S veľkou pompou a mnohými gratulantmi tu dodatočne oslávila svoje narodeniny, čo bol jeden z pozitívnych momentov festivalu. Popredná dokumentaristka má zrejme svoj rok, lebo sa už vie aj to, že dostala pozvanie byť členkou americkej akadémie, ktorá udeľuje Oscara.
Festivalovou udalosťou bol aj príchod amerického herca a režiséra Caseyho Afflecka. Predvlani získal Oscara a na festivale si v ten rok prevzal Cenu prezidenta MFF Karlove Vary. Tentoraz uviedol svoj film Svetlo môjho života, ktorý sám napísal, režíroval a hrá v ňom hlavnú rolu. Je to postapokalyptický príbeh o neznámej chorobe, ktorá zničila takmer celú ženskú populáciu. A zároveň je to príbeh otca, ktorý v spustošenej krajine hľadá svojho pubertálneho syna.
Jeden sa preceňuje a druhý podceňuje
Hrdina súťažného tureckého filmu Maličkosti režiséra Kivança Sezera, Onur, manažuje firmu, ktorá distribuuje antidepresíva a netuší, že ich čoskoro bude sám potrebovať. Prepustia ho z práce a hľadá si nové zamestnanie. Posadnutý svojou genialitou neprijme nijaké miesto pod úroveň toho predošlého a nezbadá, že sa mu rozpadá manželstvo a sám upadá. Absurdná komédia je skvelou štúdiou o človeku, ktorý sa preceňuje, nedokáže sa zmieriť so svojou priemernosťou a neopodstatnená nadradenosť ho ťahá až na dno. "Aj náš súkromný život je politikum, len ho musíme v každodennej rutine nájsť. Hrdina sa považuje za živiteľa domácnosti, ale keď túto rolu stratí, stáva sa poľutovaniahodnou postavou,“ povedal režisér filmu.
Foto: FILM SERVIS FESTIVAL KARLOVY VARY
Hrdina belgickej tragikomédie Patrick režiséra Tima Mielantsa je v podstate podobný Onurovi, len v opačnom garde. Príbeh sa odohráva v nudistickom tábore. Jeho vedúcim je Patrickov otec, ktorý nečakane zomrie, ale jeho syn zareaguje neadekvátne. Zaujíma ho iba kladivo, ktoré sa mu stratilo. Akoby sa nič iné nestalo. "Patrick má v sebe určitú vážnosť, ale bez uzemnenia. Má aj humor, ale nie je ani ironický, ani cynický. A tým som chcel priblížiť ľudskú autenticitu, teda to, čo to vlastne znamená byť sám sebou,“ povedal o svojom hrdinovi režisér, ktorý má na konte epizódy seriálov ako Peaky Blinders či Legion a Patrick je jeho celovečerný filmový debut.
Keď komunikácia absentuje
"Film Otec je pre mňa postkomunistická tragikomédia o nedostatočnej komunikácii. Nefunguje medzi rodičmi a deťmi ani v rodine ako celku. Nepomáhajú ani nové technológie, lebo krachuje aj v zamestnaní. Neschopnosť efektívne komunikovať v nás prebúdza len pocity viny a frustrácie,“ myslí si jeden z dvojice tvorcov bulharského súťažného filmu Petar Valčanov. Dvojica Valčanov a Kristina Grozeva sa v trpko smiešnom filme Otec zamerala na nečakane ovdoveného výtvarníka Vasila. Ten sa snaží zistiť, čo mu jeho zosnulá žena chcela pred smrťou povedať, lebo neprevzal jej odkaz. Na pohreb príde aj jeho syn Pavel, ktorý bláznivú honbu za odkazom musí absolvovať s otcom – od senzibila, nemocnicu, túlanie sa po lese až po väzenie. Vlastne nikto nehovorí pravdu. Syn tají všetko aj manželke, aj otcovi. Poučný príbeh o komplikáciách, ktoré nemuseli byť, keby boli k sebe úprimní.
VIDEO: Hostia počas príchodu na MFF Karlove Vary
Irena a Neža majú jedného otca, ale iné matky. Neža je živel, ale vzdelaná a študuje. Irena je menej ambiciózna. Pracuje v kaderníckom salóne a nevie sa zbaviť násilného manžela, od ktorého ušla. Peňazí nemá veľa ani jedna z nich, a tak sú nútené strpieť sa v spoločnom byte. Nemajú sa veľmi v láske, ale musia sa naučiť spolu vychádzať. Obe sú však svojím spôsobom veľmi zraniteľné. Ich vzájomné zblíženie sa je témou slovinského filmu režiséra Dajana Kozeleho Nevlastné sestry. Príbeh je postavený na precízne vypracovanom scenári, s vtipnými dialógmi, dobre odpozorovanými zo života. Snímka patrí k tomu lepšiemu v súťaži a veľmi jemne sa dotýka aj problému nacionalizmu.
- AUTORKA JE FILMOVÁ PUBLICISTKA
