Foto: SITA/AP, RKO
Fred Astaire, vlastným menom Frederick Austerlitz, sa narodil 10. mája 1899 v meste Omaha v USA v rodine rakúskych prisťahovalcov. Jeho otec pracoval v miestnom pivovare. Už ako päťročný smeroval Fred so svojou o 18 mesiacov staršou sestrou Adele do New Yorku, kde navštevovali tanečnú školu Clauda Alvienna. Od roku 1905 vystupovali spolu v rôznych varietných programoch – stal sa z nich obdivovaný a obľúbený detský tanečný pár.
V rokoch 1917 až 1931 sprevádzal ich vystúpenia veľký úspech na Broadwayi a neskôr aj vo Veľkej Británii. Ich spoločné vystupovanie sa skončilo v roku 1932, kedy sa Adele vydala za anglického lorda. Pre Freda sa začalo obdobie hľadania novej partnerky a aj keď sa po jeho boku objavil celý rad hviezd, Astaire tvrdil, že nikdy nenašiel rovnocennú náhradu za svoju sestru. Bol známy svojimi vysokými nárokmi na seba i ostatných. „Niektorí ľudia si myslia, že dobrým tanečníkom sa musíte narodiť, ale všetci dobrí tanečníci, ktorých poznám sa museli učiť a tvrdo trénovať,“ povedal tanečný idol Ameriky 20. storočia.
Tanečný kúzelník a básnik tanca Fred Astaire sa rozhodol skúsiť šťastie vo filme a odišiel do Hollywoodu. V roku 1933 absolvoval filmové skúšky v RKO Radio Pictures. Podľa jednej hollywoodskej historky bolo v hodnotení tejto skúšky napísané: „Nevie spievať. Nevie hrať. Plešatie. Vie trochu tancovať.“ Či už je táto historka pravdivá, alebo nie, Astairovi sa podarilo k filmu nielenže priblížiť, ale sa v ňom aj výrazne presadil.
V Hollywoode sa stala jeho tanečnou partnerkou Ginger Rogersová. Do myslí miliónov divákov sa v rokoch 1934 až 1939 zapísali ôsmimi spoločnými filmami ako napr. Letíme do Ria (Flying Down to Rio), Svet valčíkov (Swing Time), alebo Smiem prosiť? (Shall We Dance?) Ich popularita z roka na rok rástla a spoločnosti RKO Radio Pictures priniesli zisk viac ako 18 miliónov dolárov.
Astairove filmy boli jednoduché. Vedel nenapodobiteľne použiť fantáziu a perfekcionizmus na to, aby z tanca urobil dramaturgicky rozhodujúci prvok, ktorý potlačí do úzadia banálny príbeh. Spieval neveľmi výrazným tenorom. Pesničky preňho písali známi skladatelia ako Cole Porter, Irving Berlin a George Gershwin. O Astairovom tanečnom umení nikto nepochyboval. „Jeho nohy sa premenili na hudobné nástroje a pokračujú tam, kde sú hranice hudobných nástrojov,“ písala o ňom kritika.
V roku 1939 sa Fred Astaire a Ginger Rogersová po natočení filmu Život v tanci (The Story of Vernon and Irene Castle) rozišli. Ich obdivovateľom to doslova vyrazilo dych. Niektorí sa dokonca Astairovi vyhrážali, že mu unesú dieťa, pokiaľ nebude s Rogersovou ďalej spolupracovať. Príčiny rozchodu neboli osobné, ale čisto pracovné. O desať rokov neskôr sa ešte raz streli pred kamerami a natočili film Barkleyovci z Broadwaya (The Barkleys of Broadway).
Poslednú muzikálovú úlohu dostal Fred Astaire v roku 1968 vo filme Divotvorný hrniec (Finian's Rainbow), v ktorom si zahral írskeho tuláka. Neskôr sa z Astaira stal charakterový herec. Najznámejšiu úlohu podvodníka získal v roku 1974 vo filme Sklenené peklo (The Towering Inferno), kde hral po boku mladších filmových hviezd Steve MacQueena a Paula Newmana. Jeho lesk bol však výraznejší a vďaka tomuto filmu získal Fred Astaire svoju prvú a jedinú nomináciu na Oscara, svoj druhý Zlatý Glóbus a prvú a jedinú cenu BAFTA udeľovanú britskými filmovými kritikmi.
Po smrti manželky Phyllis, s ktorou mal dve deti, sa Fred Astaire vo veku 81 rokov opäť oženil. Robyn Smithová bola od neho o 46 rokov mladšia. Stále sa však udržiaval vo forme, choval kone, hral golf a biliard.
Fred Astaire bol stelesnením ľahkosti a šarmu, elegancie i vysokej profesionality a ešte aj dnes patrí k najslávnejším filmovým tanečníkom všetkých čias. Zomrel vo veku 88 rokov 22. júna 1987 v nemocnici Los Angeles na zápal pľúc. Pochovaný je v Kalifornii v Oakwood Memorial Park, neďaleko svojej dlhoročnej tanečnej partnerky Ginger Rogersovej.
