Už 26. ročník Medzinárodného festivalu filmových klubov Febiofest láka mimoriadne silným a rôznorodým programom. Poteší nielen milovníkov náročnejšej artovej kinematografie, ale aj priaznivcov žánrov či starších klasík. Festival tiež púta pozornosť podtitulom – Zlo sa vo filme neskryje. V Bratislave sa začína už zajtra a potrvá do utorka 26. marca, následne sa presunie od 25. marca do 10. apríla až do rekordných 15 miest po celom Slovensku.
Vlastníme svoj život alebo on vlastní nás? Odpoveď sa snaží nájsť v dokumente Dobrá smrť režisér Tomáš Krupa (Absolventi: Sloboda nie je zadarmo). Rozpráva o dobrovoľnej smrti a otvára nielen na Slovensku tabuizovanú a kontroverznú tému. Hlavnou hrdinkou filmu je nevyliečiteľne chorá a trpiaca Britka Janette. Rozhodne sa vydať na cestu do Švajčiarska, aby podstúpila eutanáziu. Na Festivale dokumentárnych filmov o ľudských právach Jeden svět v Prahe získala cez víkend Dobrá smrť Cenu poroty v Českej súťaži.
Ostrý štart s punkom aj film o Štefánikovi
Ďalším nemenej zaujímavým dokumentom je aj najnovšia snímka Obliehanie mesta odvážnej dokumentaristky Zuzany Piussi (Nemoc tretej moci), nakrútila ju spolu s Vítom Janečekom. Obaja takmer sedem rokov pozorovali v Kremnici a jej okolí boj za ťažbu aj proti ťažbe, s občanmi, radnicou či ťažobnými firmami. V dokumente sledovali snahy aktivistov zachrániť vzácne druhy rastlín aj zvierat, no najmä svoj domov. Tvorcovia zároveň prišli so špeciálnou distribúciou filmu – v apríli by sa mal objaviť vo všetkých dotknutých oblastiach.
Ďalším angažovaným dokumentom, ktorý festival uvedie, je mrazivý obraz vojny s takzvaným Islamským štátom v Sýrii a Iraku. Vo filme Stratený domov Juraj Mravec sleduje osudy mladých slovenských záchranárov Olivera a Mateja, ktorí dobrovoľne odišli ďaleko za hranice svojej krajiny a riskovali život pri výkone svojej profesie. „Celý film som sa čo najviac snažil spraviť tak, aby vás nenechal ani na minútu chladnými. Emócie častokrát ovplyvňujú naše názory na rôzne témy. Mne osobne ako autorovi nakrúcanie tohto filmu doslova zmenilo život,“ prezradil režisér filmu.
V rámci slovenského filmu sa diváci môžu tešiť aj na hraný debut Juraja Šlauku Punk je hned!, ktorý 26. ročník Febiofestu otvorí. Hovorí o impulzívnom a drogovo závislom pankáčovi Kwičkovi snažiacom sa uživiť rodinu. Ďalšou premiérou bude film Mohyla v réžii Andreja Kolenčíka. Vznikol pri príležitosti stého výročia úmrtia Milana Rastislava Štefánika (4. mája 1919) a pretavuje na plátno myšlienky, činy a dobrodružstvá tejto osobnosti. Dobrodružný film zameraný najmä na rodinného diváka sa natáčal na Slovensku, Tahiti či dokonca na Mont Blancu. MFFK Febiofest tento rok vzdá v sekcii Slovenská filmová krajina aj poctu kameramanovi Dodovi Šimončičovi. Bez povšimnutia nezostane ani animovaná tvorba, tú zastúpi krátkometrážny koprodukčný film Šarkan talentovaného Martina Smatanu.
Portrét Berlusconiho aj drsný western
Medzi hlavné lákadlá festivalu patria rozhodne aj zahraničné snímky Oni a Silvio – Sorrentinov svojský a výrazne štylizovaný portrét kontroverzného talianskeho politika Silvia Berlusconiho, Všetci to vedia – Farhadiho dráma s Javierom Bardemom a Penelope Cruzovou v hlavných úlohách či surový a drsný western Bratia Sisterovci Jacqua Audiarda. Nepochybne zaujme aj očakávaná koprodukčná surreálna dráma Alice Rohrwacherovej Štastný Lazzaro, ktorá si z festivalu v Cannes odniesla Cenu za najlepší scenár alebo Zlatým medveďom z Berlinale ocenená psychologicko-experimentálna dráma s názvom Nedotýkaj sa ma. Debut rumunskej režisérky Adiny Pintilieovej vyvolal po premiére vášnivú diskusiu na tému, čo by malo byť vo filme zobrazené a čo nie.
Filmom, ktorý určite nezostane po pozretí bez ohlasu, bude aj Klérus poľského režiséra Wojteka Smarzowskiho, ktorý príde film osobne uviesť. Snímka v jeho rodnej krajine vyvolala nevídanú kontroverziu, keďže otvorene ukazuje, hoci na fiktívnych filmových príbehoch štyroch kňazov, skutočné praktiky a hriechy duchovných katolíckej cirkvi vrátane pedofílie, smilstva, alkoholizmu či korupcie. Citlivé témy tiež otvára ďalší hosť festivalu – režisér Sergej Loznica. Febiofest uvedie napríklad jeho snímky Proces, Majdan alebo Krotká. Pre milovníkov nestarnúcich klasík sú pripravené snímky Diktátor (1940) Charlieho Chaplina, Prípad Barnabáš Kos (1964) Petra Solana, Cesta do fantázie (2001) Hajaoa Mijazakiho či kultová hororová Suspiria (1977) talianskeho majstra hrôzy Daria Argenta. Ďalší horor Panosa Cosmatosa Mandy – Kult pomsty (2018), v hlavnej úlohe s Nicolasom Cageom, netradične zakončí 26. ročník Febiofestu.
