Mŕtvi neumierajú nie je Jarmuschov najlepší film, ale rozhodne stojí za zamyslenie. V pokojnom mestečku Centerville obyvatelia žijú ako v raji. Veľa práce, až na malé incidenty, nemá ani šerif Cliff Robertson (Bill Murray) a jeho pomocník Ronald Peterson (Adam Driver) až do chvíle, kým nepríde k veľmi čudnej vražde. A tých pribúda. Zistia, že mŕtvi vstávajú z hrobu a požierajú živých. Dokáže si s nimi poradiť len jedna neobyčajná žena (Tilda Swintonová).
Množstvo vyrojených zombíkov, ktorí nemajú zľutovanie s nikým, je vlastne metaforou. Strach z blížiaceho sa zániku Zeme, ak sa nespamätáme a neochránime našu planétu, je ústrednou myšlienkou tohto zombie hororu. „Politika ma vôbec nezaujíma, znepokojuje ma len naše zhoršujúce sa životné prostredie. Politici sa o nič nestarajú, musíme to urobiť my všetci. Nádej vkladám najmä do mladej generácie,“ povedal na tlačovej besede Jim Jarmusch. Jeho najnovší film je vlastne výzvou ľudstvu za ochranu Zeme. V tomto duchu sa vyjadrovali aj herci, lebo aj pre nich je dôležitá otázka zmeny klímy zapríčinenej ľudstvom. Pravdupovediac divák zápasí s myšlienkou: je to dobre vymyslené alebo tvorca trochu prestrelil? Ani jedno, ani druhé. Zaujímavé, burcujúce, ale trochu chýba taký prepotrebný humor. Sem-tam síce vytryskne, ale je ho málo. Škoda, mohol to byť, popri strachu, aj intenzívnejší zážitok.
Kto je francúzsky režisér a scenárista Ladj Ly, tvorca taký drsný a realistický? Názov filmu Bedári (Les misérables) si požičal od Victora Huga a celý príbeh postavil na jeho výroku, že niet zlých ľudí, len okolností. Snímka až príliš drastická, ale o to adresnejšia a pravdivá. Režisér pozná dobre svojich hrdinov aj prostredie, v ktorom žijú, navyše ho vie aj presne opísať. Traja policajti rôznych charakterov – od umierneného až po príliš agresívneho, denne hliadkujú v černošskej štvrti. Raz v zbytočnej hádke zrania výrastka a za každú cenu sa to snažia ututlať. No to by tam nemohol žiť dronový fanatik, ktorý všetko nakrúti. Naháňačka po dôkaze má síce svoj úspech, ale v tom momente, keď sa zdanlivo všetko ututle, vypukne peklo. A je tu dilema – zvíťazí zdravý rozum alebo násilie?
Vyzerá to tak, ako keby sa všetci dohodli (aspoň po prvých lastovičkách súťaže o Zlatú palmu), že na tejto Zemi nič nie je v poriadku a musíme sa ujať žezla, lebo politici sú celosvetovo nanič. Brazílsky súťažný príspevok Bacurau režisérov Klebera Mendonçu Filha a Juliana Dornellesa, s vynikajúcim hereckým obsadením ako Sônia Braga a nemecký herec Udo Kier, je doteraz najapelatívnejšou výzvou na riešenie celosvetových problémov. Preto sa príbeh (pre istotu) odohráva v blízkej budúcnosti v dedinke Bacurau. Tam si aj líšky dávajú dobrú noc a dokonca je vymazaná z mapy. Ale deje sa tam toho až priveľa.
Istá skupina tyranizuje obyvateľov, odpojí ich od vody, pohybujú sa tam čudné bytosti a nechýbajú ani nezmyslené vraždy. Opísať v krátkosti košatý dej filmu je takmer nemožné. Režisér Kleber Mendonça Filho sa vyjadril, že obyvateľov poskladal z archetypov – pozorovateľov, hrdinov, prizerajúcich sa, demokratických lídrov, násilných fašistov a obetí. Proti neustálemu šikanovaniu sa postaví Lunga, o ktorom by ste povedali, že je krvavý vrah. Režiséri dávajú na úvahu, či cudzinec Michael, okolo ktorého sa grupuje sfanatizovaná fašistická posádka, nie je oveľa horší. A proti tejto zlobe, nenávisti, fašistom sa treba rozhodne postaviť. Samozrejme, že nechýba ani isté mystérium.
Zaujímavý však môže byť význam samotného názvu. Dornelles okrem iného hovorí: „Bacurau je posledná šanca vrátiť sa k sebe. Je to krátke slovo, ktoré mi evokuje mystérium niečoho čo je živé, tmavé, ale nikto ho nevidel. Dedinka Bacurau je intímne tmavá, skrytá a nikto o nej nevie. Aj pútač na ceste upozorňuje: Príďte v mieri.“ A práve mier tam chýba. Tvorcovia bez servítky hovoria, že zlo treba zničiť, inak ľudstvo nemá šancu. O snímke sa bude ešte veľa diskutovať.
