Recenzia: Fascinujúca sci-fi pre náročných

Sedemdesiattriročnú filmárku, zástupkyňu hnutia New French Extremity, kde spadajú najmä šokujúce, kontroverzné, provokatívne a ultranásilné francúzske filmy od konca deväťdesiatych rokov, Claire Denisová (Milujem ťa až na zožratie), nezaujímajú gýčovité vesmírne lode, mimozemšťania s čo najviac uleteným výzorom, intergalaktické vojny a epické výbuchy s množstvom efektov. Vo svojej najnovšej oddramatizovanej, odpatetizovanej a kontemplatívnej filmovej básni s názvom High Life skúma nekonečnosť vesmíru v spojení s temnými zákutiami ľudskej psychiky a sexuality. A darí sa jej to mimoriadne skvele.

Monte (Robert Pattinson) je trestanec, ktorý namiesto popravy dostal druhú šancu. Bol spolu s ďalšími vyslaný do vesmíru s cieľom nájsť tam alternatívne zdroje energie. Skupinke rôznych charakterov s rovnakým osudom robí spoločnosť aj charizmatická vedkyňa Dibsová (Juliette Binocheová) so záľubou v experimentoch. Snaží sa na lodi umelo splodiť nový život, čo sa jej nedarí. Práve Monte sa ale napokon stáva jej obeťou a otcom proti svojej vôli. Malá Willow, ktorej plač je miestami až neznesiteľný, mu zmení pohľad na život. Dokážu však všetci pokope nažívať bez toho, aby došlo k fatálnym problémom?

High Life má niečo z Lyncha, Kubricka aj Tarkovského, a i keď inšpirácia idolmi často môže skĺznuť až do vykrádania, Claire Denisová vie odhadnúť, kde sú v tomto smere hranice. Jej dielo nekopíruje, ale absolútne prirodzene zvoleným naratívom evokuje diela ako Solaris (1971) či 2001: Vesmírna Odysea (1968). Samozrejme, od ich kvalít má veľmi ďaleko, no ide tiež o vydarenú a maximálne nekonvenčnú jazdu, kde sa stierajú hranice medzi časom a priestorom a kde divák spolu s postavami objavuje nové sféry, dimenzie, tajomstvá.

Od prvých minút je jasné, že režisérka nechce osloviť bežného konzumenta, ktorý potrebuje k správnemu kinozážitku popkorn do rúk a 90 minút plných akcie a rýchleho tempa, ale vnímavého, empatického a náročného diváka, čo sa nebojí ponoriť do neznáma a chvíľu v ňom pobudnúť. Je viac než jasné, že jedna skupina ľudí film odsúdi a označí za nudný, nezáživný a úmorný paškvil, či ho dokonca nedopozerá, a druhá bude fascinovaná jeho neobyčajnosťou, žánrovou rozmanitosťou a vskutku zvláštnou, neopakovateľnou atmosférou. Tá doslova hypnotizuje a baví, rovnako ako nepredvídateľnosť deja či rafinované skákanie v čase.

Tajomno idúce z príbehu a práve to nedopovedané ostávajúce za oponou je na novinke Claire Denisovej to najsilnejšie a vlastne práve to aj najviac udržiava pozornosť diváka. High Life je však viac než rafinovanou science-fiction komornou existenciálnou drámou a pripomína ešte viac vydarené experimentálne a temnejšie dielo Jonathana Glazera Pod kožou (2013). Bol by hriech nespomenúť aj brilantný výkon Roberta Pattinsona, ktorého si verejnosť najskôr zaškatuľkovala ako bledého upíra s výraznými očami z úspešnej, tínedžermi milovanej ságy Twilight, kde sa predstavil po boku Kristen Stewartovej. Svoje herecké kvality však neskôr jasne ukázal v nezávislých filmoch ako Cosmopolis (2012), Tulák (2014) či Good Time (2017) a v High Life ich opäť potvrdil, podobne ako o niečo skúsenejšia a stále rovnako šarmantná Juliette Binocheová.