Tomáša Garrigua Masaryka ste stvárnili už v seriáli České století, ktorý režíroval Robert Sedláček. Aká bola vaša reakcia, keď ste dostali ponuku stvárniť ho znova vo filme Hovory s TGM?
Potešil som sa. Už z tej prvej spolupráce, ktorá bola pre mňa prekvapením, som bol potešený. Pýtal som sa sám seba, čím som si zaslúžil to, že môžem hrať takúto historicky významnú osobnosť. Keď prišla tá ponuka znova, už skôr prevažoval pocit zodpovednosti a túžby priniesť niečo nové do Masarykovho posolstva. V zásade ma to teda aj poctilo, aj potešilo.
Mali ste obavy z toho, že Jakub Červenka je v hranom filme ešte začiatočníkom a z toho, že vlastne celý film je postavený na konverzácii dvoch postáv?
Nemal som z toho obavy. Celá realizácia tohto filmu mala určitú genézu, boli tam rôzne situácie, hrozilo dokonca, že sa film ani nezrealizuje. O to viac som sa tešil a všimol si odvahu Jakuba Červenku, že zdvihol kvalitný scenár zo zeme a rozhodol sa, že projekt zrealizuje sám. Presvedčil ma o tom, že je smelý chlap, pretože od začiatku sme film považovali za určité riziko. Šlo presne o to, že malo ísť o konverzáciu dvoch mužov celých 80 minút bez nejakých automobilových naháňačiek či leteckých nešťastí. Nevedeli sme, do akej miery to bude pre diváka atraktívne. No práve Jakubova odvaha bola dôkazom jeho sily. A počas nakrúcania a realizácie som ním bol stále viac prekvapený. Videl som jeho pripravenosť, a akékoľvek obavy zo mňa opadli. Zároveň som sa tešil, že sme sa do tohto rizika pustili.
Ako herec ste určite museli hľadať nejaké prepojenia s postavou Masaryka. Bolo ťažké ich nájsť?
Áno bolo. Hrávam rôzne postavy – Shakespearove, Čechovove, no keď hráte historickú postavu, ktorú každý pozná a má o nej nejaké predstavy, je to istým spôsobom mierne zaväzujúce. Jednak v tom, nespreneveriť sa danej postave, na druhej strane musíte hrať aj to, čo v danej postave objavíte. Prináša to isté riziko. Na príprave a učení sa textov musíte robiť dovtedy, kým nezistíte, že máte právo myšlienky tej postavy považovať za svoje. Potrebujete divákovi ukázať zrod tých myšlienok. A na to všetko treba celkom inú znalosť textu. Musíte ísť pred kameru s tým, že text neviete naspamäť. Ísť pred kameru s ambíciou, že práve pred ňou text vznikne. Teda musíte byť autorom toho textu. Masarykove myšlienky sa musia stať skutočne vašimi myšlienkami, a to sa dá docieliť jedine vtedy, keď tým myšlienkam porozumiete. Avšak byť autorom textu Tomáša Garrigua Masaryka je dosť veľká drzosť. Práve nájsť tú drzosť a odvahu bolo náročné a vyžadovalo to čas a špecifickú prípravu. Dúfam, že som žiadnu z Masarykových myšlienok nezneužil, neurazil a že som bol hodný ich prezentovať. Jeho posolstvo je, myslím, totiž naozaj hlboké a je dobre si ho občas pripomenúť, pretože dnes možno odpozorovať, ako veľmi sme sa od morálnych a etických kritérií Masarykovej doby posunuli.
Preniesli ste si niektoré Masarykove myšlienky aj do osobného života? Prípadne stalo sa vám, že vás kolegovia či blízki upozornili, že teraz sa správate alebo myslíte ako Masaryk?
Popravde nie (smiech). Ale na druhej strane, nie je ťažké sa stotožniť s Masarykovými myšlienkami, ak vyznávate približne podobný hodnotový systém. Ten jeho bol veľmi lákavý, a človek môže len dúfať, že sa k nemu priblíži. Pri práci na tomto filme som bol obklopený kolegami, ktorí to mali rovnako. Tiež si radi jeho mravné postuláty a hodnotové priority brali za svoje a dúfali, že sú ich hodní. A myslím, že tým, že sme ich znova oživili a ponúkli divákovi, sme splnili svoju misiu. Osobne som veľmi rád demonštroval jeho názory. Keby som mal konkretizovať, veľmi ma zaujala jeho veta „Nebáť sa a nekradnúť“. V tej vete sa toho skrýva mnoho. Vyzýva k tomu nebáť sa života, nebáť sa protestovať, keď treba, byť smelý, ale súčasne vraví – boj sa kradnúť. V dnešnej dobe vidno, že sa človek nebojí kradnúť, a práve preto je užitočné si túto jeho vetu pripomínať. Vzniká aspoň malá nádej, že sa človek nad sebou zamyslí. Každopádne podobných odkazov zanechal Masaryk množstvo.
Z toho, čo rozprávate, cítiť, že sa pravdepodobne zmenil váš pohľad na Masaryka po tom, čo ste ho už dvakrát stvárnili. Je to tak?
Určite áno. A prekvapilo ma napríklad, koľkou nenávisťou bol obklopený. Koľkokrát musel ujsť zo spoločenského zápasu, koľkokrát bol osočovaný alebo prišlo až k fyzickému napadnutiu Masaryka, ako bol zradený svojimi študentmi alebo českým národom ako takým. Bolo to prekvapivé, pretože asi väčšina z nás Masaryka pozná až od vzniku Československa, kedy sa stal „otcom“ národa, no kým sa týmto „otcom“ stal, prešiel si neľahkou cestou.
Akým prezidentom by bol podľa vás Masaryk dnes?
To veru neviem. Môžeme polemizovať o tom, či by naňho bol spáchaný atentát alebo do akej miery by bol ochotný do súčasných mocenských zoskupení vstupovať. Ak pripustíme teóriu, že by sa o post prezidenta dnes uchádzal, som presvedčený, že by vďaka svojej sile osobnosti buď z politiky odstúpil, alebo by ju sformoval do vlastnej podoby, pretože práve on vedel ísť príkladom. Bol vzdelaným svetobežníkom, pri tom všetkom bol aj veľmi národne cítiaci a bol neobyčajne prísny k sebe samému. Bol iste autoritatívna osobnosť, ale ak bol k niekomu tvrdý predovšetkým, bol to práve on sám. Masaryk zároveň krásne sformuloval princíp demokracie. Povedal, že demokracia znamená nadväzovať kontakty s ľuďmi, pretože ich máte rád. Na prvý pohľad sa môže zdať, že to je len akási floskula, no nie je to tak. Aj táto veta skrýva veľkú hĺbku. Masaryk totiž hovorí o tom, že ak sa chceš zaoberať politikou a nemáš rád ľudí, radšej to nechaj tak.
V posledných rokoch ste sa objavili vo viacerých historických filmoch. Je to tým, že vás majú už režiséri zaškatuľkovaného v tomto žánri alebo iné odmietate, lebo sa práve tu cítite komfortne?
Je to asi kombinácia týchto dvoch vecí. Ocitol som sa v situácii, kedy sa môžem púšťať do tém, s ktorými súhlasím a stotožňujem sa. V našom hereckom odbore je dosť namáhavý stav, keď musíte pracovať za situácie, kedy nie celkom súhlasíte s tým, čo robíte. Ste totiž závislí od toho, kto vás obsadí, či vás obsadí, s kým hráte alebo či vás daná téma zaujíma. Bolo by naivné myslieť si, že vždy a so všetkým sa dá súhlasiť. Niekedy je teda na vás, aby ste to vyselektovali a zvážili, či vám daný projekt za to stojí. Ja som vďačný osudu a Bohu, že v poslednom období so všetkým, na čom pracujem, súhlasím a stotožňujem sa s tým.