Recenzia: Najlepší Avengeri? Bohužiaľ, nie

Ruku na srdce, Avengeri sú značka, ktorá má už teraz zarobené pokojne aj na tri ďalšie pokračovania, aj keď Endgame má byť údajne poslednou časťou. Ako značka je unikátna, pretože spája komiksových hrdinov do jedného celku, čo je nanajvýš lákavé. Prvýkrát mohli diváci Avengerov vidieť v roku 2012 v réžii Jossa Whedona, ktorý sa postaral aj o pokračovanie Avengers: Vek Ultrona (2015). Tretí diel Avengers: Nekonečná vojna prišiel minulý rok už v réžii bratov Russoovcov, pričom išlo vskutku o naratívne najviac inovatívny, tematicky najhlbší, najtemnejší či najdepresívnejší, emočne najsilnejší diel. V rámci súčasných vysokorozpočtových trhákov šlo o pomerne nevídaný zjav, mnohých šokoval svojou priamočiarosťou a surovosťou.

Avengers: Endgame začína presne tam, kde sa skončila Nekonečná vojna. Polovica všetkých bytostí sveta bola vyhubená, vrátane množstva superhrdinov, o čo sa postaral zlovestný a krutý Thanos (hlas mu prepožičal Josh Brolin). Prvá scéna filmu vyvoláva zimomriavky ako záver predchádzajúceho dielu a prvá polhodina zase veľmi originálne vyvracia divácke očakávania, má výrazný nádych melanchólie. Zvráti ju až iskra nádeje, prináša ju vystrašený a prekvapený Ant-Man (Paul Rudd), ktorý sa vracia medzi živých, nevediac, čo sa vlastne stalo. Prichádza z bližšie nešpecifikovanej dimenzie, v ktorej sa pravdepodobne ocitli všetci, ktorých Thanos nechal zmiznúť. Captain America (Chris Evans), Hulk (Mark Ruffalo), Čierna vdova (Scarlett Johansson), Thor (Chris Hemsworth), Iron Man (Robert Downey Jr.) a ďalší sa tak vydajú na šialenú a riskantnú cestu časom, aby zvrátili Thanosov hrozný čin. Nedopadne však dobre pre všetkých.

Záverečný diel je asi najviac zo všetkých postavený na hereckých výkonoch. Tu však nastáva menší problém, keďže doteraz hviezdam viac či menej stačilo držať si znepokojený alebo drsný a nahnevaný výraz tváre. Replík je tentoraz viac, rovnako ako aj emócii, ktoré treba stvárniť, čo nie každej z hlavných postav ide a najmä v detailoch to vidno najviac. Nejde však o najväčší problém filmu, tým je skôr istý kalkul a mierna predvídateľnosť v spojení s až zarážajúcimi logickými dierami spojenými, samozrejme, s cestovaním v čase. Snaha tvorcov o ultramega inteligentné science fiction sa tak úplne nevydarila. Snažia sa to však veľmi rafinovane a elegantne zakryť množstvom vydarenej akcie, aby divák čo najviac vypol mozog a nechal sa iba unášať atmosférou. Miestami však cítiť umelosť aj citové vydieranie.

Najväčšou devízou filmu je však jednoznačne jeho komplexnosť. Napriek neuveriteľným trom hodinám sa film nerozpadá, drží v celku a má čo povedať. Minutáž je vskutku naplnená, i keď zopár hluchých momentov sa predsa len nájde. Funguje to, čo je asi najťažšia úloha pri danej látke a žánri. Humor a hlášky sú príjemným odľahčením inak vážneho filmu, akcia je veľkolepá a priamočiara, no škoda, že sa tvorcovia nesnažili trocha viac „vyblázniť“ v rámci napríklad kamerových riešení. Aj keď by poslední Avengeri veľmi chceli byť najlepším dielom zo série, bohužiaľ nie sú. Tí najväčší fanúšikovia však budú počas filmu pravdepodobne aj tak nadšene hulákať od radosti, ale aj roniť slzy smútku. Ostatní sa budú „len“ slušne baviť, ako aj počas hociktorých iných marveloviek.