Herečky kamarátky Nesvačilová a Hřebíčková: Hráme celým telom

Denisa Nesvačilová (vľavo) a Petra Hřebíčková...
Denisa Nesvačilová (vľavo) a Petra Hřebíčková vôbec nie sú krehotinky. Autor: ,

Linda a Pavla sú plážové volejbalistky z filmu Cez prsty, ktorý práve hrajú v kinách. Stvárnili ich Petra Hřebíčková a Denisa Nesvačilová.

Mladé ženy si skôr poradia s loptou, než s vlastným srdcom. Nechýba ani humor, a tak je nový film režiséra a scenáristu Petra Kolečka romantická komédia. Herečky nám porozprávali, ako vznikal film nabitý českými aj slovenskými hereckými hviezdami, ako sú Jiří Langmajer, Vojtěch Dyk, Jakub Prachař, Zdena Hadrbolcová, Marián Miezga, Kristína Greppelová či Ján Jackuliak.

Stretávame sa pred premiérou filmu Cez prsty v Bratislave. Koľký raz už uvidíte film, v ktorom hráte?

Petra Hřebíčková: Len po druhý raz.
Denisa Nesvačilová: Ja som film videla už dva razy, ale dnes ho neuvidím. Pôjdem sa pozrieť ešte na pražskú premiéru, a tým sa moje sledovanie tohto filmu končí. Možno ho uvidím až o dvadsať rokov a poviem si: Jaj, aká som bola chudá!

Ako sa vám páčil hotový film?

P.H.: Nie som objektívny divák. Neviem byť „nepopísaný list“. Aj na svoje filmy sa dokážem pozerať asi tak päť rokov po dokončení. Potom by som mohla povedať, čo ma na filme baví a čo nie. Môžem však povedať, že scenár filmu ma oslovil. Petr Kolečko má špecifický humor, ktorý mi sedí, takže som bola filmom príjemne prekvapená. Mne sa príbeh hneď páčil.
D.N.: Mám to podobne. Myslím si, že na svete neexistuje herec, ktorý by sa na seba rád pozeral. Je veľmi čudné vidieť sa v nejakej úlohe. Poznám svoje limity, reakcie, mimiku a je zvláštne sledovať, ako ich uplatňujem. V tomto filme je to o to zaujímavejšie, že máme na sebe väčšinou plavky. Po prvý raz sme sa teda dívali na film aj z toho hľadiska, či nám niekde nepreteká nejaký faldík. Aspoň ja som sa pozerala hlavne na to. Vždy ma zaujíma, ako sa film nastrihá, ako vylezie z toho nafilmovaného materiálu príbeh. Keď si prečítam scenár, mám vždy svoju predstavu, potom sa film nakrúti a ja sa len divím!

Kritika vyšla do útoku a režisérovi Petrovi Kolečkovi, obľúbenému vďaka seriálom Okresní přebor a Most!, zazlieva, že stavia najmä na vašich štíhlych telách a pekných zadočkoch. Myslíte si, že Petr Kolečko poznal vaše nahé scény z iných filmov – Petra mala nahú scénu v Menzlovom filme Obsluhoval jsem anglického krále, Denisa hrala dcéru Vendulky Utěšitelky v pokračovaní Básnikov a vyzliekla sa aj v komédii Miluji tě modře – a preto si vás vybral?

P.H.: Nie, nie, aspoň úprimne dúfam…
D.N.: Dúfam, že to nefunguje tak, že si režisér pozerá nahé fotky či nahé scény vo filmoch a hovorí: Tak túto by som si vyzliekol… To by som robila radšej v banke. To nie. Zdá sa, že si budeme musieť pohovoriť s Petrom Kolečkom, ale – nám tvrdili, že to tak nie je. My sme teda naivné!
P.H.: Ja si myslím, že chceli, aby sme vo filme niečo zahrali.

Denisa Nesvačilová (vľavo) a Petra Hřebíčková...
Denisa Nesvačilová (vľavo) a Petra Hřebíčková vo filme Cez prsty.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Bontonfilm

Kolečko, skúsený scenárista, ako režisér ešte len debutuje. Tvrdil, že si vás vybral aj pre vaše bohaté skúsenosti s romantickými komédiami – videl vás vo Vejdělkových Mužoch v nádeji aj v Bezva ženskej na krku. Dúfal, že mu pomôžete.

P.H.: To znamená, že sa vyzliekam?

Nie, samozrejme.

P.H.: Veľmi ma prekvapilo, že majú odvahu obsadiť ma do filmu o plážovom volejbale, lebo to znamenalo byť v plavkách. Bola som aj polichotená odvahou, že mám ísť v takom kostýme pred kameru. Brala som to ako obrovskú výzvu. Keď som tú ponuku dostala, najprv som dlho mlčala, ale mala som obrovskú radosť. Potom som si povedala: Aha, a čo teraz? Je to ešte päť mesiacov – to dám!
D.N.: Ja som sa neurazila, že išlo aj o telo, lebo si myslím, že to tak ľudia, ktorí rozhodovali o našom obsadení, nerobia. To je absurdné, že by sa chceli na nás pozrieť! A ani som nebola jediná adeptka na túto úlohu. Musela som prejsť kamerovými skúškami, tak si myslím, že riešili aj nejaké herecké predpoklady, nielen telá. Ale na druhej strane, povedzme si celkom úprimne, politicky nekorektne, že keby si režisér povedal, fuj, túto herečku nechcem nikdy vidieť, tak ju asi neobsadí. Do romantickej komédie, kde je predpoklad, že budeme mať milostné scény, obsadí asi herečky, ktoré sa mu ako ženy páčia. Možno nás má ten Petr Kolečko aj celkom rád, však?
P.N.: (Petra pritakáva)

Tie vaše telá ale museli byť aj šikovné. Máte skúsenosti so športom, s volejbalom?

P.H.: Hneď sa ma pýtali, či zvládnem volejbal. Petr Kolečko a producent Daniel Strýc si neboli istí, či dokážeme hrať volejbal tak, aby to nebolo trápne. Verila som si, že nie som úplné drevo. Šport mám rada, volejbal sme v škole hrávali pravidelne. Verila som, že ak na sebe zapracujem, bude to dobré.
D.N.: Samozrejme, nie sme profesionálne hráčky a troška to trápne bolo. Aj ja som dúfala, že to nejako zvládneme, že niečo vieme. Potom sme prišli na tréning na Strahov a profesionálny tréner Honza Chalupa nám povedal: „Tak, dievčatá, bager sa nerobí rukami, robí sa len nohami a ruky sa nastavia.“ A ja som si celý život myslela, že sa to robí inak. Zistili sme, že všetky pohyby, o ktorých sme si mysleli, že ich robíme dobre, robíme zle. Štyri mesiace sme sa teda len odúčali chyby. Snažili sme sa o to veľmi, ale aj tak by sme nemohli ísť na turnaj a dobre tam zahrať. To rozhodne nie.
P.H.: Hrať by sme mohli len samy so sebou, niekde večer na chate, v odľahlom kúte, v horách na piesku…

Kde ste trénovali? Boli ste len vy dve s trénerom, či viacerí?

P.H.: Chodili sme do veľkého beachvolejbalového strediska na Strahove, kde nás privítal nádherný, bohužiaľ, ženatý a detný Honza Chalupa. Sú tam štyri ihriská, kde sa dá trénovať v zime, takže vedľa nás trénovali profesionálni volejbalisti a volejbalistky. Mali tam aj deti a smiali sa nám, našťastie, nie do očí, ako sme behali a podávali. To pochechtávanie vytváralo dobrú atmosféru. Všetci sme si robili žarty.

Prišiel sa niekedy pozrieť aj režisér Kolečko?

P.H.: Nie, poslali sme mu ale fotky a videá z tréningu. Neviem, či ich videl, on sa dosť bál si ich pustiť. Mám ale spomalené zábery, kde sa buchne do lopty, odrazí sa od siete, udrie vás do hlavy a vy padnete pod sieť. Alebo letiaca lopta sa zväčšuje, zväčšuje, až zmizne a celé video sa zatmie.
D.N.: Keď nám dochádzali sily – je to predsa len náročný šport – psychicky sme sa rúcali. Vtedy nás tréner motivoval decentne, ale funkčne. Bolo teplo a on povedal: Mne je z vás, baby, úplne teplo! Dal si dolu tričko, hral len v „kraťasoch“ a musím povedať, že to vždy zapôsobilo: stlačil sa Adonis gombík! Tak sme to nazvali. Naša Adonis kontrolka zablikala a hneď sme sa vzchopili. Bola som schopná ďalšiu pol hodinu mlátiť do lopty hlava nehlava, len aby som urobila nášmu trénerovi radosť!

Denisa Nesvačilová, Juří Langmajer a Petra...
Denisa Nesvačilová, Juří Langmajer a Petra Hřebíčková v komédii Cez prsty. Autor: Bontonfilm

Aj vy hodnotíte režiséra podľa toho, či sa vám s ním bude dobre robiť, či si vás zaslúži? Ako to bolo v tomto prípade?

P.H.: Ja som možno aj šepkala do vesmíru! Vysielala som signály, že by bolo fajn pracovať niekedy s Petrom Kolečkom! Niežeby som sa priamo modlila, ale zaujímal ma. Počula som skôr o jeho divadelných predstaveniach, bola som zvedavá, čo to je za človeka, ako pracuje a podobne. Je vtipný, a to ma bavilo. Vedela som, o koho ide, keď sa ozval, ale osobne som ho nepoznala.

Vraj ste sa navzájom potom chválili – za čo ste ho chválili vy?

P.H.: Že mu tá réžia ide, že nám hovorí tie správne veci…
D.N.: …a že je k nám láskavý. My sme sa totiž tých volejbalových sekvencií naozaj báli. Bolo to náročné a keď sa nám celkom nedarilo, podporoval nás, že to stačí, že sa to bude dať vystrihnúť. Povzbudzoval nás. Preňho to bola prvá práca s hercami na pľace a pýtal sa nás pri nakrúcaní na názor: Je hlúposť, čo hovorím? A my: Nie, hovoríš nám to správne! Je veľmi otvorený, mala som pocit, ako keby sme sa dávno poznali.

Nedostali ste sa predsa len niekedy aj do konfliktu?

P.H.: Nie. Myslím, že sme sa navzájom vnímali a tušili sme, kedy nie sme v psychickej pohode, kedy má kto nervy. Prispôsobovali sme sa náladám a hoci sme výbušné povahy, išlo to. Chápali a tolerovali sme sa. Neurazili sme sa nikdy. Máme podobné povahy.
D.N.: Ja som sa mu ale snažila pratať z očí, keď som videla, že by mohol byť nepríjemný, lebo sa niečo nedarí, alebo že sa niečo nedarilo včera a on sa z tej nálady ešte nevyspal. Hovorila som si: Dnes sa ho nechoď vypytovať, nerob fóriky, seď niekde ticho. A to bola pre mňa ťažká úloha, lebo ak mám niekde sedieť potichu, je to pre mňa utrpenie.
P.H.: Sedela si ticho, iba keď si jedla. Bolo to asi dvakrát. Pre mňa bolo príjemné, keď sme sa o filme s Petrom Kolečkom v závere rozprávali, keď nám hovoril svoje dojmy a ďakoval, že sme to zvládli. Vraj sa mu s nami dobre pracovalo. Povedal nám pekné veci a ja si to veľmi vážim.

Ako vás tak počúvame, on si vás vybral asi aj kvôli zmyslu pre humor. Obe ho máte.

P.H.: Deniska rozhodne, niekedy až príliš. Ale rozumeli sme si. Dobré boli tréningy, lebo sme sa tam s Denisou na seba rýchlo napojili. Ľady sa okamžite roztopili a doplňovali sme sa aj na volejbale – každej išlo niečo iné – aj osobne, v tom vyžarovaní.

Neboli vám inšpiráciou aj známe české plážové volejbalistky Kiki a Maki, ktoré spolu odohrali desať sezón, na olympiáde v Londýne 2012 skončili piate a v roku 2015 sa potom škandalózne rozišli?

P.H.: Ja som celkovo sledovala beach volejbal, hráčov, zápasy, aby som sa na ten šport trocha napojila, ale Kiki a Maki nie. Čítala som s nimi rozhovory, lebo sú to najvýraznejšie osobnosti českého plážového volejbalu a vďaka nim ten šport u nás rezonuje, ale filmu Cez prsty sa to netýka. Nie je to ich príbeh.

Páčil sa vám príbeh, ktorý vo filme hráte? Súhlasili ste s postavami? Správali by ste sa rovnako?

P.H.: Niekedy by som sa asi správala inak. V tom príbehu je ľahké zveličenie. Partneri si odpúšťajú a páry sa obmieňajú. Pre mňa by to bolo ťažšie a náročnejšie. Človek nie je vždy k sebe úprimný, ale – chcel by byť. A títo ľudia nie sú k sebe celkom úprimní, čo by mi prekážalo. Možno je to ale reálnejšie, než si myslím.
D.N.: Mne sa to hralo dobre, ale v niektorých situáciách by som sa tiež správala asi inak. Myslím si, že s postavou Pavly mám spoločnú impulzívnosť a občas aj vnútornú neorganizovanosť. Niekedy do situácií idem po hlave, a to Pavla tiež. Život berie tak, ako ide, z ničoho si nič nerobí – a to ja áno. Som citlivejšia. Ona je väčšia drsňáčka. Je neukotvená, nevie, či chlapcov, s ktorými má vzťah, naozaj miluje. Čo sa týka lásky, mne sa už podarilo ukotviť viac než jej. Nie som také teľa ako ona, ale som teľa v iných veciach. Ale ja mám Pavlu rada.
P.H.: Petr Kolečko nás dobre obsadil, ale ťažko povedať, či tie postavy boli také, ako ich hráme, alebo či sme si ich takými urobili my. Do Lindy presiaklo zo mňa pomerne veľa.
D.N.: V škole nás učili, že si máme všímať, ako hovoria o našej postave iné postavy. A keď Jiří Langmajer hovorí vo filme o mojej postave, že je ešte nedospelá, tak to sú tie náznaky o rolách v iných postavách. To nám dosť pomohlo, aby sme boli uveriteľné.

Petr Kolečko sa vo filme venuje ženskému svetu, do deja zamontoval aj tikanie biologických hodín. Rozumie tomu? Ako to chápali muži vo filme?

D.N.: Oni to chápať nemuseli. Hrali si tie svoje mužské roly, každý si riešil to svoje – ako v živote,
P.H.: Jiří Langmajer ako ostrieľaný muž – herec aj postava – bol empatický, ale nesprával sa celkom empaticky. Niekto to môže chápať tak, že vo filme len "osúložil“ obe dievčatá, ale jeho postava správcu ihriska im vlastne chce len pomôcť. To je mužský prístup. Pomohol im po svojom.
D.N.: A vtipné je, že biologické hodiny tikajú mne, teda Pavle, ktorá je vo dvojici tá mladšia. To sa mi na Petrovi páči, že príbeh nie je prvoplánový, ako by sa čakalo, ale humorný. Rieši, že hodiny tikajú mne, tomu splašenému teľaťu, dvadsiatničke a nie staršej Linde, ktorá má skoro štyridsať. V skutočnosti je to aj tak jedno. Mne to ponáhľanie s otehotnením vo filme nahovoril tiež priateľ, ktorého hrá Vojta Dyk.
P.H.: Páčilo sa nám, že dej sa vyvíjal úplne inak, než by sa čakalo.

Uspel by takýto film aj v hyperkorektnej Amerike, ako ju označuje Petr Kolečko?

P.H.: Tam by film okamžite dali do trezoru. Petra by obesili, vykastrovali a v Poľsku by mu to tiež neprešlo. Neviem, ako u vás, ale vy na Slovensku máte humor podobný ako my. Sme z mála krajín, kde tento humor obstojí a kde aj genderové záležitosti môžu byť chápané s humorom. Je to predsa komédia!
D.N.: Treba to brať s nadhľadom. A ešte – je to predsa od Kolečka! Petr je scenárista, ktorého Česi dokážu pochopiť – vedia, čo to je za žáner. V Poľsku by polovicu filmu vystrihali.

Obe ste hrali aj v krimiseriáloch. Denisa podľa vlastných slov nie je žiadna „křehule“. Ani vy, Petra?

P.H.: Asi. Aj preto ma táto ponuka potešila. Keď je film akčný, som rada, že sa niečo deje. Mám rada aj psychologické filmy, kde sa všetko musí sformulovať, vysloviť, no pre mňa je jednoduchšia akcia než slovo. Je to vďaka náture, vychádza to z toho, aká som a čo ma viac baví. Niekedy musím mimiku potlačiť, upokojiť sa. Nie som krehká, ani Denisa, ale sme herečky a dokážeme sa smiať aj plakať zároveň. Človek narába s emóciami, ale čo sa týka fyzickej zdatnosti a kaskadérskych schopností, to ma vždy veľmi lákalo. No odkedy mám deti, Šimona a Mikoláša, bojím sa viac kvôli nim. To ma ovplyvňuje.

Čo vás čaká po tomto filme?

P.H.: Ešte som na materskej dovolenke, kým sa niečo neobjaví. Budem hrať vo Švandovom divadle predstavenia, ktoré som mala ešte pred otehotnením. A čaká ma jeden natáčací deň na jeseň.
D.N.: Mňa čaká druhá sezóna v Divadle Radka Brzobohatého v Prahe. Hrám tam v piatich predstaveniach, a to ma dosť zamestnáva. Chodíme aj na zájazdy. Chystám sa tiež na malú rolu v českej dobovej kriminálke. Ale teším sa na to. A v televízii budem mať niečo na Vianoce. Tiež malá úloha, ale je to postava s pekným oblúkom. Užila som si ju v seriáli Mária Terézia. Mám tam len pár obrazov, ale je tam ten oblúk, a ten bol herecky ťažký. Hrala som takú úlohu po prvý raz a teším sa z nej.

Petra Hřebíčková

Narodila sa 20. septembra 1979 v Hodoníne. Po obchodnej akadémii pokračovala v štúdiu na JAMU v Brne (herectvo). Hrala v brnianskom divadle Polárka, hosťovala v Činohernom klube a v Divadle ABC, od roku 2003 do 2009 pôsobila v Mestskom divadle Zlín. Dvakrát bola nominovaná na cenu Thálie. Zo Zlína sa presťahovala do Prahy, tu účinkovala v muzikáli Kudykam v Štátnej opere a v muzikáli Hvězdy na vrbě bola v Divadle na Fidlovačce. Výber z filmov: Obsluhoval jsem anglického krále, Kawasakiho ruža, Muži v nádeji, Bezva ženská na krku, Všetko alebo nič, Cez prsty. Známa je aj z tv seriálov Kriminálka Anděl, Případy 1. oddělení, Svatby v Benátkách, Přístav, Rédl.

Denisa Nesvačilová

Narodila sa 22. júla 1991 v Tábore. Do pätnástich rokov sa vrcholovo venovala modernej gymnastike. Po úraze s gymnastikou skončila, vyštudovala herectvo na DAMU. Na plátne debutovala v americko-nemecko-britskom horore odohrávajúcom sa na vesmírnej lodi Symptom Pandorum (2009). Zviditeľnila sa ako dcéra Vendulky Utěšitelky v komédii Jak básníci čekají na zázrak (2016). V roku 2017 účinkovala vo filme Miloslava Šmídmajera Miluji tě modře a teraz ju možno vidieť vo filme Petra Kolečka Cez prsty. Zo seriálov: Mária Terézia, Specialisté, Labyrint, Temný Kraj, Vyprávěj.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#volejbal #rozhovor #Petra Hřebíčková #komédia #herečky #Denisa Nesvačilová #Cez prsty
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku