Informoval o tom v stredu hovorca činohry Národného divadla Tomáš Staněk, ktorého cituje spravodajský portál Novinky.cz. Podľa hovorcu Václav Postránecký „v kruhu najbližšej rodiny podľahol dlhému statočnému súboju so zákernou chorobou“.
Medzi jeho najslávnejšie filmové úlohy patrí jedna z hlavných postáv snímky S tebou mě baví svět, kde si zahral po boku Júliusa Satinského či Zdeny Studenkovej. V roku 2006 sa Postránecký zúčastnil aj odhalenia pamätnej sochy, ktorú Satinskému vystavili na Dunajskej ulici v Bratislave.
Foto: SITA
V júni 2018 sám herec zverejnil správu, že bojuje s ťažkou chorobou. Napriek tomu sa ešte postavil pred kamery nového seriálu TV Prima, Krejzovci, zároveň pracoval aj na relácii „Receptář Prima nápadů“. S ubúdajúcimi silami sa však oboch projektov napokon vzdal.
Václav Postránecký sa narodil 8. septembra 1943 v Prahe. Herectvu sa venoval už od detstva. Pôsobil v poloamatérskom divadle Menton v Prahe a ako detská hviezda sa začal objavovať aj vo filmoch. Zaskvel sa napríklad v komédii vtedy ešte mladého a začínajúceho režiséra Oldřicha Lipského s názvom Vzorný kinematograf Jaroslava Haška (1955).
V jednej zo štyroch Haškových poviedok hral chlapca, ktorý poznačí chod domácnosti, keď do nej prinesie škrečka a zvieratko sa natrvalo zahniezdi vo vnútri pohovky. „V detstve, aj keď bol vo svojom okolí známy, nikdy nenosil nos dohora, bol to normálny chlapec,“ píše o hereckých začiatkoch Postráneckého portál osobnosti.cz.
Foto: SITA
V civilnom povolaní sa Václav Postránecký stal zámočníkom, neskôr sa však začal naplno venovať herectvu. Pôvodne na doskách brnianskeho Štátneho divadla, v rokoch 1969 –1978 bol členom Mestských divadiel pražských, napokon zakotvil v Národnom divadle. Tu stvárnil množstvo postáv v inscenáciách Paličova dcéra, Kráľ Lear, Zo života hmyzu či rolu Kapuleta v hre Rómeo a Júlia.
Foto: TV Prima
Po celý čas Postránecký intenzívne pracoval pre film a najmä televíziu. Objavil sa vo filmovom spracovaní klasiky Princ a chuďas (Ludvík Ráža, 1971), v kriminálke Smrt si vybírá (1972, Václav Vorlíček) ako odvážny vodič poštového auta, ktorý sa pustí na vlastnú päsť do vyšetrovania zločinu, či v rozprávke Jak se budí princezny (Václav Vorlíček, 1977).
Zároveň účinkoval v televíznych seriáloch, napríklad v obľúbenej ságe z obdobia 2. svetovej vojny Byl jednou jeden dům (1974) či v normalizačnej ságe Muž na radnici (1976).
Skutočnú popularitu však hercovi priniesol film Marie Poledňákovej S tebou mě baví svět (1982) o svojráznej dovolenke troch kamarátov so svojimi deťmi. Václav Postránecký si tu zahral jedného z trojice hlavných protagonistov spoločne s Júliusom Satinským a s Pavlom Novým. Podľa portálu csfd.cz práve on prehovoril režisérku, aby sa nebála obsadiť Satinského.
Foto: Prima
"Nechýbalo veľa a do role Alberta mohol byť obsadený iný herec. Poledňáková pochybovala, či Satinský zvládne fyzicky náročné úlohy. Keď ju Václav Postránecký (Michal Adámek) ubezpečil, že kolega Julo externe spolupracoval s Horskou službou vo Vysokých Tatrách, poslala režisérka scenár do Bratislavy,“ uviedol portál.
Obdobie 90. rokov prinieslo Václavovi Postráneckému úlohy v populárnej komédii Černí baroni (1992, Zdeněk Sirový) či vo filme Jedna kočka za druhou (1993, František Filip). V trpkej komédii Andělské oči na motívy prózy Bohumila Hrabala (1994, Dušan Klein) stvárnil majiteľa drogérie fanaticky experimentujúceho s chemikáliami. Hlavnú úlohu vytvoril vo filme Konto separato (1996, Dušan Klein) o známej prvorepublikovej korupčnej afére. Marie Poledňáková ho opäť obsadila do svojich komédií Jak se krotí krokodýli (2006) a Líbáš jako bůh (2009), zahral si aj vo vinárskych filmoch Tomáša Bařinu Bobule a 2Bobule (2008, 2009).
V roku 1997 nakrútil podľa vlastného scenára horor Travis. Václav Postránecký sa tiež venoval dabingu, svoj hlas viackrát prepožičal napríklad Dustinovi Hoffmanovi v legendárnych filmoch Tootsie alebo Rainman. Daboval poľského herca Jerzyho Stuhra (napríklad v komédii Seximisia) a tiež talianskeho komika Paola Villagia v niekoľkých pokračovaniach bláznivých komédií o účtovníkovi Fantozzim, ktoré už pre stratu hlasu nestihol nadabovať Stanislav Fišer.
Bol držiteľom niekoľkých ocenení vrátane divadelnej Ceny Thálie a Ceny Františka Filipovského za dabing. Postránecký sa venoval aj réžii, vyučovaniu a v rokoch 2005–11 bol prezidentom Hereckej asociácie.
