Umelecký riaditeľ medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch, ktorý v utorok večer slávnostne otvorí komediálna dráma Kam si zmizla, Bernadette s majiteľkou dvoch Oscarov v hlavnej úlohe. Program šiestich festivalových dní ponúka 96 filmov.
Foto: Cinematik
Rozdiel medzi umením a životom je v tom, že umenie je znesiteľnejšie. Prečo sekciu Nádej uvádzate citátom z Herakleita?
Vznikla veľmi jednoducho. Sú to filmy, ktoré som videl na rôznych festivaloch. Je možné, že odzrkadľuje môj názor na to, aké filmy mám v skutočnosti rád. V tejto sekcii sú rôzne filmy – od vyslovených komédií ako napríklad Podprsenka Veita Helmera alebo Milujem svoju mamu Alberta Sciammu až po temnejšie filmy ako Lillian Andreasa Horvatha alebo Mr. Jones Agnieszky Holland, kde slovo „nádej“ je skôr polemickým pojmom.
Čím vás oslovila novinka Agnieszky Holland Mr. Jones? Triler o novinárovi, ktorý v roku 1933 precestoval Sovietsky zväz, sotva vzbudzuje nádej…
Na prvý pohľad to je pravda – film o ukrajinskom hladomore v 30. rokoch, kedy komunistický stalinský režim nechal umrieť hladom milióny ľudí, len aby sa udržal pri moci, nie je žiadna komédia. Považujem ale za dôležité, aby sa hovorilo o skutočnej tvári totalitárnych režimov, pretože dnes sme znovu svedkami vzostupu neokomunistov a neofašistov, čo je v skutočnosti jeden typ ľudí. V každom prípade je Mr. Jones umelecky veľmi kvalitný film. Koniec nie je práve optimistický, ale odkaz je pozitívny – človek má bojovať za to, čo považuje za správne, aj keď cena bude vysoká.
Čo prezrádzajú súťažné filmy zo sekcie Cinematik.doc o súčasnom slovenskom dokumente?
Stále si udržiava vysokú úroveň. Každý rok do tohto prostredia prichádzajú noví mladí autori, takže sa neobávam o jeho budúcnosť. Navyše sú vnútorne už dosť slobodní, aby prichádzali s témami, ktoré sú v tom najlepšom zmysle slova angažované a reflektujú aktuálny stav našej spoločnosti. Za všetky aspoň dva. Skutok sa stal Barbory Berezňákovej o únose Michala Kováča ml. a vražde Róberta Remiáša alebo Stratený domov Juraja Mravca ml. o dvoch slovenských humanitárnych pracovníkoch v irackom Mosule. Na problém migrantov sa tento film pozerá inými očami než mnohí slovenskí politici.
Čím je výnimočná tvorba portugalského režiséra Joaoa Pedra Rodriquesa, ktorý je hosťom Cinematiku?
Nakrúca originálne filmy, o čom svedčí množstvo cien, ktoré dostal na rôznych svetových fórach – od Locarna po Cannes. Joao Pedro Rodrigues nakrúca filmy, v ktorých detailne skúma ľudské túžby a vášne, často hraničiace s posadnutosťou. Je v nich aj otvorene zobrazená sexualita. Nie sú to diela, na aké sme zvyknutí z kín, a vyžadujú od divákov aktívnu účasť, ale na konci budú odmenení nevšedným zážitkom.
Scénu u nás málo známej kinematografie dokreslí výber Portugalsko pod lupou. V čom sa líši od slovenskej?
Ľudia na celom svete majú rovnaké alebo podobné problémy, čiže v témach sa portugalská a slovenská kinematografia ani tak veľmi nelíšia. Ale portugalská spoločnosť je inde než naša. Prekvapilo ma napríklad, ako často majú mladé postavy portugalských filmov problémy s nezamestnanosťou či so zmyslom svojho života. Film Prekliate leto režiséra Pedra Cabeleiru je drsným obrazom dnešnej mladej portugalskej generácie absolventov vysokých škôl. Vo výbere sú filmy rôznych žánrov, od historických kostýmových príbehov po filmy zo súčasnosti, charakteristické viac dokumentárnou poetikou. Mám dojem, že portugalskí filmári viac pracujú s iným typom narácie a kombináciou s inými druhmi umenia, literatúrou, hudbou a podobne.
Výber pod hlavičkou Žiť znamená zabúdať sľubuje podnety na premýšľanie?
Ako leitmotív si zostavovateľ sekcie Tomáš Hudák zvolil otázku pamäti. Do výberu zaradil filmy, väčšinou dokumentárne, ktoré sa touto témou zaoberajú. Za všetky spomeniem aspoň Waldheimov valčík Ruth Beckermanovej. V týchto filmoch ide skôr o opak toho, o čom hovorí názov. Je veľmi dôležité, aby sme nezabúdali a pripomínali si príbehy a udalosti, ktoré by sa už nemali opakovať.
Tento rok pribudli nevšedné priestory, v ktorých diváci premietanie ešte nezažili. Festivalu už nestačia kinosály?
V Piešťanoch je mnoho veľmi agilných a pozitívne naladených mladých ľudí rôzneho veku, ktorí mesto zušľachťujú tým, že na báze dobrovoľníctva revitalizujú zabudnuté priestory. Tento rok sa dokončí napríklad rekonštrukcia amfiteátra vedľa kina Fontána alebo vzniká nová „kulturfabrik“ v priestore bývalého Figara, pod názvom Arta. Je to jedinečný priestor a ponuku premietať v ňom sme radi privítali. Nebojím sa, že by premietanie v alternatívnych priestoroch výrazne ubralo divákov v klasických festivalových kinách. Skôr si otestujeme, kam ešte by sa festival mohol rozvinúť.
Vychoval si už Cinematik svoje publikum?
Som o tom presvedčený. Keď vidím zástupy mladých ľudí, ako sa hrnú do kina na komplikovaný a umelecky náročný európsky film a so záujmom na ňom vydržia až do konca, som hneď spokojnejší. Vidím, že naša práca má zmysel. Keďže každý divák pri akreditácii vyplní krátky formulár, vieme presne, v akých vekových kategóriách sú. Prevažujú mladí ľudia do 26 rokov, ale pribúda aj starších, to znamená, že naši diváci nám ostávajú verní.
Často počuť v novinárskych kruhoch otázku, načo je Slovensku toľko festivalov.
Myslím, že to je mantra, ktorá s realitou nemá veľa spoločného. Diabol je ukrytý v detailoch. Ktorý festival by mal byť ten jeden veľký? Každý veľký festival s tým bude súhlasiť pod podmienkou, že to bude práve „ten jeho“. Čo tie ostatné – mali by tým pádom zaniknúť? Určite nie, nikto predsa svoje podujatie nebuduje s tým, aby sa nakoniec nejakým administratívnym zásahom skončilo. Čo sa týka financií – áno, je to problém. Ale ani nie tak problém Audiovizuálneho fondu, ten festivaly podporuje v rámci svojich finančných a ďalších nastavení, ako skôr toho ďalšieho financovania. Sponzoring v podstate neexistuje. Jeden festival má síce sponzorov, ale sú to väčšinou štátne firmy, čiže ide v skutočnosti o štátne peniaze, ktoré prichádzajú inými kanálmi. Katastrofálne je spolufinancovanie s krajmi a mestami, čo je diametrálny rozdiel napríklad od Českej republiky, kde majú festivaly podstatný podiel rozpočtu práve z týchto zdrojov.
<AF>Film Kam si zmizla, Bernadette s Cate Blanchett v hlavnej úlohe slávnostne otvorí 14. ročník medzinárodného filmového festivalu Cinematik v Piešťanoch. <PF>FOTO: FORUM FILM CZ
