Svet kontroverzného politika, miliardára a extrovertného pôžitkára Silvia Berlusconiho je vskutku iný od toho, čo žije bežný človek, a to často nevyhnutne vyvoláva závisť. Je však Berlusconimu skutočne čo závidieť? Aj na to sa pýta vo svojom najnovšom filme Oni a Silvio (2018) prefíkaný lišiak Paolo Sorrentino (Veľká nádhera), ktorý si práve túto osobnosť vzal tentoraz na mušku po desať rokov starom a nemenej vydarenom filme Božský, kde divákom priblížil iného talianskeho politika Giuliana Adreottiho.
Na starosti, problémy, negatíva nie je čas, treba sa baviť, smiať, užívať si, čo sa dá. Čo ak to však ide na úkor iných, ktorí sú ponižovaní, klamaní či žijú z ruky do úst? Sorrentino vo svojej novinke presne nad týmto polemizuje, no v žiadnom prípade nemoralizuje. Iba s ľahkosťou a poriadnou dávkou cynizmu pozoruje. Všetko ostatné necháva na diváka, pričom ho výrazne provokuje. Nejde mu však o provokáciu samoúčelnú, použitú len pre efekt aj keď by sa to mohlo zdať vďaka štylizácii a videoklipovej estetike. Tieto prvky slúžia iba ako účinná zbraň.
Sorrentino diváka doslova láka a pomaly si ho omotáva okolo prsta. Ten nádherný bezstarostný svet plný veľkolepých večierkov, drog, sexu, peňazí je podaný tak dokonale, že si ho neužívajú plnými dúškami len postavy, ale aj diváci. Na malú chvíľu si totiž s postavami chcú vymeniť miesta a byť súčasťou tejto ultrahedonistickej jazdy. Sorrentino tak zároveň núti k tomu, aby sa divák sám seba spýtal, či by sa správal inak, keby okúsil chuť moci, a či by to naozaj stálo všetko za to. Odpovedať si musí už každý sám.
Berlusconi, ktorého vo filme nestvárnil nikto iný ako Tony Servillo, v Sorrentinových očiach nie je boháčom, ale, naopak, chudákom, ktorý vlastne okrem moci nemá nič. Jeho svet je len povrchnou párty bez hĺbky. Jeho manželka ním zvysoka opovrhuje, mladučké modelky, ktoré mu sedia na kolenách a neváhajú sa vyzliecť či fyzicky odovzdať na povel, sú len zlatokopky túžiace po moci, pričom sa im v skutočnosti hnusí a je im z neho zle. Niet nikoho, kto by ho skutočne miloval, vážil si ho. Tiež niet nikoho, kto by sa v jeho prítomnosti nepretvaroval. Jeho podriadení sa naňho falošne usmievajú, známi sa zase iba podlizujú a vtierajú, lebo od neho poväčšine potrebujú nejakú pomoc. Je obklopený lžou a maskami, jednoducho prázdnom, ktoré nakoniec z plátna cítiť až fyzicky. A práve v tom momente prichádza tá najväčšia katarzia.
Taliansky režisér ponúka nesmierne výstižnú a rafinovanú štúdiu materiálne bohatého, no duchovne absolútne vyprahnutého človeka, pričom na jeho príklade polemizuje nad stavom talianskej spoločnosti a poukazuje na výraznú sociálnu nerovnosť. A i keď v konečnom dôsledku ide síce tak trocha o slabšieho a menej zábavného Vlka z Wall Street (2013), aj tak je Sorrentinova novinka remeselne elegantným a úchvatným dielom s charizmatickým Tonym Servillom, s výbornou hudbou a so skvelou atmosférou.
Hodnotenie Pravdy
- 4 hviezdičky z 5
- Oni a Silvio / Taliansko, Francúzsko, 2018 / réžia: Paolo Sorrentino / scenár: Paolo Sorrentino, Umberto Contarello / kamera: Luca Bigazzi / hudba: Lele Marchitelli / hrajú: Toni Servillo, Elena Sofia Ricci, Riccardo Scamarcio, Kasia Smutniak a i. / slovenská kinopremiéra: 25. apríla
