Recenzia: Pod lampou je najväčšia tma

Aster je vedcom. Chce skúmať, objavovať, hrať sa, experimentovať a oživiť pôvodné čaro kultových hororov. Zatiaľ sa mu to darí na jednotku. Po mimoriadne silnom debute Prekliate dedičstvo tentoraz divákom ponúkol ďalší netradičný a podvratný mysteriózny triler Slnovrat.

Dani (Florence Pugh) prechádza ťažkým obdobím, nečakanou stratou v rodine. Jej priateľ Christian (Jack Reynor) sa jej snaží pomôcť, a tak ju pár mesiacov po tragickej udalosti pozve na spoločný výlet s jeho kamarátmi Joshom (William Jackson Harper), Pellem (Vilhelm Blomgren) a Markom (Will Poulter) do Švédska, kde sa v malej dedinke počas letného slnovratu koná špeciálna slávnosť tamojších obyvateľov. Partia mladých vysokoškolákov sa chce rozptýliť, zabaviť a spoznať niečo nové. Čoskoro sú však svedkami niečoho, čo vidieť nechceli a ich malý výlet sa začína meniť na nekončiacu sa nočnú moru.

Slnovrat je nekompromisný, psychedelický, šialený, zvrhlý a to najpodstatnejšie, enormne desivý. Strach u diváka však buduje rafinovane, postupne, prepracovanou psychológiou postáv, zamlčaním informácií a dych vyrážajúcim opisom miesta, kde sa príbeh odohráva. U Astera výrazne cítiť inšpiráciu v dielach Stanleyho Kubricka, Alfreda Hitchcocka či od nich trocha mladšieho Night Shyamalana. V každom prípade všetci štyria majú zmysel pre estetiku a vedia spolu s kameramanmi vytvoriť vskutku impozantné obrazy hodné zarámovania. Kamerové jazdy a jednozáberovky pripomínajú tie najlepšie kúsky Daria Argenta, ktorý preslávil taliansky žáner Giallo, disharmonické tóny huslí vyvolávajúce mráz po celom tele zase akoby odkazovali na legendárne Osvietenie (1980).

Aster miluje čistotu a precíznosť, pričom sa umne vyhýba manierizmu. Jeho záujem v rituáloch a kultoch zároveň hraničí s obsesiou. Najvýraznejším podvratným prvkom filmu však je, že buduje strach a napätie počas svetla, nie tmy, ako to bolo pri hororoch vždy. Aster jasne potvrdzuje heslo, že pod lampou býva najväčšia tma. Tu sa zlo neskrýva, je odvážne a viditeľné, len treba viac otvoriť oči. V Slnovrate sa nikto s nikým nemazná, za všetky chyby postavy surovo platia. Túžby vedia byť nebezpečné, zvedavosť rýchlo potrestaná, neznalosť fatálna. Ari Aster je začínajúcim majstrom, ktorý nadovšetko ctí obraz a celým srdcom miluje kinematografiu.

Jeho diela sú fascinujúce, ostávajú v hlave, nútia diváka pozrieť si ich ešte raz a potom pre istotu ešte raz. Vyvolávajú nespočetne mnoho interpretácií, čo je o to viac zaujímavé. Slnovrat sa nepozerá pre svoju náročnosť ľahko, ale je radosť ho analyzovať a spoznávať. Nie je to však ani zďaleka nič pre slabé povahy. Návšteva kina môže mať v tomto prípade nežiaduce účinky.