Snímka, v ktorej ocenená herečka hrá jednu z dvoch hlavných úloh, je remake rovnomenného dánskeho filmu z roku 2006. Citlivá Isabele (Michelle Williams) vedie sirotinec v Kalkate. K deťom je citovo pripútaná, najmä k jednému. Bohatá podnikateľka Theresa (Julianne Moore) chce venovať sirotám vysokú sumu pod podmienkou, že Isabel príde osobne do New Yorku. Osudová dráma dvoch silných žien sa zauzľuje a speje k prekvapujúcim zvratom. Je trochu prekomplikovaná, často nepravdepodobná, ale svojím spôsobom zaujímavá, lebo hovorí o zodpovednosti človeka za svoj život. Tlačová beseda s Julianne Moore, jej manželom, režisérom filmu Bartom Freundlichom a populárnym hercom Billym Crudupom, sa niesla v neustále sa opakujúcej otázke, že musíte pracovať na tom, aby ste dokázali prevziať zodpovednosť za svoj život a aktívne ho rozvíjať.
Foto: KVIFF.COM
Nakrúcanie je obrovské ihrisko
Julianne s Bartom sa stretli pri nakrúcaní jeho režijného debutu Odtlačky prstov v roku 1977 a odvtedy sú spolu. Je to najstabilnejšie manželstvo v Hollywoode, bez škandálov, noviny nemajú o čom písať. „Odvtedy sme nerozlučiteľní“, zdôraznila. Spomenula, že zažila na vlastné oči, čo je to eufória zo slobody v Západnom Berlíne, keď padol múr. Žila tam vtedy s rodičmi, otec bol vojakom. „Bol to neopakovateľný a veľmi poučný zážitok.“ Sympatickú herečku, ktorá neváha zobrať aj úlohy, čo ju neukazujú len v pozitívnom svetle, dojala ukážka z jej filmov, uvedená pred odovzdaním ocenenia.
„Zrazu som si uvedomila, v koľkých som hrala. A bolo to aj pre mňa prekvapením“. Povedala, že keď začínala, neváhala vziať akúkoľvek úlohu, aby si zarobila. Teraz však má už presnú deliacu čiaru medzi filmami, ktoré sa nakrúcajú pre biznis a umeleckými filmami, ktoré má rada. „Postupne som si začala vyberať a v súčasnosti hrám radšej v nezávislých produkciách.“ Strach má z rôznych vecí. „Ale z hrania nemám strach nikdy. Keď som na nakrúcaní, nemám skutočne obavy z ničoho, lebo je to jedno obrovské vymyslené ihrisko a nič z toho nie je pravda.“ Na nakrúcaní filmu Po svadbe bola aj ich 16-ročná dcéra. Zo začiatku to rodičom trochu prekážalo, ale potom zistili, že je to pozitívny moment. „Štáb sa rozpŕchne domov a my sme spolu cestou autom prebrali celý deň a mohli debatovať o všetkom, čo sme urobili dobre aj zle a čo treba ešte zlepšiť.“ Takže snímka, ktorá festival otvárala, je vlastne rodinným filmom Freundlichovej rodiny.
VIDEO: Červený koberec vo Varoch, pozrite si hviezdy
Prvá súťažná lastovička priletela z dielne kambodžského režiséra Honga Khaoua s názvom Monzún (Monsoon). Rodák z Vietnamu Kit nemá veľa spomienok na svoju vlasť. Bol malý, keď rodičia odišli do Anglicka. Po tridsiatich rokoch sa hrdina – hrá ho známy herec Henry Golding (Nebezpečné láskavosti) vracia do rodnej krajiny. Nechápe ju, nedokáže ju pozorovať inak ako západný turista. Nevie ani, prečo jeho rodičia odtiaľ odišli, ale nedá mu to pokoj a stále hľadá odpoveď na otázku, kým vlastne je. Režisér, ktorý sám mal rovnaké problémy, povedal: „Téma, ktorá sa tiahne mojimi filmami, je kultúrna identita. Nedokážem sa jej vyhnúť. Keď ste utečenec a prídete o domov, neustále bojujete o to, aby ste mohli znovu pocítiť, že niekam patríte.“ A dodal: „Film som chcel nakrútiť tak, aby dal divákom priestor o týchto otázkach premýšľať a v lepšom prípade dospieť k vlastnému záveru.“
Španielsky režisér Jonás Trueba sa podpísal pod film Augustová madona. Na scenári spolupracovala aj hlavná predstaviteľka Itsaso Arana, ktorá hrala už aj v jeho predchádzajúcom filme. Eva sa ocitá v Madride na začiatku augusta, kde je príšerne teplo. Kamarát odcestoval a požičal jej byt. Zoznamuje sa s novými ľuďmi, stretáva sa po večeroch so starými kamarátmi, ale o živote a najmä o sebe nevie takmer nič. Dalo by sa povedať, že hľadá samu seba a akosi sa jej nedarí. No nakoniec natrafí na človeka, s ktorým by mohla aj žiť. „Je to denníkový film, kde nejde ani o zápletku, skôr o city, rytmus, farby, zvuky, striedanie nocí a dní. Myslím si, že je to existencialistická snímka o každodennosti,“ hovorí Trueba.
