Na festivale v Karlových Varoch ste získali Cenu za najlepší herecký výkon vo filme Nech je svetlo. Prekvapilo vás to?
Priznám sa, že najväčší zážitok z nášho filmu som mal z premiéry, keď nám tlieskal vyše tisícový dav. To som naozaj nečakal, bolo to veľmi emotívne. Ľudí to evidentne zasiahlo, čo ma teší. Som šťastný najmä za film Nech je svetlo ako celok, pretože je pre našu spoločnosť veľmi dôležitý. Preto sa teším aj na slovenskú premiéru, pretože si myslím, že náš film má čo povedať. A čo sa týka samotnej ceny, samozrejme, že ma to potešilo. No je to bonus, čerešnička na torte. Podstatné je, že sa nám podarilo film dať dokopy, že to všetko vyšlo a jeho prijatie bolo obrovské.
Hrali ste aj v prvom hranom filme Marka Škopa Eva Nová, za ktorý ste získali zase Slnko v sieti. Boli ste pre neho pri filme Nech je svetlo jasnou voľbou?
Je to skôr otázka na Marka, ale keď sme robili viacero iných rozhovorov, priznal sa, že už pri písaní scenára ma mal v hlave a premýšľal teda nad tým, že by ma obsadil do tejto úlohy. Keď som dostal do rúk finálny scenár, nemal som naň vtedy príliš náladu a myslel som si, že si z neho prečítam len kúsok. Ale zhltol som ho celý naraz a bol som nadšený. To bola prvá fáza. Druhou fázou bol rešpekt pred touto postavou. Mali sme dôkladné prípravy a skúšky, bola to naozaj poctivá práca. Zároveň predstava, ako to má celé vyzerať, bola veľmi jasná, čo uľahčovalo daný proces. Bola to teda opäť skvelá spolupráca.
Aký je Marko Škop režisér? Čím je výnimočný?
Je veľmi talentovaný, múdry a pokorný. Je jednoducho dobrák od kosti. Veľa premýšľa, ale dáva jasné pripomienky. Vedel na pľaci vytvoriť skutočne príjemnú, až rodinnú atmosféru. Niekedy sme akoby ani nevnímali zapnuté kamery a prežívali konkrétnu situáciu ako naozaj, v reálnom živote. Niekedy, keď som úplne nesplnil jeho požiadavku, nehral som tak, ako si to predstavoval, mal som potom istý pocit viny a snažil som sa vzápätí čo najviac o to, aby bol spokojný.
Mediálne reakcie na film Nech je svetlo sa väčšinou zhodujú v tom, že ide o skutočne dôležitý film. Ako by ste však vy prilákali možno najmä mladých divákov na tento film? Prečo by si ho v septembri mali prísť pozrieť?
Mohol by som rozprávať o témach, o kvalite toho filmu, o tom, aký je podstatný pre našu spoločnosť, ale mám chuť povedať, že nenútim diváka, aby si šiel náš film pozrieť. Nenútim ho ani, aby prípadne zmenil po jeho pozretí názor na určité veci. Ja iba viem, že film Nech je svetlo je potrebný a dúfam, že prinesie do našej spoločnosti viac svetla ako tieňa. A ak aj ten tieň už má byť, tak nech je akousi oázou pre našu spoločnosť, a nie nebezpečenstvom.
Raz ste priznali, že máte radšej divadlo ako film. Je to preto, že máte radšej výzvy a ťažšie cesty, keďže práca na filme je predsa len menej náročná?
Nepamätám sa už presne na toto vyhlásenie, no vždy som vravel, že chcem robiť divadlo a film. Bohužiaľ, po skončení vysokej školy nebola iná možnosť, len zakotviť v divadle, pretože na Slovensku sa vtedy takmer nič nenakrúcalo. Začali sa robiť skôr seriály, ktoré vlastne asi aj dnes divákov zaujímajú viac. Dnes však filmová tvorba na Slovensku ide jasne vpred. Konečne sa začali nakrúcať rôzne žánre, čím sa kinematografia oživila a spestrila. Čo sa týka divadla, robím tam už dlho a beriem to ako nesmiernu výhodu. Prácu na kvalitnom filme vnímam tak, že je akoby za odmenu. Veľa toho, čo som sa naučil práve v divadle, keď som pracoval na skutočne náročných postavách, môžem teraz vo filme zužitkovať. Mám teda výhodu, že som herec, ktorý je, dá sa povedať, vyhraný a môže sa do postáv lepšie vžiť. Zároveň mám väčšiu voľnosť pri stvárnení danej postavy, môžem si ju viac meniť, rozvrstviť charakter, niečo mu dodať, obohatiť ho. Funguje to teda tak, že jedno bez druhého by nemohlo byť. Keby som nehral toľko rokov v divadle, nemyslím si, že by som vedel tak dobre a s takou slobodou stvárniť svoje postavy vo filme.
Okrem divadla a filmu ste známy aj z televízie. Hrali ste v seriáloch ako Panelák, Za sklom či Vlci. Momentálne hráte aj v pokračovaní historickej minisérie Mária Terézia po boku svojich divadelných kolegov Táne Pauhofovej či Alexandra Bártu. Ako sa vám hrá v tomto projekte?
Keď sa mi ozvali, zhruba pred rokom a pol, že bude pokračovanie Márie Terézie, samozrejme, som prikývol, aj keď tam nehrám žiadnu hlavnú úlohu. V tomto prípade však ide o skutočne kvalitný produkt. A ide o maximálne profesionálnu spoluprácu. Je to ale úplne iný typ nakrúcania ako napríklad pri filme Nech je svetlo, keďže pri Márii Terézii ide o rozsiahlu koprodukciu, štáb je obrovský, sú tam veľkovýpravné scény. Pri nakrúcaní Markovho filmu sme boli skutočne ako jedna rodina, ktorá sa pozná a na pľaci cítila každý nádych aj výdych. Bolo to omnoho komornejšie. Musím sa zároveň priznať, že čo sa týka slovenských televíznych projektov, viacero som ich musel odmietnuť, keďže dnes už mám možnosť vybrať si.
