Recenzia: Almodóvarove fragmenty nostalgie

Španielsky režisér samouk, vnútri zádumčivý introvert, vonku (vo filmoch) výstredný a nebojácny extrovert, Pedro Almodóvar v tomto prípade nie je výnimkou. V slovenských kinách môžu diváci vidieť jeho najosobnejšiu a najautobiogra­fickejšiu snímku Bolesť a sláva. Tá mala premiéru na festivale v Cannes, odkiaľ si odniesol Cenu za najlepší herecký výkon Antonio Banderas, ktorý v snímke stvárnil Almodóvarovo alter ego.

Je ním Salvator Mallo, slávny filmový režisér, ktorý už prestal písať a nakrúcať kvôli zdravotným ťažkostiam. Bez týchto vecí však jeho život nemá zmysel, a tak sa utápa v prázdnote a spomienkach na detstvo, prvú lásku či matku (Penélope Cruzová). Po stretnutí s bývalým spolupracovníkom Albertom (Asier Etxeandia) sa začína dostávať do väčších problémov, začne totiž brať heroín. Jeho rozhodnutie skúsiť to a ponoriť sa do nového, no zradného a temného sveta, však má svoje opodstatnenie v minulosti. Jeho prvý milenec bol kedysi narkomanom a práve vďaka tomu sa ich cesty museli rozísť.

Netreba chodiť okolo horúcej kaše, je lepšie vyložiť karty na stôl. Bolesť a sláva je film, ktorý Almodóvar nakrútil viac sám pre seba ako pre divákov. Nakrútil ho, aby mohol s úsmevom cez slzy spomínať na to pekné aj bolestivé, čo už nejde vrátiť späť. Neznamená to však, že to je zle. Často práve podobne ladené diela vedia najviac zasiahnuť diváka svojou úprimnosťou a otvorenosťou. V tomto prípade ide o polovičný úspech. Režisér predstavuje svojskú, komornú štúdiu starnúceho muža, pričom opäť latentne provokuje bežného konzervatívneho jedinca a snaží sa mu mierne otvoriť oči, opäť zabáva skvelým situačným humorom či vytvára príjemnú a jedinečnú atmosféru.

Filmu jasne dominuje charizmatický Banderas ako Salvator a potvrdzuje, že cenu z Cannes nedostal náhodou. Je viac než isté, že nepôjde o jediné ocenenie za daný film a čoskoro prídu ďalšie. Diváka potešia aj milé a sympatické sebareflexívne prvky či očarujúci a prekvapivý záver. Prekáža však mierne deravý scenár, ktorý miestami stráca na uveriteľnosti, či príliš rozťahané tempo a prepálená minutáž. Bolesť a sláva je poctou kinematografii so skvelými momentmi, no niečo tomu predsa len chýba. S rukou na srdci tak nemožno skonštatovať inak, než že tento talentovaný autorský režisér má svoje najlepšie diela už za sebou a toto je už len akýsi slabší odvar. I keď stále fungujúci, úsmevný a relatívne vydarený.