Spaľovač mŕtvol? Jedine Hrušínský

Na tomto mieste vám každý týždeň pripomenieme významné filmy a osobnosti slovenskej a českej kinematografie. Pokračujeme filmom Spaľovač mŕtvol.

07.04.2019 09:00
Spalovač mrtvol Juraj Herz Foto:
Film Juraja Herza Spalovač mrtvol (1968) skončil počas normalizácie v trezore.
debata (1)

„Som veľmi zvedavý, ako s jemným tkanivom Fuksovej prózy naloží film, ten večný przniteľ hotovej literatúry. Kniha sama mu však do istej miery vychádza v ústrety, a to nielen vonkajškovo, atraktívnym prostredím, ale aj vnútorne, dôrazom na funkciu prostredia, takže výsledok by nemusel byť najhorší. Bolo by zaujímavé zistiť, nakoľko sama vidina filmovej realizácie ovplyvnila autorov tvorivý proces,“ napísal v roku 1967 v Literárnych novinách v závere recenzie na knihu Ladislava Fuksa Spalovač mrtvol kritik Jiří Opelík. Výsledok naozaj „nebol najhorší“. Spalovač mrtvol (1968) v réžii slovenského rodáka Juraja Herza je dnes považovaný za jeden z najvydarenejších československých filmov.

Pošpatiť českého človeka

Hrdinom alegorickej hororovej grotesky je zamestnanec krematória Karel Kopfrkingl (Rudolf Hrušínský). Sme v Prahe konca 30. rokov minulého storočia, zo svedomitého otca rodiny, slušného a láskavého človeka sa pod vplyvom nastupujúceho nacizmu, ale aj zle vyloženej filozofie budhizmu stáva psychopatický vrah. So zvrátenou nehou neváha obetovať ani životy svojich najbližších, ktorí nie sú árijského pôvodu. Veď iba oslobodzuje ich duše. Takisto ako duše svojich židovských priateľov, ktorých udal. Odtiaľ je už iba krok k masovým kremáciám…

„Film, ktorý jeden švajčiarsky básnik videl u nás v kine a označil ho za psychopatický, horší, než je možno vidieť v kinách na Západe,“ vravel o filme Juraja Herza normalizačný karierista, režisér a funkcionár Vojtěch Trapl. „Základná myšlienka je samozrejme tiež nepravdivá. Autor sa pokúša vnútiť divákovi domnienku, že pece na spaľovanie zavraždených väzňov v nacistických koncentračných táboroch vymyslel český kolaborant. To je historická nepravda. To je ten rafinovaný zámer pošpatiť českému človeku jeho samého,“ prskal vo svojom príspevku na celoštátnom seminári v roku 1970. „A táto psychická špina sa vylieva bez zábran na hlavy úbohých divákov našich kín,“ pokračoval Trapl. Spalovač mrtvol (1968) nebol jediný, s kým mal problém. Nepáčili sa mu ani „ideovo záškodnícke“ snímky Karla Kachyňu či Vojtěcha Jasného, ale ani Formanove filmy Lásky jedné plavovlásky (1965) či Hoří, má panenko (1967). „Tu už sú normálni českí ľudia opísaní ako stádo tupcov, ochľastov a záletníkov.“

Dobová kritika však Herzov film prijala veľmi pozitívne. Popri kamere Stanislava Milotu a vyzdvihovaní práce so širokouhlým objektívom a ručnou kamerou chválila aj strih, štylizáciu, Herzovu réžiu či to, že príbeh konformistu Kopfrkingla je v čase príchodu do kín, pol roka po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, ešte aktuálnejší, než v čase nakrúcania. Dobové hodnotenia filmu sumarizoval vo svojej práci Lukáš Nagy z Ústavu filmu a audiovizuálnej kultúry na Masarykovej univerzite. Pripomína, že doma i vo svete najviac oceňovali výkon Rudolfa Hrušínskeho v hlavnej úlohe.

Nemám čo hrať

Hrušínský bol v tom čase dosť obsadzovaným hercom. Herz vo svojej autobiografii spomína napríklad sériu detektívnych filmov Petra Schulhoffa, v ktorých stvárnil kriminalistu majora Kalaša – Strach (1963), Vrah skrývá tvář (1966) a Po stopách krve (1969). Hereckú kariéru vo filme však začínal dávno predtým, už koncom 30. rokov, keď stvárnil postavy študentov v snímkach Cesta do hlubin študákovy duše (1939), Studujeme za školou (1939), Humoreska (1939) či Noční motýl (1941). Bol v poradí tretím českým filmovým Švejkom – Dobrý voják Švejk, Poslušně hlásím (1957). Koncom 60. rokov účinkoval v Menzelových filmoch Rozmarné léto (1967) či v trezorových Skřiváncích na niti (1969). Do trezoru smeroval pár mesiacov po premiére aj Spalovač mrtvol, v ktorom Hrušínský najskôr vôbec nechcel hrať.

Autor knižnej predlohy Ladislav Fuks pôvodne navrhoval, aby hlavnú postavu stvárnil Josef Somr. Tvrdí to Herz vo svojej autobiografii, iné zdroje uvádzajú, že Fuks v úlohe videl Josefa Kemra. Tak či onak, Herz trval na tom, že pozná jediného pána Kopfrkingla, a tým je Rudolf Hrušínský. Keď mu úlohu ponúkol, Hrušínský odmietol. Tvrdil, že vo filme nemá čo hrať. Herz sa však nevzdal. Vedel, kam chodí Hrušínský po predstaveniach na pivo, a tak tam po večeroch chodieval tiež. „Vždy, keď prišiel Hrušínský, vzal som si stoličku, sadol si za neho a začal do neho hučať: Pán Hrušínský, rozmyslite si to… Ja to bez vás točiť nebudem…“ spomína vo svojej autobiografii Autopsie (pitva režiséra) Herz. „Otravoval som ho tak dlho, že to vzdal: ,No tak dobre, ja to teda vezmem, ale nechajte ma aspoň dopiť to pivo!'“

V rozhovore pre Pravdu v roku 2016 Herz spresnil, že Hrušínskemu sa nepozdávalo množstvo záberov. „Technický scenár mal spravidla okolo štyristo záberov a Spalovač mrtvol mal tisícdvesto. Hrušínský vravel, že sú to príliš krátke obrazy na to, aby mal možnosť rozohrať sa v nich,“ hovoril Herz, podľa ktorého bol na začiatku nakrúcania mrzutý, po pár dňoch si však uvedomil, že má na herectvo priestor a postupne sa spriatelili.

„V pamäti utkvie zdeformovaná tvár Kopfrkingla – Hrušínskeho, fotografovaná zvláštnou optikou a veľmi presne vystihujúca mieru hrdinovej obludnej metamorfózy. Jej výrazu i gradácii je vo filme podriadené všetko: jeho zvláštna skladba, strih, rytmus, zvuková partitúra, mizanscény, charakter dekorácií aj jednotlivých predmetov vrátane tých najmenších detailov, voľba hereckého ansámblu, z ktorého tvárí Herz skomponoval zvláštnu psychologickú ,krajinu' príbehu,“ cituje z dobovej recenzie Galiny Kopaněvovej vo svojej práci Zuzana Kapitolová z Ústavu českej literatúry a literárnej vedy pražskej Karlovej univerzity.

Spielberg mu ukradol scénu

Herz musel pri nakrúcaní riešiť ešte ďalší problém s hercami. Prišiel totiž na to, že Hrušínskemu idú všetky scény najlepšie bez skúšania a na prvú klapku. „V druhej už bol horší a v tretej ešte horší, pretože už ho to nebavilo,“ povedal režisér, podľa ktorého väčšina z toho, čo diváci vo filme vidia, vznikla hneď na prvý raz. Vlasta Chramostová, ktorá hrá Hrušínskeho manželku, však bola iný prípad. Chcela, aby sa skúšalo čo najviac a s každou ďalšou klapkou sa zlepšovala. „Riešil som to teda tak, že som začal zábery rozdeľovať. Niekoľkokrát sme nakrútili scénu s Vlastou a potom raz s Rudolfom,“ spomína Herz v autobiografii. „Spoločných záberov, kde by boli obaja, nie je vo filme veľa. V tomto zmysle to bolo dosť zvláštne nakrúcanie.“

Keď sa nakrúcanie blížilo ku koncu, Československo obsadili sovietske tanky. Hrušínský sa schovával, pretože sa bál, že by ho mohli pre jeho postoje zatknúť (neskôr počas normalizácie nesmel dlho nakrúcať). Herzovi sa ho napokon podarilo presvedčiť, aby sa vrátil do Prahy a dotočili ateliérové scény. Lenže nastal iný problém. „Ukázalo sa, že nemáme materiál. Stanislav Milota totiž vzal zo skladu našu kameru a materiál, ktorý sme mali k dispozícii, a nakrútil naň dokumentárne zábery z príchodu ruských vojakov a všetkého, čo sa dialo na uliciach. Jeho zábery vtedy obleteli svet a dodnes sa bez nich nezaobídu žiadne dobové dokumentárne snímky,“ spomína Herz vo svojej knihe. Barrandovský riaditeľ, ktorý tušil, že aj jeho normalizácia odsunie, však filmárom vydal nový materiál a snímku mohli dokončiť.

Spalovač mrtvol je asi najslávnejším filmom Juraja Herza, na svojom konte má však aj ďalšie pozoruhodné filmy. Vo viacerých snímkach sa objavil ako herec, bol asistentom réžie a pomocným režisérom Transportu z ráje (1962) a oscarového Obchodu na korze (1965). A nakrútil cenené filmy Petrolejové lampy (1971), Morgiana (1972) či Den pro mou lásku (1976), viacero vydarených komédií a rozprávky ako Panna a netvor či Deváté srdce (1978).

Zaujal aj režiséra Stevena Spielberga. Ten si z jeho filmu Zastihla mě noc (1985) ukradol celú scénu. „Použil som v ňom situáciu, ktorú som zažil na vlastnej koži. Keď nás vyhnali z vagónov v koncentračnom tábore Ravensbrück, nahnali nás Nemci do spŕch. Nahých. Všetci kričali – plyn! Miestnosť však mala sklenené okná, tak som si hovoril: stačí ich rozbiť a nikto sa neudusí. Nemci pustili vodu a dospelí šťastím šaleli. V spomínanom filme som tento zážitok nakrútil so ženami,“ hovoril Herz pred rokmi pre Pravdu. „Spielberg bezostyšne záber po zábere scénu ukradol a jeho právnici sa mi ešte vyhrážali,“ povedal režisér, ktorý však nemal toľko peňazí, aby sa so Spielbergom naťahoval po súdoch.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #film #Juraj Herz #Spalovač mrtvol #Storočnica Československa