Elegán i komik Oldřich Nový sa narodil pred 120 rokmi

07.08.2019 07:00
Oldřich Nový
Na plátne aj v súkromí bol Oldřich Nový elegantným švihákom a pravou filmovou hviezdou. Autor:

Oldřich Nový čakal na Kristiána a Kristián zasa túžobne vyzeral Oldřicha Nového. Niektorých hercov takéto stretnutie s postavou skrátka minie, a preto sa ich herecký život nenaplní. Pána Oldřicha stretlo šťastie, že mohol pod vedením Martina Friča uplatniť svoje brnianske herecké skúsenosti a v neposlednom rade aj elegantný, sofistikovaný zjav. Režisér Martin Frič s údivom pozoroval, ako sa pod jeho vedením rodí veľká komediálna udalosť a ako sa z drobného až nežného, zatiaľ nepríliš populárneho herca stáva veľká hviezda českého filmu.

Zo slov filmového historika Pavla Jirasa je zrejmé, že rola Kristiána bola pre vtedy už 40-ročného Oldřicha Nového zlomom v hereckej kariére. Jeden z najvýznamnejších divadelných a filmových českých hercov však vytvoril vyše 50 ďalších filmových a seriálových postáv, nehovoriac o množstve úloh na javisku. V stredu 7. augusta uplynie 120 rokov od narodenia nezabudnuteľného Oldřicha Nového.

Oldřich Albín Nový sa narodil 7. augusta 1899 na Žižkove, ktorý v tom čase ešte nepatril k Prahe. Pochádzal zo štyroch detí. Jeho otec ako vrchný pražský hasič zavádzal do kín protipožiarne hliadky. A často do nich vodil aj svojho syna Oldřicha. Mama ho zasa k herectvu viedla tým, že mu čítala rozprávky a jeho strýko Miloš Nový bol hercom v Národnom divadle.

Oldřich Nový od detstva písal básničky a poviedky, spieval a hral na gitare. Už od roku 1913 vystupoval v ochotníckych súboroch a navštevoval dramatickú školu Karla Želenského. Po krátkej skúsenosti v Ostrave zakotvil v roku 1919 v brnianskom Národnom divadle, kde ostal celých 16 rokov. Stal sa hlavným režisérom operety a podarilo sa mu tento dovtedy ľudový žáner pozdvihnúť na vyššiu umeleckú úroveň.

V roku 1935 zakotvil v Prahe, najprv ako člen Nového divadla, ktoré zakrátko premenil na jednu z popredných pražských scén. V rokoch 1936–1948 pôsobil aj ako riaditeľ súboru.

Prvú skúsenosť s filmom získal Oldřich Nový v roku 1922 v nemej komédii Přemysla Pražského Neznámá kráska. Film sa nezachoval a ani Oldřich Nový neobetoval 200 korún na kúpu jeho kópie.

V roku 1934 vytvoril hlavnú postavu Monokla Fredyho v komédii Vladimíra Majera s názvom Rozpustilá noc. V roku 1936 mu väčší herecký priestor ponúkli Otakar Vávra a Hugo Haas v snímke Velbloud uchem jehly. V tom istom roku si zahral úlohu sobášneho podvodníka v komédii Vladimíra Slavínského Uličnice. V ďalšej veselohre Falešná kočička (1937) už Slavínský ponúkol Oldřichovi Novému hlavnú rolu. V oboch filmoch hral po boku Oldřicha Nového slovenský herec a spevák František Krištof-Veselý. Pre oboch bol typický šarm a nenútená elegancia.

Práve tieto kvality predurčili Oldřicha Nového pre hlavnú rolu v komédii Kristián, ktorú v roku 1939 nakrútil Martin Frič. Ako napísal filmový kritik Miloš Fiala, film umožnil Oldřichovi Novému budovať výkon „na protiklade dvoch polôh postavy: na konflikte utiahnutého úradníčka a svetáka, ktorý akoby sa narodil vo večernom gala“. V roku 1939 Frič dokončil aj komédiu Eva tropí hlouposti, kde bola Nového partnerkou a filmovou sestrou herečka Nataša Gollová.

Oldřich Nový aj dovtedajší kráľ komédie Vlasta Burian sa spolu objavili vo filme Když Burian prášil (Martin Frič, 1940). Pod Fričovým vedením vznikla v roku 1941 dodnes obľúbená komédia Roztomilý člověk. Hlavný hrdina vyžívajúci sa v mystifikačných žartoch bol opäť postavou ako stvorenou pre Nového komediálny talent. O rok neskôr Frič využil celkom inú polohu Nového herectva v satire Valentin dobrotivý o smoliarovi, ktorý sa stane obeťou nemiestneho žartu kolegov.

Na konci 2. svetovej vojny do života Oldřicha Nového nemilosrdne zasiahli udalosti spojené s okupáciou. Jeho manželku Alicu Wienerovú vzhľadom na jej židovský pôvod deportovali do Terezína. V tábore v nemeckom Osterode skončil aj samotný Nový, keď sa so ženou odmietol dať rozviesť.

Po vojne sa Oldřich Nový vrátil k hereckej práci v Novom divadle, ktoré však v roku 1948 opustil kvôli nezhodám s dosadenými štátnymi poradcami. V roku 1947 zažiaril ako žiarlivý manžel v komédii Alfreda Radoka Parohy a v roku 1949 mu opäť Martin Frič ponúkol titulnú rolu v paródii Pytlákova schovanka. Komunistická moc však na plátnach presadzovala socialistický realizmus a v budovateľských filmoch pre herca tohto typu nebolo miesto.

Výnimkou je film Hudba z Marsu (1955), kde Oldřich Nový stvárnil hudobného skladateľa vzdelávajúceho robotníkov z fabriky. Snímka dosiahla istú kvalitu vďaka dvojici režisérov Ján Kadár a Elmar Klos, držiteľov Oscara za film Obchod na korze. V roku 1958 Oldřich Nový pobavil divákov v jednej z troch poviedok Karla Čapka sfilmovaných pod názvom O věcech nadpřirozených. Režisér Vladimír Čech obsadil Nového do úloh starnúcich cynických mužov v detektívkach Kde alibi nestačí (1961) a Alibi na vodě (1965). Napokon si Oldřich Nový zahral v ďalšej paródii Fantom Morisvillu (Bořivoj Zeman, 1966), a tiež v nezabudnuteľnej komédii Světáci (1969), kde mu Zdeněk Podskalský zveril rolu učiteľa etikety. Poslednú filmovú rolu pred kamerami dostal v roku 1971 vo vtedajšom televíznom seriáli Taková normální rodinka.

Herec v tom čase žil veľmi utiahnuto. Bolestne ho zasiahla smrť jeho manželky v roku 1967. Keď režisér Miloš Forman nakrúcal v Prahe v marci 1983 Amadea, zastavil sa na návšteve u svojho priateľa a učiteľa. O niekoľko dní 15. marca 1983 Oldřich Nový zomrel. Jeho krédom boli slová: „Smiech je korením života a kým sa človek dokáže smiať, je živý. Keď sa začnú všetci ľudia na seba usmievať a prestanú si kopať jamy, potom bude na svete krásne.“

#výročie narodenia #Oldřich Nový #Martin Frič
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku