Recenzia: Liam Neeson a jeho trochu zbytočná pomsta

Ide o remake nórsko-dánsko-švédskeho krimitrileru Boj snežného pluhu s mafiou (2014), ktorý dokonca súťažil aj na Berlinale o Zlatého medveďa za najlepší film. Neobyčajné však je, že Mrazivú pomstu nakrútil ten istý režisér ako aj pôvodnú snímku, Nór Hans Petter Moland.

Nels Coxman (Liam Neeson), vodič snežného pluhu, si v pokoji nažíva so svojou ženou Grace (Laura Dern) v zasnežených horách neďaleko coloradského lyžiarskeho rezortu, až pokým mu partia chladnokrvných gangstrov nezavraždí syna. Z milého, robustného dobráka s titulom občan roka mestečka Kehoe sa zrazu stáva nemilosrdný osamelý pomstiteľ idúci krok za krokom až k tým najväčším „rybám“. Počas prezentovania tohto filmu pre britský denník Independent sa Neeson zároveň šokujúco vyjadril, že pred takmer štyridsiatimi rokmi, po tom, čo jeho blízku osobu znásilnil Afroameričan, chcel zabiť náhodnú osobu čiernej pleti. To, samozrejme, nezostalo bez ohlasu a jeho vyjadrenie bolo označené ako „kariérna samovražda“. Zároveň niekoľko jeho filmárskych kolegov vyjadrilo znepokojenie a sklamanie. Herec neskôr vyhlásil, že nie je rasista a uvedomuje si, že také zmýšľanie bolo nesprávne.

Moland si pravdepodobne povedal, že radšej než by mal v rukách niekoho iného z nového filmu vzniknúť klišéovitý gýč, postará sa o to sám. Jeho rozhodnutie možno chápať aj ako výzvu, ale ako sa hovorí, opakovaný vtip nie je vtipom. Teda pokiaľ nejde o „vtip“ z dielne Quentina Tarantina, Martina Scorseseho či Michaela Hanekeho. Práve posledný menovaný sa rovnako ako Moland rozhodol v roku 2007 nakrútiť remake vlastného filmu spred desiatich rokov Funny Games. Šlo mu to však podstatne lepšie. Ťažko odhadnúť, či zo strany Molanda šlo už pri názve filmu o recesiu a iróniu vzhľadom na to, že Mrazivá pomsta znie ako céčkový „akčák“ z osemdesiatych rokov, kde hrá hlavnú rolu buď Chuck Norris, alebo Dolph Lundgren.

V novšej verzii čiernohumornej kriminálky jasne cítiť, že je vlastne tak trochu zbytočná. Aj keď sa tvorcovia snažili dostať do filmu niečo viac (napr. polemika nad stále prítomnou nenávisťou Američanov k Indiánom), je to stále málo a výsledok je tak viac-menej nudný a fádny. Film síce miestami príjemne rozosmeje, najmä preto, že čierny humor z pôvodného filmu je stále prítomný, zvyšok obsahuje zbytočne veľa „vaty“, pričom občas nefungujú ani základné motivácie a vykreslenie charakterov postáv. Nehovoriac o tom, že charizma Stellana Skarsgårda a Bruna Ganza z originálu výrazne chýba. Mrazivá pomsta tak síce neurazí, no ani zďaleka nenadchne. Po skončení titulkov bleskovou rýchlosťou vyfučí z hlavy.