Mesto Most, odumreté priemyselné centrum, je tak trocha aj naše. Žije tam veľa prisťahovalcov zo Slovenska. Mnohé mená v seriáli nie sú typicky české, napríklad aj rapotajúca primitívna Ilonka, ktorú hrá Jitka Čvančarová, má také. Sama o svojej úlohe povedala, že to je „trápna, príšerná a iritujúca blbka, ktorá je vulgárna a stále kričí“. Je to skrátka typická dnešná ženuška v šatoch s tigrím vzorom, s melírovanou ofinou, ktorá sa štíti Rómov, ale aj gymnazistov.
Jej synovi Tondovi stačí učňovka, vzdelaním sa zbytočne zaťažovať nemôže. Nech len čím skôr zarába. Syn však mamu sklame. Je to poetická jemná duša nemá v sebe rôzne predsudky, ktoré generácia rodičov nasávala s materským mliekom. Zaľúbi sa do gymnazistky, ktorá je navyše aktivistkou a podporuje Rómov. Títo mladí sú už celkom iní ako staršia generácia, ale tvorcovia seriálu to nepreháňajú. Vykresľujú ich hodnoverne, v pritlmených tónoch, len ako možnú nádej do budúcnosti, ktorá to však stále nemá v prostredí zvláštneho mesta ľahké. To je napríklad jedna z mnohých línií seriálu Most!, v ktorom sa prepletajú rodinné peripetie so spoločenskými.
Mesto v hlavnej úlohe
V seriáli účinkuje aj samotné mesto Most. V súčasnosti sa síce nemá veľmi čím chváliť, ale žije v pamäti Česka aj Slovenska ako známa oblasť s pohnutým osudom. Kedysi to bolo pôvabné bohaté mestečko s rušnými ulicami a pestrým životom. Domy mali parádne fasády, do obchodov lákali príťažlivé vývesné štíty a výklady. Stáli tam kostoly, honosné budovy rôznych inštitúcií, divadlo a premávala dokonca električka. Obyvateľstvo tvorili Česi, Nemci a Židia.
História zloženie obyvateľstva totálne zmenila: po vojne Nemci aj Židia zmizli. Židia boli vykynožení, Nemci vysídlení. A zmizlo aj celé staré mesto. Padlo za obeť spriemyselňovaniu kraja, čo sa začalo ešte pred vojnou. V oblasti sa rozvinul chemický priemysel, ktorý využíval miestne nerastné bohatstvo – hnedé uhlie. Najprv to boli bane hĺbkové, neskôr povrchové, za socializmu ťažba vrcholila. Most bol vtedy zrovnaný so zemou, rozrýpaný, bol však aj slávny a v centre pozornosti: prúdili tam ľudia z rôznych končín republiky, nachádzali v Moste prácu aj byty na nových sídliskách.
Kostol na koľajniciach
Na Most sa upierali pohľady najmä v roku 1975, keď presúvali vzácnu pamiatku, neskorogotický kostol zasvätený Panne Márii. Aj pod týmto kostolom ležalo uhlie, ktoré sa malo vyťažiť. Kostol bol však veľmi vzácny, a tak ho „v jednom kuse“ presťahovali na iné miesto. Bol to husársky kúsok, ktorý sa dostal aj do Guinnessovej knihy rekordov. Vystužený chrám viezli na kolieskach po koľajniciach na vzdialenosť 841 metrov. Posúval sa rýchlosťou 2,16 cm za minútu. Nasledovali reštaurátorské práce, oprava oltára a v roku 1993 ho slávnostne vysvätili. Dnes si ľudia chodia kostol obzerať, funguje aj ako múzeum. (Spomína sa aj v seriáli opakujúcou sa provokatérskou poznámkou, že ho nepostavili správne, lebo vchod mal byť na opačnej strane.) Mesto Most je však známe aj sídliskom Chanov, ktoré je synonymom problémov. Dnes tam už bývajú len Rómovia a vzťahy s gadžami majú napäté. To práve inšpirovalo tvorcov seriálu.
Autor scenára Petr Kolečko a režisér Jan Prušinovský sa na známe javy pozreli veľmi ľudsky. Je to ich špecialita. Kolečko sa vie v textoch perfektne uvoľniť, prekračuje rôzne zábrany, rúca tabu, obnažuje bez zábran ľudskú dušu „aj so zákrutami“ a Prušinovský dokáže všetko, čo si scenárista zmyslí, nakrútiť. Predviedli to už napríklad v seriáloch Okresný prebor či Trpaslík. Siahnu vždy po neobyčajnom príbehu, ktorý sa však stane veľmi obyčajným ľuďom.
Dáša hľadá nehu
Divák v seriáli Most! dôverne spoznáva napríklad Dášu, ktorá bola Pavlom a dala sa preoperovať na ženu. Pochádza z Mostu a statočne sa snaží zapadnúť do normálneho života v rodnom meste, ktoré je plné predsudkov. Predtým žila v Prahe, kde by sa mohla stratiť v anonymnom dave, ale ťahá ju to domov. Chce žiť normálne, nie je žiaden exot. Potrebuje nehu. V Moste ju však s otvorenou náručou nevítajú.
Dášu hrá doteraz neznáma herečka Erika Stárková. Nezvyčajnú rolu konzultovala vraj s kamarátkou, ktorá podobnú premenu podstúpila. Tá jej poradila, že sa má správať úplne normálne, skrátka ako žena. Dáša v Moste ženská naozaj je, vyžaruje sexepíl, snaží sa byť pekná a milá. No každý vie, že terajšia Dáša je bývalý Pavel a s tým sa ľudia ťažko vyrovnávajú. Ani táto dramatická postava nie je bez humoru. Keď je Dáša rozčúlená, začne hovoriť hrubším mužským hlasom. Inak, aby bola postava autentickejšia, tvorcovia jej dali hlas herca Jana Cinu, ktorý ju nadaboval.
Miláčik Róm
Ďalšou vzorkou obyvateľov je partia z krčmy Severka, ktorá denne vysedáva pri pive. Väčšinou nemajú prácu, ale viac ako na osud sú napálení na rómskych spoluobčanov, ktorých z celého srdca neznášajú. Jedného však majú medzi sebou. Pri stole sedáva Róm Franta (Zdeněk Godla), ktorý sa tajne kamaráti s gadžami. Musí však držať „uhol pohľadu“, čiže sedieť tak, aby ho nebolo vidieť cez okno z ulice. Má výnimku u krčmára Eda, ktorý inak „cigánom nečapuje“ a menšiny akéhokoľvek druhu považuje za svine, ako je to v mestečku bežné. Frantu teda nesmú vidieť najmä súkmeňovci, lebo by ho považovali za zradcu. Slovné spojenie „držať uhol“ sa už stalo okrídlenou hláškou, ktorá vyvoláva smiech a pochopenie. Čuduj sa svete – je to o segregácii a je to humorné! V dialógoch Mostu! je plno podobných hlášok, ktoré odľahčujú dnešné tabu témy, alebo aj preferované témy, s ktorými si však ľudia nevedia rady. Napríklad prirodzene hovoriť o témach ako zmena pohlavia, transsexualizmus, homosexualita a podobne. Seriál odomkýna ústa.
Herec Zdeněk Godla, ktorý hrá Frantu, pochádza z Mostecka. Hral už aj v iných filmoch, je to prirodzený talent, vnímavo a inteligentne pôsobiaci človek. Má aj šarm, a tak mu mohli v seriáli prisúdiť rolu miestneho kanca, ktorý sa otočí za každou sukňou. Je láskavý, jemný, a tak sa mu darí. Nie je mu ľahostajná ani Dáša. Je síce aj zvedavý, ako to s Dášiným telom vlastne je, ale – má ju predovšetkým rád. Dáša sa celá šťastná uloží do objatia prívetivého rómskeho „maca“, aj ona je zvedavá, ako jej telo bude v intímnej chvíli fungovať, je celá nervózna, žiaľ, k rozuzleniu nepríde. Erekcia sa z istého dôvodu stratí (tiež v konečnom dôsledku humorná situácia) a obaja aktéri sú nešťastní. Obdivuhodné je, že sa o všetkom vedia porozprávať a práve v tom je veľký dar scenáristu i režiséra: dokážu vytvoriť prirodzený dialóg z tých najhorúcejších tém, keď človek obyčajne stráca slová. Nezvyklé vedia zmeniť na bežné a posúvajú tak kultúru k väčšej prirodzenosti.
Dobre je byť v tiesni
Príbeh je jednoduchý, speje však od všedného života plného banalít k tragédii. Humor však nestráca. Piati chlapíci chodia do krčmy, pijú pivo, nadávajú. Ako už bolo povedané, najmä na každého, kto je iný. A práve to sa im vypomstí – práve s tými sa zblížia. V živote vždy všetko dopadne inak, než zamýšľame, a tak aj títo xenofóbi zrazu začnú zakladať občiansku iniciatívu na pomoc Rómom pod názvom Snědá tíseň. Dostanú sa tak do rôznych nových životných situácií, vzťahov a aj sporov. Dokonca sa dostanú aj k dotáciám, z čoho zavládne všeobecne dobrá nálada. Zistia, že byť v tiesni je dobré. Výhodám dotácií rozumie každý. Komplikácie však nedajú na seba dlho čakať. Kde nie sú peniaze, tam sú problémy, kde sú peniaze, tam sú problémy tiež, a tak prichádza k potýčkam.
Niektoré situácie a javy v seriáli pripomínajú skôr deväťdesiate roky minulého storočia, ktoré boli divokejšie ako dnešok. Do toho dávnejšieho obdobia zapadajú „výpalníci“ so železným drúkom, predaj psíkov na spracovanie mäsiarovi, surové bandy vyholených hláv. Väčšinou je však atmosféra viac podobná súčasnosti. Rómska spoločnosť je kultivovanejšia, sídlisko v Chanove už nie je v takom katastrofálnom stave, ako bývalo. Špecifické problémy má však napríklad gymnázium, do ktorého nemá kto chodiť, a riaditeľ víta každého záujemcu.
V Moste sa skrátka vzdelanie javí ako holá zbytočnosť. Mladí sa však snažia zo stereotypov vymaniť. Aj mladí Rómovia, no niektoré stereotypy sa veľmi ťažko odbúravajú. Tvorcovia však nikoho nešetria, majorita aj minorita sú fifty-fifty. Tvorcovia ukázali hriechy všetkých.
Vzbura proti korektnosti
Úprimnosť seriálu pôsobí ako odkliaty prameň živej vody. Dnes sa síce niektoré tabu búrajú, ale nové vznikajú. Seriál je plný sexu a erotiky, nikomu neprekáža provokujúci zadoček ani „nadupaný“ výstrih, nikto si neberie servítku pred ústa, aby nebodaj nepovedal namiesto Róm Cigán. Zato herec Zdeněk Godla mal vraj problémy, keď sám seba nazval Cigánom. Normy privedené do extrému ešte nikdy nepriniesli nič dobrého. Stiesňujú a znamenajú diktát. Dôležitý je vždy motív nášho správania, jeho podstata. A o tom je aj seriál Most!
Divákov treba ešte upozorniť, že v seriáli je veľa vulgarizmov. Tak ako dnes aj v skutočnom živote, ktorý riadne zdrsnel. Tým, že vulgárne výrazy niekedy až prevažujú, devalvujú sa a pôsobia ako výsmech mentálne „vypatlanej“ komunikácie. Vulgarizmy a ono známe české „ty vole“ slúžia na vyjadrenie emócií, vzrušenia, sympatií, nahrádzajú širšiu slovnú zásobu alebo rovno intelekt. Tvorcom sa aj túto chúlostivú rovinu príbehu podarilo podať tak neobyčajne prirodzene, že reč postáv diváka neuráža, ale rozosmieva. Navyše – dospejú k chvíľam, keď ich život prinúti k pokore a to mení aj ich jazyk.
Mama z Trenčína
Vidno, že seriál bavil aj hercov. Vytvorili presvedčivé postavičky, ktoré vystihujú dobu. Napríklad manželia Julišovci (Taťjana Medvecká a Jiří Schmitzer), ktorí vlastnia autoservis a umývačku áut. Sú stále v montérkach, bledí ako mátohy, bez iskry radosti zo života. Pokúšajú sa podnikať v nehostinnom kraji a to nie je žiadna slasť. Práve oni sa však dokážu zbaviť predsudkov a zamestnajú Dášu. Možno z vypočítavosti – zákazníci na ňu berú, ale aj z rodáckej solidarity. A pani Julišová Dášu dokonca učí piecť koláče, čo Dáši k plnej ženskosti, okrem iných detailov, ešte chýba, hoci už „nemá pindíka a má vytvarovanú vagínu“. Nemá vaječníky, nemá hormóny v pokoji, a tak často aj plače.
Ústrednou postavou seriálu je však Luděk (Martin Hofmann), ktorý sa vďaka synovi (chodí s gymnazistkou, hrá ho Filip František Červenka) a bratovi (teda Dáši) dostal do prudkého víru udalostí. Všetko sa začne v relácii Pošta pre teba, keď mu „pred všetkými“ brat Pavel oznámi, že podstúpil operáciu a stal sa Dášou. Luděk sa ide prepadnúť od hanby aj pred kamarátmi z krčmy – Čočkinom (Vladimír Škultéty), Edom (Michal Isteník), Rómom Frantom (Zeněk Godla) a popíjajúcim farárom (Cyril Drozda). Všetko sú to vynikajúci herci, ktorí dokážu Kolečkove, často absurdne bláznivé scenáre zahrať. Martin Hofmann je takpovediac shakespearovský herec, ale v seriáli zahral bravúrne frajera z krčmy. O postave povedal: „Luďkovi je mnoho vecí ľahostajných, mnoho vecí prechlastá. Príliš kecá, ale to Most! potrebuje. A že má rasistické podhubie? To má v Moste asi kdekto… A myslím si, že v tom nie je dôsledný, že skutočnú nenávisť k Rómom ani nepociťuje." Za zmienku stojí, že Hofmannova mama pochádza z Trenčína. Herec hovorí, že od nej dostal prísnu výchovu. Možno aj vďaka tomu sa v herectve dokáže tak uvoľniť.
Nikdy Most!
Seriál Most! je teda v Česku úspešný, ale názor naň nie je jednotný. Sú ľudia, ktorých jednoducho nezaujal, ale aj takí, ktorých dráždi jeho otvorenosť. Proti sloganu Dycky Most! už stojí heslo Nikdy Most! Niektorým ľuďom sa zdá, že Most si nezaslúži, najmä vzhľadom na svoju históriu, aby sa dnes niekto z neho ešte aj posmieval. Určite to nie je posmech. Most vyvoláva smiech, ktorý ľudí spája. Gadžovia milujú Rómov a naopak. Všetkému pomôže až naozaj veľká láska, ktorá drieme skoro v každej postave tohto seriálu a nakoniec privedie ľudí – aj cez smútok – ku šťastiu. Hať je pretrhnutá, voda sa rúti a berie so sebou stereotypy.
Ako vidno, o všetkom sa dá hovoriť. Prináša to úľavu, ktorá spojila ľudí. Dúfajme, že tak seriál zapôsobí aj u nás. Veď scenárista Petr Kolečko spolupracuje s televíziou JOJ aj na pripravovanom seriáli Hrobári. Kolečko je jeden z najlepších scenáristov súčasnosti a v TV JOJ si veľmi vážia, že sú jediná televízia na Slovensku, s ktorou sa rozhodol spolupracovať. Projekt Hrobári uvedie TV JOJ na obrazovkách pravdepodobne tento rok.
