Intelekt, krása, charizma – to všetko sa spája s menom Cate Blanchettová. Rovnako ako krajina, z ktorej austrálska herečka pochádza, má éterická plavovláska v sebe tiež istú dávku nespútanosti. Cate je jedným z troch detí austrálskej učiteľky June a dôstojníka amerického vojenského námorníctva Roberta, ktorý neskôr pracoval v reklame. Rodák z Texasu zomrel na následky infarktu, keď mala jeho prvorodená dcéra desať rokov. „V ten deň som hrala na klavíri. Na ceste do práce mi ešte za oknom zamával na rozlúčku. Netušila som, že ho vidím poslednýkrát. Odvtedy som musela každého pri odchode z domu pobozkať na rozlúčku. Bola to posadnutosť,“ spomína.
Cate vyrastala na predmestí Melbourne. V domácnosti, ktorú viedla jej mama a babička. Spoločnosť jej robil starší brat Robert, ktorý je dnes počítačovým expertom, a mladšia sestra Genevieve, ktorá sa vydala na dráhu divadelnej návrhárky. Už na základnej škole navštevovala dramatický krúžok. Stará mama ju však držala pri zemi a ustavične jej pripomínala: „Počas predstavenia si vždy zapni reflektory, ale sotva prídeš domov, vypni ich.“ „Chcela som robiť akúkoľvek prácu, pri ktorej by som mohla cestovať. Nemyslela som na slávu. Uvažovala som o výtvarnom umení, ale skôr ako kurátorka. Tiež o architektúre, hoci matematika nebola moja silná stránka. Potom však prišla náhodná poznámka sestry, ktorá sa prišla pozrieť na moje predstavenie: Ja ťa na tom javisku vôbec nevidím – vnímam len tvoju postavu. Vtedy sa všetko zmenilo,” prezradila pre Harper’s Bazaar.
Po strednej škole sa rozhodla študovať ekonómiu a históriu umenia na melbournskej univerzite. Štúdium však nedokončila a miesto toho sa rozhodla cestovať. Istý čas žila v Anglicku, neskôr v Egypte, kde si vyskúšala prvé filmovanie. Po návrate do Sydney sa zapísala do Národného inštitútu dramatických umení. Od jej hereckých začiatkov bolo zrejmé, že ide o výnimočný talent. Prvý väčší úspech na javisku prišiel v roku 1994 s hrou Davida Mameta Oleanna. Spolok sydneyských kritikov ju vyhlásil za najlepšiu herečku roka. Počas účinkovania v hre Electra si ju na javisku všimol herec Geoffrey Rush, s ktorým sa neskôr stretla pri nakrúcaní Kráľovnej Alžbety.
Uši ako trofej
„Rovnako dobre zahrá pištoľníčku aj kráľovnú. Je ako chameleón,“ hovorí Barry Levinson, režisér komédie Banditi (2001), kde Cate hrala po boku Brucea Willisa a Billyho Thorntona. Z rovnakého dôvodu ju do snímky Letec (2004) obsadil aj režisér Martin Scorsese. „Pri herecky a ľudsky vyzretej Cate som si bol istý, že bravúrne zvládne stelesniť skutočnú hviezdu, akou bola Katharine Hepburnová, aj hrdinovu najväčšiu životnú lásku.“
Napriek tomu sa Cate Blanchettová nikdy nepovažovala za rodený herecký talent. „Herečkou som sa stala vlastne omylom. Myslím, že toto umenie si skôr vybralo mňa ako ja jeho.“ S filmom sa Cate po prvý raz zoznámila za skutočne exotických okolností. Ako osemnásťročnú ju v Káhire oslovil miestny štáb s ponukou filmovej roly. Na druhý deň už hrala americkú roztlieskavačku vo filme z boxerského ringu s názvom Kaboria. Nebola to jej šálka kávy, ale peniaze potrebovala. Davová scéna plná komparzistov ju znechutila, ale nie natoľko, aby ju to odradilo od štúdia herectva. Za svoje účinkovanie v celovečernej snímke Kráľovná Alžbeta dostala v roku 1998 niekoľko ocenení vrátane Zlatého glóbusu, BAFTA a oscarovej nominácie.
„V jej tvári som videl niečo nadčasové. Bol som si vedomý toho, že robím dobový film, ale chcel som, aby vyznel súčasne,“ vysvetľuje režisér filmu Shekhar Kapur, ktorého horúcimi kandidátkami boli aj Madonna a Kate Winsletová. Aj keď jej zlatú sošku vyfúkla Gwyneth Paltrowová za rolu v Zamilovanom Shakespearovi, v Hollywoode sa Cate po historickej dráme stala vyhľadávanou herečkou. Nasledovali trilery Talentovaný pán Ripley (1999) a Takmer dokonalý zločin (2000), v trilógii Pán prsteňov (2001) si zahrala postavu krásnej elfky Galadriel. „Rolu kráľovnej elfov som prijala najmä kvôli tým špicatým ušiam. Mala som pocit, že mi budú veľmi slušať. Po dokončení trilógie som ich natrela bronzovou farbou a ako zvláštnu trofej ich mám schované dodnes,“ hovorí s nadhľadom austrálska herečka.
Spolupráci na ďalšom filme Charlotte Gray (2001) predchádzalo nevšedné stretnutie herečky a autora rovnomenného románu. Sebastian Faulk jej poslal knihu so slovami: „Ak sa tento príbeh raz sfilmuje, myslím, že by ste boli perfektnou Charlottou.“ Cate Blanchettová spomína: „Bol to ten najväčší kompliment. O niekoľko mesiacov neskôr som ponuku na filmovanie prijala.“
Obetovať aj seba
Režisér David Fincher označil Cate za bystrú, hĺbavú, šikovnú, krásnu a zodpovednú herečku. „Je prototypom toho, čo by ste chceli mať.” Aj ostatní režiséri a herci, ktorí s austrálskou herečkou pracovali, sa zhodujú v tom, že Cate je príkladom profesionality, typickým tímovým hráčom, v každej chvíli pripraveným obetovať sa projektu. A to nielen tým, že sa dala ostrihať dohola pre film Nebo (2002). Alebo tým, že trávi časť nakrúcania v špeciálnych topánkach na vysokých podrážkach, ako pri nakrúcaní Pána prsteňov. No predovšetkým tým, že s postavou dokonale splýva. „Herec musí byť pripravený potlačiť vlastnú márnivosť, a keď to rola vyžaduje, treba obetovať aj časť seba,“ tvrdí. Za stvárnenie postavy Katharine Hepburnovej vo filme Letec získala svoju prvú cenu akadémie. Druhú zlatú sošku Oscara si odniesla za rolu rozmaznanej Jasmíny, hlavnej hrdinky trpkej komédie Jasmínine slzy od Woodyho Allena (2013).
V roku 2006 si zahrala partnerku Brada Pitta v dráme Babel, ktorá získala sedem oscarových nominácií. Úspech jej priniesol aj film Podivný prípad Benjamina Buttona z roku 2008, opäť po boku Brada Pitta. Hoci sa oceneniam teší, mimoriadnu váhu im nepripisuje. „Každý film je skokom do neznáma, nikdy neviete, čo sa stane. Môžete pracovať s najlepšími režisérmi, nakrúcať podľa výnimočného scenára, vašimi partnermi sú najlepší herci, a napriek tomu je výsledkom úplný prepadák,“ hovorí herečka. Svojou filmografiou však zároveň dokazuje, že jej skoky do neznáma majú pri dopade prekvapujúcu istotu. Okrem práce s kvalitnými režisérmi si totiž vyberá silné ženské postavy.
Keď herečka súhlasila s účinkovaním v dráme Manifesto (2015) nemeckého režiséra Juliana Rosefeldta, ešte netušila, aké množstvo postáv bude musieť stvárniť. Od bezdomovca cez učiteľku, bábkarku, hlásateľku správ až po robotníčku v továrni. Trinásť rôznych postáv, trinásť rôznych osobností. Náročný filmový počin získal vysoké hodnotenia, ale aj nepochopenie divákov. „Najprv som si myslela, že budem hrať štyri úlohy, no Julian hovoril o dvadsiatich štyroch. Napokon sme sa dohodli, že to zredukujeme na polovicu,” prezradila pre magazín Vogue. K novším úspechom patrí film Pravda z roku 2015, kde si zahrala po boku Roberta Redforda. V poslednom filme Debbie a jej parťáčky z minulého roka si zahrala podvodníčku so záľubou v silných motorkách.
V dnešnom svete dokonalosti si herečka zo starnutia vrásky nerobí. „Tvár človeka by mala byť notovou osnovou jeho životných skúseností. Myslíte si, že váš život bude jednoduchší, keď budete mať meravú tvár?” hovorí kráska s alabastrovou pleťou, ktorá pozná tú správnu okrášľovaciu mieru. Nikdy sa netajila ani tým, že je stúpenkyňou feminizmu. „Som feministka. Nikdy som nepremýšľala inak. Nechápem ten humbug okolo, pretože ide naozaj len o snahu byť si rovní. Nejde o budovanie matriarchátu, aj keď vzhľadom na nekonečné tisícročia, ktoré sme prežívali pod patriarchátom, by mi neprekážal malý kúsok ženskej sily,“ priznala pre Variety.
Skúsim keramiku
Cate si vždy priala veľa detí. V dvadsiatich siedmich sa vydala za scenáristu a dramatika Andrewa Uptona. O ich stretnutí počas jednej televíznej šou s úsmevom hovorí: „Andrew si myslel, že som namyslená a ja som ho považovala za arogantného. No vo chvíli, keď ma pri partii pokru pobozkal, vedela som, že sa mýlim.“ Herečka priznáva, že spolu chodili len pár dní a ona už vedela, že je to muž, za ktorého sa vydá. Obrad sa konal v roku 1997 v národnom parku Blue Mountains v Austrálii. Cate a Andrew tvoria ukážkový pár už viac ako dvadsať rokov. Na poli šoubiznisu je táto dvojica vzácnou výnimkou. Ich manželstvo je dnes jedno z najstabilnejších. Aj preto, že na verejnosť nevyťahujú súkromné záležitosti. „Nemyslím si, že pre herca je oveľa ťažšie mať dobré manželstvo ako pre iných ľudí. Dôležitou súčasťou akéhokoľvek vzťahu sú úprimnosť a veľká miera šťastia.“
Andrew Upton je aj filmový režisér a herec. Okrem toho bol umeleckým riaditeľom divadla v Sydney. S Cate spolupracoval na snímke Príbehy stratených duší (2006) aj na romantickom filme Carol (2015). Zahrali si spolu v austrálskej dráme Manifesto. „Spolupracuje sa nám dobre, pretože po tých rokoch sa poznáme a presne vieme, čo môžeme jeden od druhého očakávať. Vieme o všetkom spolu otvorene hovoriť. Nemáme potrebu súperiť, nie sme rivali, dopĺňame sa. A nebojíme sa z času na čas dobre pohádať.”
Niekoľko rokov Cate a Andrew pôsobili ako tím na pozícii kreatívnych riaditeľov v Sydney Theatre Company, v tom čase sa Cate vrátila aj na divadelné dosky. Jej účinkovanie v hre Tennsesseho Williamsa Električka zvaná Túžba jej vynieslo chválu kritikov aj kolegýň Meryl Streepovej a Jane Fonda. Napriek úspechu, ktorý herečka dosiahla vo filme, doma sa cíti na divadelnom javisku. „Mám rada filmové herectvo, ale moje srdce patrí divadlu,“ tvrdí.
Na syna Dashiella Johna (2001) si herečka musela počkať štyri roky. Prvorodeného potomka rodičia pomenovali podľa slávneho amerického autora detektívok Dashiella Hammeta. V apríli 2004 Cate porodila ďalšieho syna Romana Roberta a o štyri roky neskôr tretieho syna Ignatiusa Martina. Sen o štyroch deťoch Cate splnila posledná, adoptovaná dcérka Edith Vivian Patricia.
Materstvo a rodina sú pre Cate sväté. Hovorí, že otcova smrť ju natoľko poznačila, že aj počas nakrúcania sa snaží, aby bola celá rodina čo najviac spolu. Kvôli tehotenstvu prišla o niekoľko zaujímavých rolí. Ľutuje však len jedinú. V roku 2004 dostala ponuku zahrať si vo filmovej adaptácii Shakespearovho Kupca benátskeho. Keď zistila, že čaká dieťa, lákavú šancu odmietla. S manželom Andrewom Uptonom a so štyrmi deťmi sa po dekáde strávenej v Austrálii vrátili do Británie.
Deti chodia do miestnych škôl a ona sa realizuje aj ako domáca pani. „Prešla som fázou varenia marmelád a tiež ma baví pečenie. Začala som chodiť na keramiku a pracujem v záhrade,” povedala pre časopis Harper's Bazaar. „Myslím, že mám pred sebou ešte pár hereckých rokov, než sa z toho definitívne zbláznim. Potom by som možno mohla vyskúšať réžiu. A keď nie, tak skúsim tú keramiku. Mám ešte toľko neprečítaných kníh, toľko filmov, ktoré som nevidela, a toľko kvetín, ktoré som nezasadila…”
