Pravdu povediac, ani sa tomu nečudujem. Jeho najnovší film Nech je svetlo (slovensko-česká koprodukcia) vyvolal zaslúžený záujem a zdá sa, že sa o ňom bude ešte veľa hovoriť. Z toho, že festivalové obecenstvo prijalo film kladne, prekvapená nie som, ale ako ho prijmú naši diváci, na to som skutočne zvedavá. Predpokladám, že vzniknú dva protichodne naladené tábory. Prečo? Odpoveď je jednoduchá, prívržencov istých strán film pobúri, ale väčšina obyvateľstva poďakuje, že to už konečne niekto povedal nahlas.
Sympatický a slušný Milan pracuje v Nemecku a vracia sa na Vianoce domov. Prostredie, v ktorom sa pohybuje, mu trochu otvorilo oči. Nie je zadubený a mnoho vecí vníma inak ako obyvatelia dedinky, kde rodina býva. Otec troch detí však čoskoro zistí, že jeho neprítomnosť má svoju dohru. Matke sa najstarší syn vymyká z rúk a stáva sa členom polovojenskej organizácie. Následky sú tragické a cesta k pravde a zmiereniu tŕnistá.
Strach a jeho dôsledky
O filme sa bude zrejme veľa diskutovať nielen v Karlových Varoch, ale aj na Slovensku, kde je bujnejúci nacionalizmus čoraz väčším problémom. "Bohužiaľ, na Slovensku máme veľa mládežníckych nacionalisticky orientovaných, a často aj polovojenských, skupín. Je to komplikovanejší problém a existuje veľa dôvodov, prečo vznikajú,“ priblížil publiku vo Varoch režisér filmu Marko Škop. "Istí ľudia zneužívajú svoju prirodzenú autoritu, aby mohli ľahko ovplyvniteľnú mládež podchytiť a dať jej nejaký životný zmysel, lebo ich identita sa len rodí. Šíria strach, že nám niekto ublíži, zoberie aj to málo, čo máme. Jednoducho, že sú tu nepriatelia, na ktorých sa musíme pripraviť. Tento strach však neexistuje len na Slovensku,“ dodal filmár.
Marko Škop okrem iného zdôraznil, že aj keď jeho hrdina chce pre svojich blízkych len to najlepšie, tým, že nie je s nimi, robí tu najväčšiu chybu. Otec v rodine chýba a nijaké peniaze nedokážu vynahradiť jeho neprítomnosť. Hlavu rodiny v tomto tvrdom a potrebnom príbehu vynikajúco zahral Milan Ondrík. Rozohral celú škálu v podstate jednoduchej, ale čestnej duše, ktorá nie je schopná klamať, pretvarovať sa a schovávať sa pred zodpovednosťou. Výborne mu sekundovala aj Zuzana Konečná v úlohe manželky a sľubná je aj herecká budúcnosť ich najstaršieho syna, ktorého si zahral František Beleš. Zmienku si ešte zaslúži aj Ľubomír Pavlovič v úlohe Milanovho otca. Snímka je po režijnej stránke správne uchopená a stvárnená a bolo by nespravodlivé toto dielo v cenách nezohľadniť. Nechcem predbiehať, ale kandidát na cenu to určite je.
Sila neuvážených slov
Nedeľa patrila vďaka uvedeniu filmu Marka Škopa k zatiaľ najvydarenejším festivalovým dňom. V súťaži hraných filmov premietli aj dielo Lara nemeckého režiséra Jana-Oleho Gerstera v hlavnej úlohe s vynikajúcou Corinnou Harfouchovou (Pád tretej ríše, Parfum: Príbeh vraha, Toto je láska). Corinna Harfouchová je tiež jednou z adeptiek na cenu za herecký výkon. Jej Lara je bývalá štátna úradníčka, ktorá sa zobudí do dňa svojich 60. narodením. A práve v ten deň bude mať jej syn, známy klavirista, svoj prvý koncert, na ktorom debutovo uvedie aj vlastnú skladbu. Hrdinka sa pre jej nepriateľskú a chladnú povahu neteší priazni okolia, manžel ju opustil a aj syn sa od nej odsťahoval k starej matke. Lara však taká vždy nebola. Zlom nastal v momente, keď jej profesor klavíra povedal, že nemá talent. Vzdala sa svojho sna a celý svoj život zasvätila príprave syna na túto dráhu. Všetko robila prehnane, násilne a tvrdohlavo. Čo čert nechcel, na koncerte sa od svojho profesora dozvedela, že si jeho slová len zle vysvetlila.
"Lara je o tragédii premárneného života, o strachu z priemernosti a o otázke, či môže umelecká integrita viesť k sebapopieraniu,“ uviedol na margo snímky jej režisér. Mimoriadne pôsobivý film, najmä vďaka dobrému scenáru a výkonu hlavnej predstaviteľky. Uvidíme, ako filmy posúdi odborná porota…
