Recenzia: Hobbs & Shaw kraľujú adrenalínovej rozprávke pre tínedžerov

Tvorcovia megalomanskej, mimoriadne úspešnej série Rýchlo a zbesilo si našťastie včas uvedomili, akým smerom sa treba uberať, ak chcú divákom každý rok, prípadne každý druhý rok priniesť uspokojivý zážitok. Vysoká miera sebareflexie, nadnesenosť a funkčný humor sú dôvodom, prečo to ešte stále relatívne funguje a aj tí, čo sa chytali za hlavu, už keď bol ohlásený piaty (mimochodom, najlepší diel série), predsa len ešte nad touto nekonečnou rýchlou a zbesilou jazdou nezlomili palicu.

Aj keď šiesty diel bol riadne pritiahnutý za vlasy a siedmy nesmierne slabý, prišlo milé prekvapenie v podobe ôsmeho dielu. A teraz tu máme dlho očakávaný spin-off série s názvom Rýchlo a zbesilo: Hobbs & Shaw, kde dve divákom dobe známe postavy – Luke Hobbs (Dwayne Johnson) a Deckard Shaw (Jason Statham) hrajú nie druhé, ale prvé husle. Otázkou je – funguje to? Títo dvaja ufrflaní, stále sa doberajúci svalovci musia opäť spojiť sily, aby zachránili svet pred ničivou hrozbou smrtiaceho vírusu. Jeho nositeľom je Deckardova sestra Hattie (Vanessa Kirby), čo situáciu o to viac komplikuje. A aby toho nebolo málo, ich hlavným nepriateľom je „zmutovaný", z mŕtvych vzkriesený Brixton (Idris Elba) s nadľudskou silou.

Hobbs & Shaw sa už výrazne odkláňa od roviny uveriteľnosti a schádza k science-fiction, aj keď práve toto slovné spojenie sa v žiadnych propagačných materiáloch k filmu nevyskytuje. Ide pritom o dôležitý faktor, ktorý pravdepodobne rozdelí divákov do dvoch skupín. Tí konzervatívnejší možno automaticky na celú sériu zanevrú, tých s otvorenou mysľou to, po prvé, po predchádzajúcich dieloch až tak neprekvapí a po druhé, prehryznú to a naladia sa tento v konečnom dôsledku predsa len oživujúci prvok. Áno, opäť ide najmä o mačistickú jazdu plnú ego masturbácie, no film zachraňuje práve to, že to tvorcovia neberú až tak vážne a vedia miestami rafinovane pobaviť diváka. Nechýba slušná akcia a sympatické postavy.

Vanesse Kirby úlohy emancipovaných, drsných a odvážnych žien pristanú, obzvlášť tu je skutočne sexy. Ženské oko zase potešia vyšportované telá charizmatickej dvojice Johnson a Statham. Všetko však miestami brzdí prílišná snaha o filozofické reči a presah. Tá je pomerne naivná a nevydarená, rovnako ako aj konverzačné návraty postáv do minulosti. Film tu stráca dych a ukazujú sa všetky nedostatky či už scenáristické, alebo herecké. Jednoducho vidno, že sa to práve do tohto typu priamočiareho filmu pre zábavu, kde človek musí mozog nechať mimo kinosály, nehodí a nefunguje to. Ide tak len o akúsi rozprávku, ktorá bude mať pravdepodobne najväčší ohlas u tínedžerov ľahko odpúšťajúcich logické nezrovnalosti a infantilnosť. Rozhodne však, čo sa týka réžie, v prípade Davida Leitcha sa dalo čakať, že po skvelých dielach ako John Wick (2014), Atomic blonde (2017) či Deadpool 2 (2018), to nebude žiaden prešľap.