Počas bombového útoku v Metropolitnom múzeu umenia zahynie jeho mama. Tragédia mu úplne zmení život, ktorý sa v tej chvíli začne napĺňať smútkom a sebaobviňovaním. Veď kvôli jeho fajčeniu v škole musela ísť mama na koberec do riaditeľne. A keďže prišli o niečo skôr a vonku pršalo, chvíľu si krátili v neďalekom múzeu… Theo sa v spomienkach upína na obraz stehlíka, pripútaného k bidlu, ktorému v múzeu venoval posledný pohľad tesne pred teroristickým výbuchom.
Vzácne dielo holandského majstra Carela Fabritia zo sedemnásteho storočia s názvom Stehlík si odnáša zo zdevastovaného múzea. Ukrýva ho v žltej taške pod svojou posteľou. Theo putuje od jednej rodiny k druhej, od kultivovaných a škrobených Barbourovcom do neusporiadanej domácnosti drogovo závislých hazardných hráčov v Las Vegas. Obraz s ním putuje do detskej izby v dome otca-pijana, v ktorom sa náhle (pri pohľade na Theovo poistenie) prebudil zmysel pre rodičovské povinnosti.
Spoznáva ruských alkoholikov, ktorým už dávno odhnili ušľachtilé slovanské korene, aj pokojný a usporiadaný svet reštaurátorov voňajúci fermežou a dobrým čajom. Theodore Decker pomaly a bolestivo dospieva a spoznáva lásku aj sklamanie. Obraz – nemý spoločník dôkladne zabalený v novinách – dáva Theovi nádej, že možno sa raz on sám od hrozných spomienok odpúta. Vzácne dielo ho zavedie do dobrodružného sveta, kde sú starožitnosti najvyššou métou, pre ktorú sa ľudia neštítia ničoho. Obraz stehlíka je Theovým talizmanom v nepreniknuteľnom labyrinte sveta, v ktorom za každým rohom striehne nebezpečenstvo. Prepája ho so svetom umenia, ale, žiaľ, aj so svetom zločinu a drogovej mafie.
Dráma Stehlík je adaptáciou mimoriadne úspešnej knižnej predlohy, ktorá vyšla v roku 2013. Americká spisovateľka Donna Tarttová za ňu získala prestížnu Pulitzerovu cenu. Román sa stal bestsellerom v USA, Nemecku, Holandsku, v škandinávskych aj ďalších krajinách a bolo len otázkou času, kedy sa silný príbeh dostane na plátna kín. Režisérom snímky, ktorej stredobodom je skutočné dielo, je írsky rodák John Crowley: „Zaujímavosťou je, že obraz skutočne prežil obrovský výbuch strelného prachu, ktorý zabil jeho tvorcu v roku 1654. Na využitie obrazu Stehlík sme dostali práva od holandského múzea Mauritshuis, kde je súčasťou stálej expozície. Samozrejme, pri nakrúcaní sme nemohli použiť originál. Predlohou bol 3D sken, podľa ktorého náš dizajnér a výtvarný tím vytvorili reprodukciu. Rovnako sme sa museli popasovať aj s replikou newyorského Metropolitného múzea.“
Okrem emotívneho príbehu hlavného hrdinu sa snímka chváli aj výnimočným hereckým obsadením. Hlavného hrdinu stvárňuje dvadsaťpäťročný Ansel Elgort (film Baby Driver). Keďže príbeh zachytáva dve časové línie, ktoré sa prelínajú, mladšie vydanie Theodora stvárnil Oakes Fegley, známy z mysterióznej drámy Očarenie od režiséra Todda Haynesa.
Spriaznenú dušu, ktorá polosirote čiastočne nahrádza mamu, si zahrala oscarová herečka Nicole Kidman, Jeffrey Wright hrá reštaurátora a obchodníka so starožitnosťami, ktorý v Theodorovi rozvíja lásku k umeniu. V jednej z rolí diváci spoznajú aj Finna Wolfharda, ktorý sa podieľal na populárnom seriáli Stranger Things alebo horore To. Vo filme si zahral Borisa, Theovho kamaráta s ruskými koreňmi.
