Maroš Hečko: Sloboda nám nespadla len tak z neba

Nový slovenský film Amnestie, inšpirovaný knihou Radovana Dunaja Amnestia, ktorá rozpútala peklo, má prísť do kín koncom októbra. Jeho scenárista a producent Maroš Hečko, ktorý s režisérom Jonášom Karáskom spolupracoval aj na úspešnom Kandidátovi (2013), pre Pravdu priblížil proces nakrúcania a tiež prezradil, ako si spomína na obdobie, ktoré film reflektuje.

12.07.2019 09:00
Maroš Hečko Foto: ,
Scenárista, dramaturg a producent Maroš Hečko.
debata (4)

Do akej miery ste sa pri písaní scenára držali knihy Radovana Dunaja?

Na základe knihy sme s Beátou Grünnmanovou napísali námet. Vytiahli sme odtiaľ isté motívy z väznice ako najväčšie „ťahače“ pre príbeh. Aj hlavná postava Drahoslav Lupko je inšpirovaná knihou. Všetko ostatné, jeho manželku či jeho oponentov, sme si už dotvorili. Vlastne všetky postavy, ktoré sú na slobode, mimo väzenia, sú vymyslené. Všetko, čo sa deje vo väznici, je veľmi inšpirované knihou. Ide o veľký epický príbeh, ktorý však nie je len o vzbure v Leopoldove v roku 1990, i keď tá vo filme má svoje podstatné miesto. Film Amnestie je predovšetkým o zmene nálad a atmosféry v spoločnosti na prelome 80. a 90. rokov. Myslím si, že príbeh môže skutočne dôveryhodne vtiahnuť ľudí do tohto obdobia, keď ešte nikomu nebolo úplne jasné, čo sa udeje a ako bude nastavená demokracia.

Ako vy spomínate na obdobie, ktoré film reflektuje?

Mal som vtedy dvadsať rokov a už päť rokov som sa snažil dostať do zahraničia, no vôbec mi to nevychádzalo, pretože som nikde nevedel získať vycestovaciu doložku. Až keď prišla Gorbačovova perestrojka, situácia sa mierne uvoľnila a kamarát mi na jar roku 1989 poskytol peniaze, ktoré poslal z nemeckej banky k nám do Národnej banky. Na základe toho, že nejaký človek zo zahraničia poslal potrebné množstvo devíz, mohol človek nakoniec vycestovať. Vtedy sme cítili, že prichádza nejaká nová éra a že sa určite niečo stane. No a keď prišla revolúcia všetci sme samozrejme boli štrngať kľúčmi a naplno sme to prežívali. Zasiahlo to každého občana v republike, či už to bol komunista alebo nekomunista. Samozrejme, niekto sa radoval viac, niekto menej. Ja som každopádne hneď v januári 1990 odcestoval do Spojených štátov amerických a vrátil som sa až zhruba o pol roka. Bol som tiež v Austrálii, cestoval som po svete. To bol môj odkaz komunizmu, že som v momente, ako sa uvoľnili hranice, odišiel. Stretol som sa tiež po dlhých rokoch so svojím najlepším priateľom, ktorý emigroval s rodičmi v roku 1979 do Nemecka. Stretli sme sa v Rakúsku, a to bola pre mňa asi najväčšia radosť.

Už z traileru vidno, že ste pracovali s veľkým komparzom, akčnými scénami, tiež ste sa museli potrápiť s množstvom špeciálnych vizuálnych efektov. Do akej miery bola produkcia tohto filmu náročná?

Bol to rozhodne najnáročnejší film, na akom som pracoval, a to myslím po každej stránke. Aj čo sa týka písania, aj čo sa týka produkovania. Šlo o najdrahší projekt. Bola to veľká skúška pre tím ľudí, ktorí na Amnestiách pracovali, no myslím si, že výsledok bude stáť za to a nesklameme diváka, lebo sme tomu venovali skutočne celé srdce.

Úspech Kandidáta bol obrovský. Myslíte si, že Amnestie ho môžu prekonať?

Toto sa nedá nikdy predpokladať, pretože trh je nevyspytateľný, a tiež to, že vám raz niečo vyjde, neznamená, že vám to vyjde znova. Počítať divákov budeme môcť, až keď bude film v distribúcii. Dúfam však, že tá látka je silná a ľudí osloví, pretože je to jediný film, ktorý je pripravovaný k tridsiatemu výročiu nežnej revolúcie. Zároveň pre diváka by mohol byť náš film atraktívny, keďže je tam aj množstvo akcie, je tam napätie, kriminálna línia, plus aj to väzenie je nesmierne zaujímavý priestor.

Viacero slovenských filmov ako napríklad Únos či Ostrým nožom, teraz aj Amnestie, sa v posledných rokoch venuje reflexii citlivých a kontroverzných spoločenských tém. Aká téma či obdobie pred revolúciou alebo po nej však podľa vás ešte neboli spracované a mali by byť?

Myslím si celkovo, že vzniklo veľmi málo filmov o našej minulosti a takúto reflexiu rozhodne potrebujeme. Je nevyhnutná na to, aby sa naša spoločnosť zdravo vyvíjala a aby sme sa aj s odstupom času vedeli pozrieť na nejaké kľúčové veci, ktoré nás ovplyvnili či stále ovplyvňujú. Myslím si, že druhá svetová vojna a fašistický štát sú ešte stále pre túto spoločnosť veľkou neznámou. Určite by o tejto dobe malo vzniknúť oveľa viac filmov, než jeden o Tisovi. Taktiež normalizácia je téma, o ktorej by sa malo ešte rozprávať. Je to totiž obdobie, keď veľa ľudí skončilo v base za veľké hlúposti, pričom dostali aj päť a viac rokov. Najmä mladí musia pochopiť, že sloboda nám nespadla len tak z neba, ale treba o ňu bojovať aj dnes. Chrániť si demokraciu je stále nesmierne dôležité.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #film #rozhovor #slovenský film #Maroš Hečko #amnestie