Scenárista a režisér novej veselohry Cez prsty Petr Kolečko to tiež ponúka, ale v pritlmenej podobe. Nakrútil humor, ktorý nie je rozkúskovaný do scénok, ale rozprestiera sa rovnomerne po celom filme. Dosahuje to strihom, kamerou, svetlom, skrátka – uhlom pohľadu. Príbeh pôsobí optimisticky jasavo, postavy akoby žiarili. Kolečko nedovolí, aby sa strápňovali, čím si často veselohry pomáhajú. Títo ľudia sa síce tiež dostávajú do kaše, podliehajú náhlym impulzom, ale snažia sa byť nad vecou. Všetko si otvorene povedia, zachovávajú hrdosť a konajú rozhodne. Ani omyly, ani prehry, ani dramatické chvíle vo filme nevyznievajú tragicky, nevyvolávajú hystériu. Príbeh rôzne sa križujúcich vzťahov sa napokon odvinie na všeobecnú spokojnosť. Každý sa dočká toho, čo mu patrí a po čom vlastne túžil. Akoby tvorcovia povzbudzovali: všetko sa dá prekonať, život ide ďalej, má svoju logiku. A divákovi to ubezpečenie dobre padne.
Samozrejme, v príbehu ide najmä o lásku. Sú to však jej dva druhy – láska k športu, konkrétne k beachvolejbalu, a láska ako taká, čiže – človeka k človeku. Film sa však podrobne nepiple vo vzťahoch či charakteroch, skôr nastoľuje situácie, ktoré ich objasňujú. Petr Kolečko stručne a hutne vyjadruje, kto je kto a akú má životnú históriu. Herci to adekvátne hrajú – v skratke, ale s veľkým temperamentom vyjadria, čo práve cítia a ako to súvisí s dejom. Spád filmu je dynamický, má akčnosť športového sveta, možno je to rytmus ťukania (búchania) do lopty.
Sympatie si zaslúžia najmä predstaviteľky športovkýň Petra Hřebíčková a Denisa Nesvačilová. Pútajú nielen svojimi pôvabmi, ale aj priamočiarosťou, s akou hrajú ambiciózne športovkyne. Linda a Pavla sú aj dôverné kamarátky, a tak okrem cieľov dostať sa na majstrovstvá Európy v plážovom volejbale riešia aj svoje súkromné sny a problémy. Okolo nich sa vyskytuje celá plejáda mužov (Jiří Langmajer, Vojtěch Dyk, Jakub Prachař atď.) , ktorí rôzne zasahujú do ich života, ale aj prezentujú život športovej komunity. Udalosti, odhalenia, vzplanutia, zrady, hriechy, tajomstvá a prekvapenia sa hrnú, chvíľami má divák čo robiť, aby to „uhral“, ale nudiť sa nebude. Niektorí si možno po premiére povzdychnú, že to nie je Most!, seriál, ktorým sa Kolečko preslávil. No tento film ani nechce byť Mostom. Je to romantická komédia, v ktorej sa všetko zdravo hýbe a z ničoho sa nerobí veľká veda. Kolečko má právo – po mnohých tituloch, kde ponúkol humor naozaj originálny a až absurdne dobre vymyslený (Padesátka, Trpaslík, Most!) – aj na trochu romantiky, síce tiež s príchuťou cynizmu, ale predsa len v rámci známych mantinelov. Sympatická je aj prítomnosť Slovenska vo filme Cez prsty. Či už cez hercov (Marián Miezga, Kristína Greppelová, Radka Pavlovčinová, Ján Jackuliak, Milan Mikulčík), ale napríklad aj cez zázračnú liečivú liptovskú masť, ktorá síce smrdí, ale – smrdí najmä človečinou. A možno sa to dá povedať aj o celom filme Cez prsty.