Recenzia: Keby toto Leto trvalo večne

Hrejivé lúče slnka, šplechot vody, smiech, spev, víno, gitary a pocit slobody. Práve ten bol v neslobodnej krajine ten najcennejší, keďže nebol samozrejmosťou a netrval večne.

22.03.2019 14:00
Leto Foto:
Herci Teo Yoo a Filipp Avdejev vo filme Leto.
debata

Film Leto významného ruského filmového a divadelného režiséra Kirilla Serebrennikova je štylizovanou životopisnou drámou o voľnosti, nezávislosti a radosti z umeleckej tvorby a vyjadrenia. Rozpráva príbeh priekopníkov rockovej hudby v Rusku – Viktora Coja (Teo Yoo), lídra kapely Kino, Michaila Naumenka (Roman Bilyk), lídra kapely Zoopark, a jeho ženy Nataše (Irina Staršenbaum) počas osemdesiatych rokov minulého storočia.

U ruských konzervatívcov má Serebrennikov status provokatéra, jeho diela sú podľa nich dekadentné a nevlastenecké, pretože sa nebojí reflektovať citlivé témy ako homosexualita, byrokracia či náboženský fanatizmus. Akousi iróniou osudu je, že práve počas nakrúcania filmu Leto pred dvomi rokmi režiséra zadržali pre údajné podozrenie zo sprenevery štátnych peňazí a hrozilo mu až desať rokov za mrežami. Umelec tieto obvinenia však jasne poprel a označil ich za absurdné a nezmyselné. Moskovský súd mu nakoniec nariadil „iba“ domáce väzenie, v ktorom je dodnes. Serebrennikov tak nemohol komunikovať s kolegami o obchodných otázkach či používať internet. A, pochopiteľne, sa nemohol ani zúčastniť na p

Vzhľadom na všetky tieto súvislosti vyznieva posolstvo filmu nadčasovo a až desivo aktuálne, keďže celý proces vyvolal pomerne jasnú otázku – Je súčasné Rusko takou demokratickou krajinou, za akú sa vydáva? Serebrennikov záujem sa však vo filme Leto odkláňa od explicitnej kritiky režimu a zameriava sa v prvom rade na hudbu a medziľudské vzťahy vo vnútri danej komunity. Skúma undergroundovú hudobnú scénu s citom aj dôvtipom. Sleduje náruživých milovníkov „zakázanej“ protištátnej hudby a ich snahu podobať sa na svoje idoly. Obaja hudobníci, či ľudia okolo nich, sú si však vedomí toho, aká utopická tá myšlienka koniec koncov je, pretože žijú v Sovietskom zväze a ich možnosti sú chtiac-nechtiac obmedzené. Cenzúrne komisie a ich moralistické prejavy plné naučených fráz divák vidí len krátko a miestami, čo je len dobre, pretože práve táto implicitnosť je zaujímavejšia a originálnejšia.

Leto tak nepôsobí príliš vážne a pateticky, aj keď niekde v pozadí divák cíti obrovskú dávku melanchólie. Film zároveň skvele oživujú výtvarne štylizované muzikálové sekvencie, hra s farbami či fiktívny rozprávač hovoriaci priamo do kamery, čo sa v skutočnosti stalo a čo nie. Všetky tieto prvky vytvárajú akúsi svojskú, mierne punkovú a rebelantskú atmosféru, ktorá jednoducho vyvoláva lišiacky úsmev a spokojnosť. Pravdou však je, že pokiaľ sa divák na túto vlnu nenaladí už v prvých minútach, čakajú ho pravdepodobne dve hodiny nudy. Pre všetkých milovníkov rokenrolu s odporom voči uniformnosti a konvenciám bude zase Leto slastným pôžitkom.

Hodnotenie Pravdy

5 hviezdičiek z 5

  • Leto / Rusko, Francúzsko, 2018 / réžia: Kirill Serebrennikov / scenár: Kirill Serebrennikov, Lili Idova, Michail Idov / hrajú: Teo Yoo, Irina Staršenbaum, Roman Bilyk a i. / slovenská kinopremiéra: 14. marca.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #leto #Rusko #hudba #recenzia #Kirill Serebrennikov