Bibi Andersson. Polovička zložitej Bergmanovej Persony

Jej prirodzený šarm, tajomno v očiach a chladný výraz tváre dostávali do kolien nielen divákov, kolegov, ale aj samotných režisérov. Jedným z nich bol švédsky velikán Ingmar Bergman, ktorý jej doslova zmenil život. Ako prvý jej dal možnosť naplno ukázať na striebornom plátne neobyčajný herecký talent a ona to neváhala využiť. Chémia medzi nimi zafungovala natoľko, že spolu nielen nakrúcali, ale istú dobu až žili. Bergmanova múza, švédska herečka Bibi Andersson, zomrela vo veku 83 rokov v nedeľu 14. apríla v rodnom Štokholme, kde tiež vyštudovala herectvo.

15.04.2019 17:14
Bibi Andersson Foto: ,
Herečka Bibi Andersson a švédsky boxer a herec Ingemar Johansson na archívnej snímke.
debata

Ich cesty sa preťali začiatkom päťdesiatych rokov, keď ju Bergman ešte ako tínedžerku obsadil do hravej a vtipnej reklamy na mydlo, ktorú režíroval. O pár rokov neskôr, jej dal ako dvadsaťročnej znova šancu v romantickej komédii Úsmevy letnej noci (1955). Šlo síce len o malú úlohu, no švédskeho režiséra svojím výkonom presvedčila natoľko, že sa čoskoro objavila aj v jeho azda najslávnejšom diele Siedma pečať (1957). Spirituálna dráma bola už úplne inou ligou podobne ako surreálno-existenciálna snímka Lesné jahody z toho istého roku. Herečka v nej dostala možnosť zahrať si po boku legendárneho Victora Sjöströma, herca a režiséra vrcholného diela švédskej kinematografie z nemej éry Povozník smrti (1921).

Ďalšia spolupráca s Bergmanom na filme Než sa rozvidnie (1958) jej vyniesla významnú cenu na festivale v Cannes a rok nato sa stala členkou Kráľovského dramatického divadla v Štokholme, kde popri nakrúcaní filmov aktívne hrala niekoľko desaťročí. Úspechy pokračovali, v roku 1963 si odniesla z festivalu v Berlíne Strieborného medveďa za najlepší ženský herecký výkon v dráme Vilgota Sjömana Milenka. Zlomom v jej kariére bola temná psychologická dráma Persona o vzťahu herečky Elisabeth (Liv Ullmannová), ktorá sa rozhodla nadobro mlčať, a jej ošetrovateľky Almy, ktorú stvárnila Andersson.

Filozofické dielo snažiace sa o analýzu ženského psyché pre ňu bolo náročnou, no užitočnou skúsenosťou. „Táto mladá žena, ktorú hrám, nevedela, že ľudia môžu byť zlí, zlomyseľní či komplikovaní. Žila oveľa jednoduchšie, no dostala sa do kontaktu s niečím neznámym a zostala poznačená, zranená,“ povedala Andersson pre Londýnsky magazín Time Out.

Herečka za tento film získala prestížne švédske filmové ocenenie Guldbaggen, no zároveň práve ním nastala éra, keď ju v hlavných úlohách v Bergmanových filmoch začala nahrádzať ďalšia režisérova múza – charizmatická Liv Ullmannová. Herečky sa stretli pod Bergmanovou réžiou ešte vo filme Náruživosť (1969) či v znepokojivom a ťažkom, no nesmierne úprimnom opuse Scény z manželského života (1973). Šlo pôvodne o šesťdielnu televíznu minisériu, no vznikol aj takmer trojhodinový filmový zostrih, ktorý sa následne premietal v kinách. V tejto štúdii partnerských vzťahov však hrala Andersson už len druhé husle, hlavnú ženskú úlohu stvárnila práve Ullmannová.

Andersson hrala v množstve európskych, koprodukčných či amerických filmov a spolupracovala aj s takými menami ako John Huston či Robert Altman, v žiadnom sa jej však už nepodarilo zažiariť tak ako práve v Bergmanových snímkach a dosiahnuť taký úspech. Bolo to bezpochyby práve režisérovým nezameniteľným autorským rukopisom, pre ktorý boli príznačné ťažké, no silné témy ako osamelosť, túžba, tragédia, trauma či starnutie a tiež precízne napísané zložité, ambivalentné a komplexné postavy. Napriek všetkému však bolo jasne vidno, že Andersson bola svojským typom herečky, ktorej nerobilo problém zahrať hocičo. Keď bolo treba kričať ako bez zmyslov, teatrálne nariekať či len sa pokojne bez mihnutia oka pozerať do kamery, úlohu naplnila do bodky. Z jej výrazu šla okamžite emócia. Jej bohatá herecká kariéra sa skončila náhle a nešťastne, keď roku 2009 utrpela mozgovú príhodu a ochrnula na polovicu tela.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Švédsko #Persona #Ingmar Bergman #Bibi Andersson