Recenzia: Ako utiecť pred peklom?

16.02.2019 12:00
Thomas Gioria
Thomas Gioria ako Julien vo filme Xaviera Legranda Striedavá starostlivosť. Autor:

Na poli európskeho filmu sa objavil ďalší veľký talent. Je ním nenápadný tridsaťdeväťročný Francúz Xavier Legrand.

Zaujal už svojím tridsaťminútovým autorským filmom Predtým, než je všetko stratené (2013), ktorý bol nominovaný aj na Oscara za najlepší krátkometrážny film. Rovnakú tému – útek rodiny pred despotickým otcom, s rovnakými hercami a kameramankou Nathalie Durandovou – sa rozhodol rozvinúť na širší formát, teda celovečerný film s názvom Striedavá starostlivosť (2017). V ňom sa snaží divákom bez príkras ukázať, ako vyzerá domáce násilie, psychologický teror a šikanovanie, zúfalstvo, bezmocnosť, depresia, no v prvom rade strach.

Úvodná sekvencia zobrazuje súdne konanie medzi rozvedeným párom. Miriam (Léa Drucker) síce má malého syna Juliena (Thomas Gioria) v opatere, Antoine (Denis Ménochet) sa však snaží o to, aby súd rozhodol o striedavej starostlivosti a obviňuje exmanželku, že syna zmanipulovala a poštvala ho proti nemu. Netrvá však dlho, než sa ukáže, že najväčším manipulátorom je práve Antoine. A nielen to, je akousi časovanou bombou, pri ktorej nikto nechce byť, keď vybuchne. Julien sa otca oprávnene bojí a nechce sa s ním stretávať pre jeho výbušné a agresívne správanie. A jeho už plnoletá sestra Joséphine (Mathilde Auneveux) je na tom rovnako. Legrand sa už od úvodu snaží osloviť najmä veľmi všímavého diváka. Často ponúka scény, ktoré nie sú doslovné, ale je v nich povedané vždy toľko, aby si ten, čo dáva pozor, spojil súvislosti a vyvodil jasný záver. Veľmi citlivo buduje napätie a odkrýva pravú tvár vzťahov v dysfunkčnej rodine, pričom každú zo štyroch hlavných postáv odhaľuje až na kosť. Často mu na to stačia detaily tváre a minimalistické herectvo. Vďaka nim sa divák dokáže takmer ihneď stotožniť s pocitmi detí a ich zúfalej matky, ktorá vďaka tlaku, stresu a strachu nedokáže zvládať bežné problémy, zvládať výchovu, ale ani poriadne vidieť, že nadobro prichádza o dcéru. Miriam nedokáže pomôcť ani právnička, ani rodičia, ani polícia. Všade, kam ide, akoby mala o nohu reťazou pripevnenú ťažkú kovovú guľu. Režisér ukazuje veľmi nepekný obraz totálnej deštrukcie jednej rodiny.

Divák každú minútu očakáva, že sa stane niečo zlé, niečo, čo už nepôjde napraviť. Napriek tomu, že ide o psychologickú drámu, od Legrandovej práce s napätím a znepokojením by sa mohli pokojne učiť súčasní režiséri mysterióznych trilerov a hororov. Film dôsledne graduje až do šokujúceho finále, ktoré posúva film o level vyššie a dodáva danej téme (vo svete stále aktuálnej) potrebnú vážnosť. Legrand však hlbšie polemizuje nad dôsledkami týrania a snaží sa čo najširšie obsiahnuť tragickosť situácie. Poukazuje na prehnanú byrokraciu, omylné súdnictvo, na stále nedostatočnú pomoc štátu obetiam fyzického násilia alebo psychického týrania, ale najmä na doživotnú traumu a problémy s ňou späté. Dôležitý a silný debut, o čom svedčia aj dve ceny z filmového festivalu v San Sebastiane či Strieborný lev za réžiu z Benátok.

Hodnotenie Pravdy:

  • 4 hviezdičky z 5
  • Striedavá starostlivosť / Francúzsko, 2017 / réžia a scenár: Xavier Legrand / kamera: Nathalie Durand / hrajú: Léa Drucker, Denis Ménochet, Thomas Gioria, Mathilde Auneveux a i. / slovenská kinopremiéra: 7. februára.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#striedavá starostlivosť
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku