Za Máriou Rumanovou

02.09.2019 18:41, aktualizované: 18:47
Mária Rumanová
Mária Rumanová Autor:

Slovenskú kultúrnu verejnosť v pondelok zaskočila správa o úmrtí režisérky a dokumentaristky Márie Rumanovej. Debutovala v roku 2016 strednometrážnym dokumentom Hotel Úsvit, s ktorým zožala výrazný úspech na festivale v Amsterdame. Patrila medzi najväčšie talenty mladej generácie súčasných dokumentaristov.

Mária Rumanová bola veľmi talentovaná študentka, ktorá kládla na seba vysoké nároky. Provokovala, prinášala nové pohľady na dokumentárnu tvorbu, a tým aj tvorivo posúvala svojich spolužiakov. Mala krehkú, citlivú povahu, o to silnejšie témy však prinášala do svojich autentických filmov. Jej výrazné sociálne cítenie sa premietlo do jej najznámejšieho filmu Hotel Úsvit. Nebola len kvalitná filmárka, ale aj výnimočný človek a o to viac jej strata bolí. Bola jednou z predstaviteliek novej nastupujúcej generácie mladých dokumentaristov.

Narodila sa 22. februára 1989. Absolvovala štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, v ateliéri dokumentárnej tvorby. Zaujala už svojou prvou snímkou Izolácia, za réžiu ktorej dostala cenu študentského festivalu Áčko. Už vtedy prekračovala hranice zabehnutých konvenčných spôsobov. Možno najväčšmi ma vtedy zaujal film Bezmocná hŕstka.

Nikdy sa nebála ísť s kamerou do odvážnych situácií. Vo filme ustavične hľadala hranicu medzi autentickými a hranými prvkami. Vždy, keď som sa jej pýtal, prečo radšej nejde na hranú réžiu, sebavedomo odpovedala, že v dokumentárnom filme je väčší priestor na hru. Bavilo ju pracovať s autentickými ľuďmi a vytvárať zdanlivo hrané situácie plné života.

Svojich hrdinov mala rada a na jej filmoch to bolo vidieť. Bola nesmierne húževnatá. Nezbierala námety a príbehy okolo Bratislavy, cestovala po celom Slovensku, a tak sa dostala až do Čiernej nad Tisou. Najprv spoznávala priestor, usilovala sa pochopiť život ľudí na mieste, kde sa práve nachádzala, až potom sa pustila do nakrúcania.

Púšťala sa aj do hry s hranými prvkami. Tie však z jej dokumentárnych filmov nevytŕčali. Takto vznikal jej film Proti srsti na FTF VŠMU, ktorý potom dokončila ako hotový projekt Hotel Úsvit. Tento jej debut hneď medzinárodne zarezonoval na prestížnom festivale v Amsterdame. To sa za posledných dvadsať rokov v našom dokumentárnom filme, myslím, neudialo.

Mária bola plná energie. Vždy som sa tešil, čo nové prinesie na hodinu. Aj pre mňa ako jej pedagóga bola inšpiráciou. Nebol to typ študentky, ktorá len počúva a riadi sa radami pedagóga, bola v ustavičnej tvorivej konfrontácii. Takí študenti ma veľmi bavia.

Po škole spolupracovala aj na multimediálnych projektoch a projekciách, na inscenáciách pre SND a režírovala aj slovenskú audioknihu Ruzká klasika od Daniela Majlinga. Spolupracovala pre RTVS v reláciách o umení, pracovala na projektoch z Blízkeho východu a Palestíny.

Tešil som sa, že po rokoch sa znovu vráti do školy, bola prijatá ako doktorandka na katedru dokumentárnej tvorby. A teraz si viem len ťažko predstaviť, že na začiatok tohto školského roku nepríde. Je veľmi ťažké prijať skutočnosť, že vidíte zrieť kvalitného filmára, a náhle tu nie je. Mária bola výrazná predstaviteľka nastupujúcej filmárskej generácie a jej odchod je obrovskou stratou pre slovenský film, a aj pre nás, všetkých jej priateľov.

Prácu Márie Rumanovej si diváci budú môcť pripomenúť vo vysielaní Dvojky v utorok 3. septembra o 23:50, RTVS odvysiela jej dokument Hotel Úsvit.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Mária Rumanová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku