Miro Drobný: Nakrútiť film na Slovensku je malý zázrak

Zo všetkého najviac si ctí diváka a jeho názor, aj keď mu to mnohí kolegovia vyčítajú.

14.08.2019 14:00
Miro Drobný , Aless. Foto:
Režisér Miro Drobný so slovenskou raperkou Aless.
debata

Má rád emócie a silné príbehy. Po svojom celovečernom debute Rytmus sídliskový sen o najznámejšom slovenskom raperovi Patrikovi Vrbovskom príde od 22. augusta do kín s hranou drámou o temných zákutiach internetu s názvom Kto je ďalší? Odpremieta ju historicky najväčší počet slovenských kín – 86. O príprave tohto filmu, obsadení aj režijných metódach porozprával pre Pravdu slovenský režisér Miro Drobný.

Kedy prišiel impulz nakrútiť film Kto je ďalší?

Impulzy boli dva. Prvý prišiel v roku 2008, keď odštartoval projekt Ovce.sk, na ktorom som pracoval. Išlo o animovaný rozprávkový seriál o nebezpečenstve a odvrátenej strane internetu. Mal dobrú sledovanosť a vysielal sa v 26 krajinách, čo je celkom slušný úspech. Druhý impulz nastal po mojom dokumente Rytmus sídliskový sen, ktorý videlo v kinách 100-tisíc divákov. Po týchto dvoch projektoch som sa rozhodol, že si z nich istý fragment vezmem a rozpracujem ho do hraného filmu. Chcel som si opäť vziať na mušku internet ako dnešné nové náboženstvo, ale spraviť to už pre publikum 12+. Zároveň film spracovať atraktívne a pútavo, aby prilákal čo najviac ľudí.

V jednom z príbehov filmu Kto je ďalší? hrá aj... Foto: Kto je ďalší?
Angela Nikolau. V jednom z príbehov filmu Kto je ďalší? hrá aj ruská modelka Angela Nikolau.

Snímka rozpráva tri príbehy z Ruska, Kanady a zo Slovenska inšpirované skutočnosťou. Zasahuje aj do tém ako kyberšikanovanie, rooftopping a sexuálne zneužívanie. Podľa čoho ste zvolili tieto tri konkrétne príbehy?

Dostal som sa k nim cez moje zamestnanie. Podobných príbehov je skutočne kvantum. Týždeň čo týždeň mi rôzni rodičia rozprávajú zážitky svojich detí. K mnohým sa dostaneme aj cez linku Pomoc.sk, ktorú prevádzkujeme, alebo cez linku nahlasovania nezákonného obsahu na internete – Stopline.sk. Problém bol nájsť tie správne príbehy. Hľadal som také, ktoré sú všeobecnejšie a týkajú sa čo najväčšieho počtu ľudí, aby bolo jasné, že daný problém je univerzálny a môže sa stať hocikde a hocikomu. V oblasti internetu to funguje tak, že hocijaká banalita, ktorá sa týka jedného človeka, môže spustiť poriadnu lavínu, do ktorej sú zrazu zainteresované tisícky ďalších ľudí.

V príbehu o šikanovaní a kyberšikanovaní sa objaví známa slovenská raperka Aless, ktorá vo filme hrá samu seba. Prečo práve ona?

Šikanovanie je veľkým problémom najmä na školách a keď sa včas nezastaví, môže mať fatálne dôsledky. Hľadal som preto niekoho s reálnymi skúsenosťami. Konkrétne človeka, ktorý si siahol na život. Zhodou náhod som počas dokončovania môjho predchádzajúceho filmu spoznal Aless a zistil som, že aj ona si prešla rovnakým problémom, bola šikanovaná a zašlo to veľmi ďaleko.

Vo filme si zahrá aj ruská modelka Angela Nikolau alebo americký herec Brian Caspe. V akom jazyku bude finálna verzia?

Keďže sme mali v úmysle dodržať autenticitu, film zostane podľa príbehov v rôznych jazykoch, teda v slovenčine, ruštine a angličtine. Nechceli sme ísť do dabingu, takže to bude otitulkované. Zároveň sme týmto rozhodnutím chceli ukázať, že nejde len o problém, ktorý sa týka Slovenska, ale každej jednej krajiny.

Nechceli ste práve kvôli autenticite radšej nakrútiť film formou dokumentu? Predsa len, váš celovečerný debut bol práve dokument.

Rád experimentujem a po animovanej a dokumentárnej tvorbe som chcel skúsiť práve hranú tvorbu. Od začiatku som film koncipoval ako hraný film. Vnímal som ako veľkú výzvu, že tvorca musí všetko napísať, musí mať vopred všetko jasne premyslené a musí tomu dať hlavu a pätu. Zároveň pri hranom filme viete, ako sa skončí. Keď nakrúcate osem rokov nejaký dokument, netušíte, ako sa veci nakoniec podaria. Film Kto je ďalší? bude balansovať na pomedzí dokumentu a hraného filmu. Myslím, že na Slovensku ešte nič podobné nevzniklo. Postavy hrajú samy seba, pohybujú sa v oblasti pre nich dobre známej, no zároveň sa riadia podľa scenára. Myslím, že práve táto kombinácia môže byť pre diváka zaujímavá. Nemyslím si však, že je primárne dôležité, či ide o hraný, alebo dokumentárny film, veľa divákov to až tak nerieši. Prvoradá je v tomto prípade téma. Keď som sa napríklad Juraja Jakubiska pýtal, aký je jeho kľúč pre nakrútenie úspešného filmu, povedal, že na to treba tri veci – príbeh, emóciu a diváka.

Má film osloviť primárne mladého diváka?

Pôvodne som takúto myšlienku mal, no zmenilo sa to. Predtým, ako ide môj film do finále, vidí ho mnoho ľudí. Robím takzvané kontrolné projekcie. Je to moja metóda, ukázať film istej skupine ľudí a následne s nimi diskutovať. Veľa mojich kolegov ma za to kritizuje a vraví mi, že je tým obmedzená moja autorská sloboda. Vraj sa príliš viažem na diváka, no takto jednoducho fungujem. Zaskočilo ma, keď som zistil, že film Kto je ďalší? najviac zarezonoval práve u ľudí od asi 30 do 60 okov, teda najmä tých, ktorí už sú alebo sa chystajú byť rodičmi. Práve ich to najviac zasiahlo. Možno to spôsobil strach o svojich blízkych.

Ako vyzerala príprava na takú citlivú a aj mierne kontroverznú tému? Komunikovali ste aj s nejakými psychológmi či inými odborníkmi?

Už počas prípravy scenára som sa rozprával s detskými psychológmi. Občas sa objavili aj na pľaci počas nakrúcania. Takisto boli súčasťou kontrolných premietaní, ktoré som spomínal. Povedali mi, že to síce je trošku kontroverzné, no zároveň chápu, že to musí byť vyrozprávané uveriteľným jazykom. Jazykom, ktorý sa ľudí dotkne. Veľa sme sa však bavili o etickej hranici, o tom, čo ešte má byť zobrazené a čo je už cez čiaru. Myslím si však, že náš film môže pomôcť práve tým, ktorí si niečím podobným prešli, a ukázať im cestu, ktorou sa nevybrať.

Pri takýchto témach sa dá ľahko skĺznuť do gýča či citového vydierania. Dávali ste si na toto pozor?

Rád pracujem s emóciami diváka, čo možno vidieť aj v mojom prvom filme, ale nejde o kalkul. Film má gradovať a v závere ponúknuť istú katarziu. Navyše človeka, ktorý je o niečom zaryto presvedčený – aj keď to v skutočnosti tak nie je – vie nakoniec presvedčiť len silná emócia.

Okrem Celeste Buckingham a Aless do filmu požičala svoju pieseň Skyscraper aj americká speváčka Demi Lovato. Ako sa vám to podarilo?

Musím zdôrazniť, že som si túto skladbu nevybral preto, lebo je to od slávnej a úspešnej speváčky, ale preto, že práve táto pieseň reflektuje rovnakú tému ako môj film. Prihovára sa ňou všetkým, ktorí si prešli problémami ako sebapoškodzovanie, anorexia, šikanovanie a podobne. Skladba Skyscraper má pre mňa skutočne silné posolstvo a motivačný charakter. Kontaktoval som preto jej manažment, a kým sa to všetko vybavilo a dohodli sme sa na podmienkach, prešli zhruba dva roky. Skladba sa musela nahrať nanovo s upravenými aranžmánmi, spev nahral dievčenský zbor. Špeciálnu verziu pre klavír vytvoril Richard Rikkon. Myslím však, že pokojne môže konkurovať originálu.

Bolo náročné zohnať financie na tento projekt? Z traileru je zrejmé, že ste pracovali s modernou technikou, so žeriavmi či s dronmi.

Samozrejme, bolo to náročné. Nakrútiť film na Slovensku je malý zázrak, a to nepreháňam. Na Slovensku sú dva druhy financovania filmov. Buď dostanete niečo priamo od filmových zdrojov ako Audiovizuálny fond či RTVS, alebo ste odkázaný na súkromných investorov. My sme napríklad oslovili aj ministerstvo spravodlivosti a školstva, či by nechceli podporiť náš projekt. Trvalo to síce štyri roky, ale nakoniec sme nazbierali dostatok financií na vytvorenie nášho filmu. Poviem však úprimne, že mnohé scény nie sú nakrútené tak, ako som si ich predstavoval, práve pre nedostatok financií. Všetkým, ktorí prispeli, však, samozrejme, ďakujem.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Miro Drobný #Rytmus - sídliskový sen #Kto je ďalší?