Bruno Ganz strážil berlínske nebo. Ako diktátor aj anjel

, 17.02.2019 17:58
Bruno Ganz
Švajčiarsky herec Bruno Ganz zomrel vo veku 77 rokov. Autor: ,

Dobre si uvedomoval, že ak svoju tvár na filmovom plátne prepožičia nacistickému diktátorovi Adolfovi Hitlerovi, mnoho ľudí si ho bude po celý život spájať práve s touto neslávne známou osobnosťou dejín 20. storočia. Riziko, ktorému sa mnohé hviezdy vyhýbajú aj pri lukratívnejších ponukách, však nakoniec podstúpil. Istotu, že osud herca s jednou ikonickou úlohou nebude jeho prípad, mu nedodávala len vitrínka plná prestížnych filmových a divadelných ocenení, ale aj dôvera v talent, ktorý vo svojej univerzálnosti presahoval zjednodušenú kategorizáciu medzi „záporákov“ a „klaďasov“. Švajčiar Bruno Ganz – jeden z najpopulárnejších po nemecky hovoriacich hercov – podľahol v sobotu rakovine vo veku 77 rokov.

„Mal auru človeka oplývajúceho nadčasovou múdrosťou a tvrdo vydobytým poznaním dobra a zla. Ganz stvárňoval postavy, ktoré presne vedeli, čo to znamená cítiť nádej, zúfalstvo či túžbu,“ napísal na adresu zosnulého herca redaktor denníka Guardian Peter Bradshaw. Jeho schopnosť stelesňovať bytosti povznesené nad ľudskými cnosťami či neresťami ocenil aj známy dánsky filmový režisér Lars von Trier, ktorý Bruna Ganza obsadil do svojej kontroverznej snímky Jack stavia dom. Vo filme z roku 2018 Ganz ako postava Vergeho (odkaz na básnika Vergília v Danteho Božskej komédii) sprevádza na ceste peklom sériového vraha Jacka a počúva o jeho hrozných činoch, paradoxne pretkaných mnohými humornými situáciami. Na hriešnikov mal Ganz vždy slabosť. Sám na divadelných doskách ako Faust podpísal pakt s Mefistom v jednej z najznámejších Goetheho drám.

Práve divadelná scéna vydláždila rodákovi zo švajčiarskeho Zürichu cestu k sláve, a to aj napriek tomu, že pred kamerou sa objavil už ako 19-ročný – v komédii Der Herr mit der schwarzen Melone (Pán s čiernym melónom, 1960). Prestíž mu prinieslo aj spojenie s renomovaným nemeckým divadelným režisérom Petrom Steinom, s ktorým v roku 1970 založil divadelnú spoločnosť Berliner Schaubühne (Berlínska scéna). Umelecká spolupráca Steina a Ganza vytrvala mnoho dekád. Jedným z jej triumfálnych výsledkov je aj náročná dvojdielna divadelná produkcia Faust-Projekt z roku 2000. Spomínaného doktora Fausta si herec zahral v predstavení, ktoré dokopy trvalo viac ako 20 hodín.

Vďaka Steinovi sa napokon Ganzovi podarilo preraziť aj na filmovom plátne. Zlom prišiel v roku 1976, keď sa v hlavnej úlohe predstavil v jeho dráme Sommergäste (Letní hostia). Ohlas európskej a americkej filmovej obce na seba nenechal dlho čakať a už rok nato sa Ganz objavil po boku Dennisa Hoppera v mysterióznom trileri režiséra Wima Wendersa Americký priateľ. S Wendersom ho však spája hlavne postava anjela Damiela v dnes už kultovom filme Nebo nad Berlínom (Der Himmel über Berlin, 1987). Poetický príbeh o anjeloch, ktorí v uliciach Berlína načúvajú utrápeným dušiam, bol pre herca veľkou skúškou.

„Zozbieranie materiálov o anjeloch nebolo také ťažké. Ale čo to v skutočnosti znamená: ste anjelom, no čo vlastne robíte? Lietate, alebo niečo také? To bolo nemožné. Tak sa prechádzate ulicami a ste neviditeľný. Počúvate myšlienky ľudí. Ale čo to znamená? Ako sa pri tom tvárite, ako sa pohybujete? Čo prezrádzajú vaše oči? Čo je to anjel?“ priznal Ganz v roku 1994 filmovému publicistovi Richardovi Raskinovi. V roku 1998 sa film dočkal aj remaku. V snímke Mesto anjelov si hlavné úlohy zahrali Nicolas Cage a Meg Ryanová.

Zahrať presvedčivo anjela, neviditeľnú nadpozemskú bytosť, bolo pre Ganza v mnohých ohľadoch náročnejšie, ako stvárniť jednu z jeho najznámejších postáv – Adolfa Hitlera, ktorého charakter zdokumentovalo množstvo historických materiálov. Posledné dni pred samovraždou nemeckého diktátora priblížil divákom v snímke Pád Tretej ríše (2004) režiséra Olivera Hirschbiegela. Presvedčivosť jeho výkonu neskôr ocenila kritika aj laická verejnosť, snímku dokonca nominovali na Oscara. „Nebál som sa priblížiť k tejto dekáde historicky, nebál som sa priblížiť ani k Hitlerovi. Myslel som, že možno zistím, že v skutočnosti vôbec nešlo o takého veľkého muža…“ priblížil herec v rozhovore pre webový portál The Arts Desk. Ako dodal, ešte pred uvedením filmu dostal poštou anonymný list. Pred úlohou ho vystríhal istý muž, ktorý vraj Hitlera osobne poznal. Keď snímka dorazila do kín, prišiel druhý list, v ktorom znelo, že sa dostal veľmi blízko k realite.

K plejáde snímok, v ktorých Bruno Ganz počas bohatej hereckej kariéry účinkoval, patrí aj televízny film Stávka (Die Wette, 1990), kde si zahral po bohu českých hercov ako napríklad Ladislav Smoljak, Otto Šimánek či Rudolf Hrušínský mladší. Ako herec bol nesmierne aktívny do svojich posledných dní. Naplno sa snažil využiť čas, ktorý mu ešte zostával. Ako raz priznal nemeckému týždenníku Die Zeit, aj keď pred kamerou zomrel už mnohokrát, žiadna filmová smrť nedokáže pripraviť na tú reálnu. „Keď tam ležíte mŕtvy, kým ostatní okolo stále žijú, ste vďačný za to, že v skutočnosti to tak nie je,“ dodal.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#adolf hitler #Wim Wenders #Faust #Bruno Ganz #Pád Tretej ríše
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku