Recenzia: Mŕtvi neumierajú? Jarmuschov najväčší prešľap

, 18.07.2019 09:00
Mŕtvi neumierajú
Zľava Bill Murray, Chloë Sevigny a Adam Driver vo filme Jima Jarmuscha Mŕtvi neumierajú. Autor:

Pod réžiou podpísaný legendárny režisér s bohatou a kvalitnou filmografiou, zábavný trailer s Iggym Popom v role zombíka, krásny plagát svietiaci zvnútra kín, skvelé herecké obsadenie a po zhliadnutí také obrovské sklamanie.

Aj to sa občas stáva. Ťažko tomu uveriť a ťažko to prehryznúť, no treba vyložiť karty na stôl hneď v úvode. Novinka majstra nezávislého filmu Jima Jarmuscha s názvom Mŕtvi neumierajú je ťažko stráviteľným, odfláknutým, nesmierne trápnym a nudným nepodarkom bez čo i len štipky atmosféry. S rukou na srdci tak možno skonštatovať, že ide bezpochyby o jeho bezkonkurenčne najhorší film vôbec.

Mŕtvi neumierajú je typickým postmoderným filmom so všetkým, čo k nemu patrí. Vidno teda výrazné odkazy na iné snímky, vysmievanie sa z istého žánru (tentoraz zombie filmu), sebareflexívne prvky aj kritiku súčasnej spoločnosti. Ani jedno však vôbec nefunguje tak, ako má, a to ani trocha. Jarmusch akoby sa posadil na režisérsku stoličku a zaznamenal náhodné herecké a kamerové skúšky a ešte ich aj chaoticky a nezmyselne zostrihal. Samozrejme, to všetko je tak nejako súčasťou jeho charakteristického rokmi budovaného štýlu, no všetka atmosféra okolo sa tentoraz úplne vytratila.

Jemu príznačný suchý deadpan humor skvele funguje v jeho ranej tvorbe, relatívne aj v Zlomených kvetoch (2005) či v Hraniciach ovládania (2009) a priam dokonale v jeho magickej upírskej dráme Prežijú iba milenci (2013) alebo nádhernej filmovej básni Paterson (2016). V jeho najnovšom zombie filme však pôsobí ako zaucho a vyvoláva len nechápajúci, prípadne absolútne znechutený výraz. Žiadne výbuchy smiechu sa tak tentoraz v kine konať bohužiaľ nebudú. Jarmuschovi zároveň chýba rafinovanosť, precíznosť a pôvab, s akým pracuje napríklad Quentin Dupieux v jeho podobne ladených experimentoch na účet diváka ako Rubber (2010) alebo Fízli! (2013) či tiež David Lynch v Twin Peaks: The Return (2017).

Pri pozeraní Jarmuschovej novinky budú skutočne aj jeho najväčší fanúšikovia neveriacky krútiť hlavou a premýšľať, ako inak mohli investovať vyhodené peniaze za lístok do kina. Skutočne nič v nej totiž nefunguje. Dokonca ani použitie hudby, ktorá je inak výborná a robil ju práve Jarmusch. Ak si však šesťdesiatšesťročný Američan myslí, že dnes už predsa môže nakrútiť úplne hocičo a obhájiť si to s flegmatickým výrazom vetami typu – veď to je celé založené na odkazoch na ten a tamten film a je to zámerne také zlé, buď senilnie alebo hlúpne.

Pridáva sa tak totiž k režisérom ako Jean-Luc Godard a jeho zámerným nepodarkom typu Zbohom jazyku (2014). Ide o rovnako maximálne snobský a v konečnom dôsledku absolútne bezvýznamný film. O výkrik do tmy bez odozvy. Jeho úlohou totiž je čo najviac trýzniť diváka a pohladiť vlastné ego, čo je nanajvýš smutné a v prípade Jarmuscha aj nanajvýš nepochopiteľné. Čerešničkou na torte je úplne neprijateľný, nezvládnutý, doslovný záver, kde už Jarmusch robí z diváka skutočne totálneho idiota. Príšerné. Možno tak na záver skromne konštatovať, že po tom, čo Mŕtvi neumierajú otvorili festival v Cannes, museli mať diváci chuť nie na slávnostný pohár šampanského, ale na celú fľašu whisky, aby rýchlo zabudli, čo to vlastne videli. Zatiaľ najnepríjemnejšie prekvapenie roka.

Hodnotenie Pravdy

1 hviezdička z 5

  • Mŕtvi neumierajú / USA, Švédsko, 2019 / réžia, scenár, hudba: Jim Jarmusch / kamera: Frederick Elmes / hrajú: Bill Murray, Adam Driver, Tilda Swinton, Chloë Sevigny, Steve Buscemi, Danny Glover a i. / slovenská kinopremiéra: 4. júla

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#recenzia #Bill Murray #Jim Jarmusch #Adam Driver #Mŕtvi neumierajú
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku