Recenzia: Sugestívna štúdia osamelosti

Slzy, úzkosti, depresie, psychická labilnosť skrývajúce sa za iróniou, cynizmom a ostrým slovníkom. Vlastné túžby a sny potlačené kvôli túžbam a snom ostatných či navždy nevyslovené kvôli strachu vykročiť z komfortnej zóny. Ako vyzerá život nezávislej, no extrémne osamelej mladej ženy v nezdravom prostredí obklopenej nesprávnymi ľuďmi? Práve o tom rozpráva sugestívny psychologický celovečerný režijný debut Beaty Parkanovej s názvom Chvilky.

13.05.2019 12:00
Chvilky Jenovéfa Boková Foto:
Jenovéfa Boková ako Anežka vo filme Chvilky.
debata

Anežka (Jenovéfa Boková) je mladá žena žijúca tak, ako život diktuje. Občas sa správa tak, akoby nemala názor, rozum či dokonca akoby bola nesvojprávna. O tom, čo a kde študuje alebo čím sa živí, divák nevie takmer nič, vidí ju len, keď je sama doma, na párty alebo v prítomnosti jej najbližšej rodiny – rozvedených rodičov, pričom matka trpí výraznými psychickými problémami, či starých rodičov, pričom stará mama iba rozpráva, ako už čoskoro zomrie a starý otec je odkázaný na opateru v špeciálnom zariadení, keďže sa nedokáže sám najesť, obliecť ani ísť na toaletu. Anežka nemá kamarátov, kamarátky, nemá partnera, iba milenca, ktorý má doma ženu a deti. Keď však príde do cesty nejaký iný, neváha sa zblížiť aj s ním.

Chvilky sú filmom o hľadaní sa, každodennej pretvárke, až sebadeštrukčnej empatii, komplikovanosti nielen partnerských vzťahov, nechcenom rodičovskom dedičstve, generačnom neporozumení, egoizme, nadhľade či o 21. storočí ako takom. Parkanová, ktorá sa podpísala aj pod scenár bolestivo výstižne nastavuje zrkadlo, v ktorom sa mnoho podobných „Anežiek“ nájde. Nešťastie a nevyrovnanosť hlavnej postavy cítiť z plátna až fyzicky, až má divák chuť vstúpiť priamo do deja a prehovoriť jej do duše, poradiť jej, čo zmeniť a ako na to. Po uvedomení, že na to musí prísť sama, i keď vlastne presne vie, čo zmeniť má, len to nedokáže, prichádzajú o to silnejšie zimomriavky.

Epizodickosť, ktorú Parkanová využíva na vykreslenie Anežkinho života, sa tlačí na povrch už zo samotného názvu. Režisérka podáva z malých, na prvý pohľad nepodstatných alebo nudných fragmentov nesmierne vydarený a komplexný portrét hlavnej hrdinky. Využíva to maximálnou mierou autenticity, absenciou hudby či skvelým výberom herečky – Jenovéfa Boková (mladšia sestra známejšej Kristýny Bokovej) bola za svoj výkon zaslúžene ocenená aj Cenou českej filmovej kritiky či Českým levom. Zároveň to, že sa jej podobné nekonvenčné a ambivalentné postavy veľmi hodia, ukázala už v Rodinnom filme (2015) Olma Omerzu či dráme Do větru (2018).

Aj keď by sa mohlo zdať, že Chvilky sú chladné, zdĺhavé, úmorné a miestami až mučia diváka, ide o premyslený autorský zámer. Chvilky by bez tohto zvoleného konceptu pravdepodobne nefungovali a nemali ani takú silu. Beata Parkanová je ešte akýmsi neobrúseným diamantom. Jej obrovský potenciál cítiť na kilometre a už teraz dokázala, že na českej scéne sa črtá ďalší neobyčajný talent s originálnym zmýšľaním a citom pre detaily.

Hodnotenie Pravdy

4 hviezdičky z 5

  • Chvilky / Česko, Slovensko, 2018 / réžia a scenár: Beata Parkanová / kamera: Martin Douba / hrajú: Jenovéfa Boková, Jaroslava Pokorná, Viktor Tauš, Alena Mihulová, Martin Finger a i. / slovenská kinopremiéra: 2. mája

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #film #recenzia #Jenovéfa Boková #Chvilky #Beata Parkanová