Štvrtého mája uplynie sto rokov od tragickej smrti generála Štefánika. Okrúhle výročie si žiadalo viac než obyčajný film. RTVS vyhlásila súbeh námetov k Štefánikovmu výročiu, Michal Baláž napísal scenár filmu Cesta do nemožna a úlohu režiséra získal Noro Držiak. Obaja spolupracovali už v roku 2015 na animovanej dokudráme True Štúr o Ľudovítovi Štúrovi.
„Štefánika som vnímal ako historickú postavu, nemal som k nemu vyhranený vzťah. Narodil som sa síce v Piešťanoch blízko Košarísk, ale až prostredníctvom práce na filme som našiel svoju cestu k Štefánikovi. Veľmi ma nadchol jeho osud. Obdivujem jeho húževnatosť. Vždy si vytýčil cieľ, a ten nasledoval. Zaujala ma jeho rytierska česť a priamočiarosť, čo sa dnes už nenosí. Pozoruhodná je aj jeho pevná vôľa, ktorú dnes mnohí nemajú,“ hovorí režisér.
Začiatok v Paríži
Bude to teda heroický film? „Pôvodne sme si to mysleli, ale pôvab filmu je v jeho imaginácii. Scenár sa postupne vyvíjal podobne ako Štefánikov život. Začíname tým, že chudobný chlapec príde do Paríža, kde začne uskutočňovať svoj sen. V príbehu sa zameriavame na vzťahy. Hľadáme, čo Štefánika viaže k rôznym postavám a snažíme sa tak priblížiť jeho charakter. Spočiatku sme si predstavovali, že príbeh bude rozprávať vymyslená postava českého filmára Otakara, ktorý sprevádza a dokumentuje Štefánika na jeho cestách. Otakar bol žiakom filmára Georga Meliesa v Paríži a do filmu prináša potrebný nadhľad prostredníctvom svojich krátkych humorných skečov v štýle nemého filmu. Chýbal nám ale trochu racionálny a kritický pohľad, preto sa druhým rozprávačom nakoniec stala francúzska novinárka a sufražetka Louise Weissová, ktorá so Štefánikom spolupracovala a neskôr ho požiadala aj o ruku. Obaja sa stretávajú vo filmovej strižni a skladajú z kúskov filmového materiálu dobrodružnú mozaiku Štefánikovho života,“ vysvetľuje Noro Držiak. Cesta do nemožna je zároveň poctou filmu ako médiu, a pozorný divák dešifruje niekoľko odkazov z dejín kinematografie.
Štefánik ako maľovaný
Film Cesta do nemožna je dobrodružno-romantická filmová fantázia o živote M. R. Štefánika. Ide o trikový film, ktorý prirodzeným spôsobom kombinuje hereckú akciu s animáciou a dokumentárnym archívom. Štefánika aj všetky ostatné postavy hrajú síce reálni herci – Tomáš Mischura, Petr Vaněk, Kristína Svarinská, Judit Bárdos, Jana Stryková, Ján Greššo, Marek Ťapák, Arnošt Goldflam, Václav Neužil, Jan Vondráček a Jana Oľhová, ale vo filme majú „výtvarnejšiu“ podobu.
„Pomocou animácie sme vytvorili štylizovaný výtvarný svet, ktorý vyzerá tak trochu maľovane. Čerpá inšpiráciu v umení, kolorovaných starých fotografiách, art decu, ale aj v 3D, a dokáže tak byť moderný vo filmovom výraze,“ vysvetľuje režisér Noro Držiak, ktorý spolupracoval aj na filme Alois Nebel. Dodáva: „Pôvodne sme chceli urobiť čisto artový film, ktorý by vyzeral ako ručne maľovaný, ale postupom času sme zistili, že tento zámer nás trocha brzdí – časovo aj vo filmovom výraze. Napríklad v dialógových scénach bolo prekresľovanie veľmi zložité a forma na seba zbytočne upozorňovala a rozptyľovala diváka. Od prvých verzií scenára sme preto dávali hlavný dôraz na príbeh a prepojenie historických udalostí s fantazijným filmovým svetom. Nakoniec vznikol herecký film, ktorý má výrazný výtvarný rozmer. Takto sme mohli postupovať rýchlejšie, než keby sa všetko robilo pomocou rotoskopie ako v Aloisovi Nebelovi, kde sa hraná akcia prekresľovala do grafickej podoby. Náš film je domaľovávaný. Nakrúcal sa na zelenom pozadí, ktoré sa v konečnej verzii filmu nahradilo prostredím vytvoreným animátormi a výtvarníkmi. Použili sa aj staré fotografie, ktoré sa dajú rôzne upraviť.“
Producent Michael Kaboš dopĺňa: „Tím animátorov vznikal dlho. Je medzinárodný. Ani na Slovensku, ani v Česku by nebolo možné taký náročný film s animáciou a so zeleným pozadím vyrobiť. Nikto pred nami sa v našich podmienkach nepustil do takého rozsiahleho projektu. Štefánikov príbeh je plný dramatických momentov a emócií. Herec pôsobí úplne inak s mimikou, než keď sa len prekreslí. Prostredie je virtuálne, digitálne dorobené, ale my sme potrebovali film obohatiť aj o niečo spontánne, emotívne. Divák precíti Štefánikov osud a prežije s ním jeho púť. Prežije s ním radostné chvíle, ale aj strasti. Tento zámer podporuje práve hudba, ktorou príbeh prehlbujeme: Štefánik si plní sen, ale na konci zahynie. Štefánik je ako hviezda, ktorá putuje po nebi a nakoniec padne. Je to taká antická tragédia.“
V prípade Štefánika je koniec dvojnásobne tragický – smrť v mladom veku a ešte za záhadných okolností. Ako to stvárňuje tento film? „Nechceli sme skončiť jeho smrťou, ani nehľadáme odpoveď na to, čo sa vlastne stalo, ako zomrel. Tých teórií je niekoľko, a vo filme ich máme. Konšpirácie nie sú pre náš film podstatné. Hlavnou témou je nádej. Štefánik sa symbolicky dotkne oslobodenej zeme, pre ktorú obetoval život.“
Akčná hudba pre akčné scény
Film je predovšetkým o tom, čím sa Štefánik zaoberal. O jeho začiatkoch, o hviezdach, astronómii, o meteorológii. Najprv prevažuje nadšenie, ale neskôr s prichádzajúcou vojnou nastupujú aj temnejšie tóny. Všetko to vyjadruje nielen obraz, ale aj veľkolepá hudba Vladimíra Martinku, ktorú hrá Symfonický orchester Slovenského rozhlasu. Prečo si režisér a animátor Noro Držiak vybral práve tohto skladateľa?
„Vedel som, že Vlado sa venuje orchestrálnej hudbe, ktorá ma vždy zaujímala,“ hovorí režisér. „Dnes už nie je zvykom k filmom nahrávať hudbu so symfonickým orchestrom, pracuje sa skôr s ruchmi. My sme sa, naopak, rozhodli naplno využiť potenciál filmovej hudby komponovanej priamo na obraz. Cesta do nemožna využíva rôzne postupy a metódy, dokumentárne aj animované prvky, uplatnilo sa aj dosť trikov a potrebovali sme klasickú filmovú hudbu, ktorá všetko prepojí. Vlado presne pochopil náš zámer.“
A ako vlastne objednávku na hudbu k Štefánikovi formulovali? Hovorili vraj iba o tom, že hudba by mala byť aj vyložene aktívna. Vo filme sú akčné scény, a tam má hudba dôležitú úlohu. Skladateľ sa snažil zdôrazniť pohybové akcie, ale sledoval aj motívy postáv. „V tom sme sa všetci zhodli. Prekvapilo nás, čo Vlado vytvoril. Hoci nám púšťal demá, naživo je to niečo iné. Niektoré jemné nuansy sa dajú počuť, len keď ich hrá orchester,“ hovorí režisér Držiak.
Nezvyčajný film bude uvedený netradične viackrát. V júni ho uvidia diváci Art Film Festu v Košiciach, v septembri pôjde do kín. „Aby výročie nezostalo bez povšimnutia, v máji RTVS odvysiela televíznu verziu, kde sa k Štefánikovi budú podrobnejšie vyjadrovať slovenskí, českí a francúzski historici. Dokumentárnejším spôsobom dopovieme veci, ktoré sa nevošli do filmu Cesta do nemožna,“ hovorí producent Michael Kaboš.
