Recenzia: Captain Marvel zostáva v tieni predchodcov

Captain Marvel je akýmsi zvláštnym mixom Hviezdnych vojen, Strážcov galaxie, Wonder Woman či nedávneho Aquamana. Neprináša vskutku nič nové, skôr celkom umne čerpá z už videného a osvedčeného. Jedinou odlišnosťou od podobne ladených kúskov je hádam len silná detektívna línia prevládajúca nad líniou akčnou a dramatickou. Zároveň film zďaleka nie je taký temný a vážny ako napríklad séria Avengers či Captain America. Skôr sa spolieha na nadhľad a humor, čo možno označiť určite ako plus, najmä po prípade Čierneho pantera (2018), ktorý silou-mocou chcel byť dôležitou a srdcervúcou drámou.

Hlavná hrdinka Carol Danversová (Brie Larsonová, držiteľka Oscara za film Izba) sa na planéte takzvaných Kreeov zotavuje zo straty pamäti, prechádza výcvikom a bojuje so svojimi kolegami proti ďalšej mimozemskej rase – Skrullom. Keď pri nevydarenej misii spadne do ich pasce a následne sa ocitne na planéte Zem, pomaly zisťuje o svojej minulosti viac a nie všetko, na čo prichádza, sa jej páči. Danversová je rozumná, odvážna, vtipná, má akýsi ironmanovský šarm a charizmu, zároveň je minimálne rovnako sexy ako Wonder Woman. Je však mierne psychicky nevyrovnaná, zmätená a nevie príliš ovládať svoje superschopnosti.

Jej zmätok sa pomocou naratívu prenáša aj na diváka, ktorý spolu s ňou pomaly odkrýva viaceré tajomstvá a je čoraz viac zainteresovaný do deja. Captain Marvel má veľmi dobrý rozbeh, hneď v úvode láka vizuálne podmanivým svetom, svižným tempom a rôznorodými postavami. Pre diváka dobre znalého Marvel univerza bude však film extra pôžitkom. Komiksovka totiž vracia na plátno postavy známe napríklad zo seriálu Agenti S.H.I.E.L.D či z filmových Avengerov, Iron Mana alebo Captaina America. Najznámejšou z nich je agent Nick Fury (Samuel L. Jackson), ktorý vo filme vďaka technike CGI výrazne omladol. Práve jeho pôvod film rozoberá a práve jeho príbehom pomerne plynule nadväzuje na predsa len zaujímavejších, akčnejších, ale aj príbehovo rozvinutejších Avengerov. A hoci sa Captain Marvel snaží tiež byť plnohodnotným a veľkolepým trhákom, nie úplne sa mu to darí.

Larsonová sa do úlohy superhrdinky hodí skvele, hlášky zaberajú, akčné scény sú bravúrne nakrútené, dejové zvraty fungujú, aj keď sú mierne predvídateľné. Všetko je uhladené a vizuálne atraktívne. Ide z toho príjemný pocit, no predsa len je tu jeden celkom zásadný problém. Filmu chýba akýsi marvelovský duch a atmosféra. Cítiť, že Bodenová a Fleck sú v marvelovskom svete režisérskymi nováčikmi a akoby ešte nemali vybudovaný dostatočný vzťah k celému univerzu natoľko, aby dokázali vytvoriť komplexné a funkčné komiksové dielo so všetkým, čo k nemu patrí. Keď sa objavia záverečné titulky, divák totiž zisťuje, že ten príjemný pocit, hrejúci pri srdci, nutkanie vrátiť sa k filmu znova či chuť na okamžité zhliadnutie ďalších nadväzujúcich dielov už zmizli. A tak sa len nostalgicky pousmeje a spomenie si na diela, ktorým sa ten pocit podarilo vyvolať.