdeme.

Maskovanie niekedy netrvá minúty, ale hodiny. Ako udržíte herca v kresle?

Obhorenú tvár herca s pľuzgiermi som robila takmer tri hodiny. V takom prípade sa snažím vytvoriť príjemnú atmosféru. Ak herec fajčí, robíme prestávky, uvarím kávu, pustíme si hudbu, ktorú má rád.

Kedy ste prvý raz počuli o profesii umelecká maskérka?

Odmalička som kradla mame šminky. Mojím najvďačnejším objektom bol otec, ktorý mal veľmi tuhý popoludňajší spánok. To som, samozrejme, využila a po prebudení chodil celý počmáraný. Napriek tomu, že moje okolie tento odbor nepovažovalo za perspektívny, s rodičmi sme hľadali možnosť, ako sa k jeho štúdiu dostať. Keďže pochádzam z Nového Mesta nad Váhom, báli sa ma pustiť do Bratislavy, kde sa umelecké maskérstvo študovalo. Začala som preto navštevovať odbor kozmetička-vizážistka v Piešťanoch. Už v prvom ročníku sa mi podarilo spolupracovať s fotografom, s ktorým sme pripravovali editoriály pre časopisy. Mojou prvou prácou po škole bolo líčenie pre SuperStar, ktoré mi otvorilo dvere do filmu a k režisérovi Petrovi Bebjakovi. Ešte predtým som si však prešla príšernou trémou pri líčení Pyca a Adely Banášovej.

Vašou prvou maskérskou prácou boli Najväčšie kriminálne prípady Slovenska?

Bol to môj prvý televízny projekt. Nie beauty líčenie, ale krv. Nemala som žiadne skúsenosti, prvé nakrúcanie bolo veľmi vtipné. Peter Bebjak chytil fľašku s umelou krvou, polial herca a povedal: Takto to budeš robiť. Svojimi požiadavkami pri ďalších projektoch ma stále posúval ďalej. Do Mesta tieňov si prizval umeleckú maskérku Beatrix Dollingerovú, ktorá mi pootvorila dvere do umeleckého maskérstva.

Ktorý film bol pre vás doteraz najväčšou výzvou?

Každý film je pre mňa veľká výzva. Film Čiara bol špecifický tým, že sa nakrúcal na Ukrajine, kde sa zastavil čas pred dvadsiatimi rokmi. Bolo pre mňa výzvou trafiť sa maskovaním do toho prostredia. Musela som si naštudovať motívy ruských tetovaní, ktoré sme kreslili našim hercom.

Je pre vás náročnejšie cestovať alebo pracovať v mraze so skrehnutými rukami?

Naposledy, pri nakrúcaní Vianočnej rozprávky v Zuberci, sme mali obrovskú zimu. Museli sme sa striedať, vo vreckách sme mali špeciálne ohrievače na ruky. V zime nám však mrznú nielen prsty, ale aj veci na líčenie. Keď máme zázemie – vykúrený karavan – je to, samozrejme, jednoduchšie. Isteže, módne líčenie je čistejšia, krajšia práca, ktorou sa občas poteším. Nemám však rada stereotyp. Vďaka filmu sa dostanem na také miesta, ktoré by som v živote nevidela. Baví ma práca s ľuďmi, stretnutia s hercami, rôznymi charaktermi.

Splnili ste si už svoj maskérsky sen?

Prvý sen mi splnil umelecký maskér Juraj Steiner, ktorý ma prizval na spoluprácu na rozprávke Sedem zhavranelých bratov. Ďalšiu rozprávku Vianočné želanie som už robila sama za seba. Snažila som sa ju urobiť aspoň spolovice tak dobre ako Juraj. Je mojím mentorom, ktorý mi vždy úprimne povie, či som to zvládla, alebo som to po…

Radíte sa s ním?

Samozrejme. Takmer o každom jednom projekte. Hoci si to aj tak väčšinou urobím po svojom, zaujíma ma jeho názor. Sme veľmi dobrí kamaráti, veľa ma naučil – manažovať celý tím, maskérsku výpravu. Na otázku, prečo mi počas nakrúcania rozprávky Sedem zhavranených bratov posiela všetky maily, v ktorých komunikuje s producentom, mi povedal, že raz to pochopím. To sa aj stalo, zosynchronizovať ľudí a vôbec zohnať na Slovensku kvalitných maskérov, ktorí vedia načesať parochňu, nalepiť bradu a fúzy, sú ochotní stáť dvanásť hodín v mraze na pľaci, je umenie.

Čo robíte, keď sa nakrúti posledný obraz filmovacieho dňa?

Maskéri a kostyméri bývajú na pľaci prví a odchádzajú poslední. Musíme odlíčiť hercov, dať ich do „pôvodného“ stavu, pripraviť maskérňu na nasledujúci deň. Treba pripraviť parochne, vyčistiť brady a fúzy, očistiť si štetce a pripraviť si materiál na nasledujúci deň. To všetko trvá hodinu aj dve.

TV PRAVDA: Michael Douglas v slovenskom filme Správa? To by bola čerešnička na torte

Dá sa táto práca robiť aj popri rodine a deťoch?

To je otázka, ktorou sa začínam zaoberať, lebo tridsaťtrojka je už za mnou. Určite sa to dá. Mám kolegyne, ktoré majú malé deti a robia túto prácu. Ja som si zatiaľ nevymyslela alternatívu. Najskôr musím stretnúť toho muža, až potom môžem niečo vymýšľať.

Ste poznačená svojou profesiou? Všímate si tváre ľudí?

Ak mám čas, veľmi rada si sadnem na terasu kaviarne či reštaurácie a pozorujem ľudí. Tá má šialené vlasy, ten má krásne krivý nos či hlboké vrásky. Mám rada nedokonalosti a snažím sa ich aj dostať do filmu. Nemôžeme sa hrať na to, že mladý chlapec bude mať krásnu hladkú tvár, bez akné. Fascinujú má starí ľudia s vráskami, všetko, čo vybočí z krásy – kruhy pod očami aj strhaná tvár. Profesiou som poznačená aj inak. Pri sledovaní filmu sa neviem celkom odosobniť. Na dej sa mi podarí sústrediť až pri druhom pozretí.

Výkony maskérov aj komentujete?

No Ježiš! Väčšinou to so mnou zažívajú rodičia, keď som u nich na návšteve. Nemôžem byť ticho, keď vidím pani moderátorku s oranžovou tvárou a bielym dekoltom.

Ako ovplyvňujú vašu prácu počítače, digitálna grafika?

Veľmi. Mnohé veci sa dajú urobiť v postprodukcii. Naši starší kolegovia sa trápili s tým, aby tvár vyzerá zamrznuto, dnes sa to dá všetko vyrobiť v počítači.

Odstraňovanie masky je zdĺhavý proces?

Závisí od toho, aký materiál sa pri maske použil. Na všetko sú špeciálne odličovače. Občas stačí obyčajná pleťová či micelárna voda, odstránenie nalepeného silikónu trvá aj hodinu.

Existujú špeciálne prípravky pre hercov s alergiami, o ktorých v dnešnej dobe určite nie je núdza?

Snažím sa vopred zistiť, či herec nemá problém s daným materiálom. Ak má, hľadáme alternatívu alebo sa mu musíme vyhnúť úplne. Sú hypoalergénne materiály, ale nie v celom sortimente, ktorý umelecký maskér používa.

Plníte na pľaci aj rolu zdravotníčky?

Väčšinou áno. Ak sa herec alebo niekto zo štábu poraní, máme poruke dezinfekciu aj leukoplasty. Herci tiež veľmi oceňujú, že máme k dispozícii dezodoranty.

Umelecká maskérka Michaela Kicková počas...
Umelecká maskérka Michaela Kicková počas nakrúcania rozprávky Sedem zhavranených bratov. Autor: archív M. K.

Kde sa kupuje umelá krv?

V špecializovanej predajni s umeleckými potrebami, ale v dnešnej dobe sa už, vďakabohu, dá všetko nakúpiť cez internet. Internet je pre mňa obrovskou inšpiráciou. Vďaka nemu objavujem aj nové techniky, metódy maskovania.

Mení sa aj výroba vrások?

Kedysi sa robili vrásky z latexu, dnes máme k dispozícii rôzne fluidy, ktoré zmrštia tvár jemnejšie. Treba, samozrejme, ovládať anatómiu tváre a to, kde sa vrásky majú nachádzať. K tomu sa pridávajú pigmentové škvrny a ďalšie nedokonalosti. Rezné rany vyrábame zo špeciálneho silikónu, krv sa dá tiež kúpiť. No ak potrebujem desať litrov krvi, radšej si ju uvarím.

Ako sa varí krv?

Je to alchýmia. Doma na sporáku pomiešame farbivá, želatínu a cukor… A potom to v kanistre nosím na pľac.

Už sa vám niekedy vyliala krv do auta?

Áno, s tým treba rátať, keď prenášam maskérňu. Vtipné bolo tiež, keď som z Prahy viezla na zadnom sedadle dve „odtrhnuté“ silikónové ruky, ktoré som dávala vyrobiť pre film Čiara. Radšej som ich zakryla…

Na sporáku varíte krv, vyrábate aj iné menej príjemné veci, ako napríklad zvratky?

Určite. Urobím také smoothie z ovocnej šťavy, v ktorom nesmie chýbať mrkvička.

Umelecká maskérka Michaela Kicková počas...
Umelecká maskérka Michaela Kicková počas nakrúcania filmu Správa. Autor: JOJ

Častým objektom maskovania sú aj zuby. Ako zmeníte biele perličky na zažltnutý chrup fajčiara?

Na to máme špecialistu, ktorý sa venuje zubnej protetike. Vyrába zuby na mieru podľa odliatku, ktorý sníma hercom. Naposledy sme mali trochu problém s poľským hercom, ktorého sme hneď po príchode na Slovensko zobrali na odtlačky. Žiaľ, veľmi ho pri tom napínalo. Držala som ho za ruku a na tretí pokus to zvládol. Ak potrebujeme zmeniť farbu chrupu, používajú sa špeciálne liehové laky na zuby, ktoré vytvoria fajčiarsky povlak či zhnité zuby.

Pri práci na seriáli Za sklom s Jiřím Bartoškom.
Pri práci na seriáli Za sklom s Jiřím Bartoškom. Autor: JOJ

Podaril sa vám niekedy maskérsky kúsok, ktorým ste zmiatli aj ľudí zo štábu?

Počas filmovania Správy sme hercov museli najprv oholiť a po jednom sme ich maskovali. Bola to taká zmena, že keď chodili prvé dni na pľac, nespoznávali jeden druhého.

Michaela Kicková

Narodila sa 16. januára 1986 v Piešťanoch. Umeleckému maskérstvu sa začala venovať hneď po strednej škole v Piešťanoch, kde skončila odbor kozmetička vizážistka. Už počas štúdia líčila modelky pre editoriály časopisov. Po štúdiu začala spolupracovať na televíznych projektoch, jej prvým bola spevácka súťaž SuperStar. Ďalšie skúsenosti z oblasti umeleckého maskérstva čerpala zo spolupráce s Beatrix Dollingerovou, Martinom Jankovičom, a najmä Jurajom Steinerom, s ktorým vytvorili vizuál pre rozprávku Sedem zhavranelých bratov, ktorá získala Českého leva. Spolupracovala na televíznych projektoch – Najväčšie kriminálne prípady Slovenska, Mesto tieňov, Kriminálka Anděl, Odsúdené, Dr. Ludsky/Dokonalý, Mordparta, Spravedlnost, Za sklom I, II, Specialisté, Strážmajster Topinka, na filmových projektoch – Marhuľový ostrov, Zlo, Vojtech, Sedem zhavranelých bratov, Johankino tajomstvo, Čistič, Čiara, Dôverný nepriateľ, Vianočné želanie, Doktor Martin – zločin v Beskydech, Trhlina, Na streche, Správa.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Za sklom #umelecká maskérka #správa #Michaela Kicková
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk