Kto to skúsil a prežil, môže ďakovať bohu. Kto to skúsil a neprežil, už horí v pekle. Neustále dobitá tvár, melancholický výraz, dlhé čierne vlasy, čierny oblek, čierne topánky, čierna duša. Ostali mu už len spomienky na mŕtvu manželku a v pätách desiatky najlepších nájomných zabijakov po celom svete prahnúcich po jeho hlave, odmena za ňu je 14 miliónov. Prežije to?
Tretí diel, opäť v réžii Chada Stahelskiho s názvom John Wick 3: Parebellum by sa pokojne mohol volať aj John Wick proti celému svetu. Začína sa presne tam, kde sa skončil diel druhý. Teda po tom, čo je Wick vylúčený z Hotela Continental a na jeho smrť je vypísaná odmena. Od riaditeľa a dlhoročného priateľa Winstona (Ian McShane) má hodinu k dobru na to, aby utiekol z New Yorku niekde, kde to bude menej nebezpečné. Vyberá sa do Casablanky za starou známou Sofiou (Halle Berry), ktorá mu je dlžná službu. Ona a jej dva na slovo vycvičené nemecké ovčiaky mu tak pomôžu na neľahkej ceste za novým životom. Bude však taký, aký si predstavuje? Ak chce mier, musí sa najskôr pripraviť na vojnu.
Z Wicka sa stal rokmi akýsi mýtus či legenda nielen u divákov, ale aj u postáv. Tie totiž pokojne na chvíľu prerušia bitku, keď je unavený, aby mu mohli povedať, že im je cťou s ním bojovať. Nesmrteľný hrdina, ktorý nikdy nezaváha a vždy sa dokáže postaviť a dať zo seba dvojnásobok toho, čo predtým. Sympatický muž s vlastnými pravidlami, kódexom, čo vždy dodrží slovo. Na celej trilógii najviac fascinuje práve vybudovaná mytológia, tajomný príbeh s jasnými pravidlami a hierarchiou či Wickov striktne napísaný charakter. Diváka okamžite púta jeho ambivalentnosť, motivácie. Najviac pripomína osamelého pomstiteľa Franka Castlea, takzvaného Punishera. A to nielen pozadím príbehu, ale aj kvalitou zobrazenia akčných scén.
Netflixový Punisher v nedávnej seriálovej podobe na čele s fantastickým Jonom Bernthalom menil estetiku quality TV, v ktorej sú už dnes vlastne úplne zotreté nejaké rozdiely oproti kinematografii. Reeves síce ako herec nie je v porovnaní s Bernthalom ani zďaleka taký presvedčivý, ale zvolený minimalistický prejav sa k nemu hodí a funguje. John Wick 3: Parebellum v každom prípade opäť radikálne dvíha divákovi adrenalín a baví ho absolútne bravúrnou, mimoriadnou akciou. Tretí diel prekvitá šialenými choreografiami (vidno, že Stahelski je veľkým milovníkom ázijských gangsteriek) a možno ho zaradiť medzi to úplne najlepšie, čo vzniklo na poli daného žánru minimálne za posledných desať rokov.
Baví aj rafinovaná sebareflexívnosť či skvelá atmosféra a výtvarnosť, niektoré obrazy sú hodné zarámovania a zavesenia do obývačky, dlhočizná vnútrozáberová montáž zase miestami berie dych. Stahelski má zároveň veľký cit a vie, kedy po až vyčerpávajúcej akcii spomaliť. Aj keď je pravda, že najnovší diel trvá pocitovo dlhšie. Možno však tiež s pokojným svedomím vyhlásiť, že ide hádam o najlepší a v rámci akcie o najbohatší diel vôbec.
