Orgie smútok neporazia

Pražské orgie lákajú na veľa zakázaného neviazaného sexu v „barokových“ rekvizitách normalizačnej Prahy. Do kín prichádza nový film českej režisérky Ireny Pavláskovej Pražské orgie podľa rovnomennej knihy Philipa Rotha.

15.10.2019 18:00
34 prazske orgie jedna  3010470 Foto:
Film Pražské orgie je najmä príbeh stredoeurópskeho smútku.
debata

Keď sa slávny americký spisovateľ Philip Roth v sedemdesiatych rokoch minulého storočia opakovane vracal do Prahy, bolo to najmä kvôli Franzovi Kafkovi. Pražský židovský po nemecky píšúci spisovateľ v tom čase v Československu nepatril medzi spisovateľov v prvej línii čítanosti, o to väčšia pozornosť sa mu venovala na Západe. Kafka zomrel v roku 1924 a nikdy si neželal svoje texty zverejniť. Viaceré z jeho diel, ktoré dnes patria k svetovej klasike a v Prahe z neho spravili ikonu, sa zachránili vďaka tomu, že boli počas vojny a tesne po vojne vďaka okoliu Mileny Jesenskej prepašované mimo územia Československa. Mali sme to šťastie, že sa nestratili. Koľko subjektívnych, pravdivých dobových svedectiev o osobných drámach v meniacich sa režimoch strednej Európy sa stratilo, lebo nadchádzajúci režim si na nich neželal uchovať pamiatku? Aj o tom je nový film českej režisérky Ireny Pavláskovej Pražské orgie podľa rovnomennej knihy Philipa Rotha.

Tajné príbehy

Pražské orgie lákajú na veľa zakázaného neviazaného sexu v „barokových“ rekvizitách normalizačnej Prahy, kde spisovateľka Olga (Xenia Rappaport), femme fatale moderného a normalizačného polosveta šmrncnutého spomienkou na takmer zabudnutú, ešte predvojnovú a predrepublikovú starú spoločnosť, s neskrývaným a zvodným cynizmom provokuje. Aj amerického spisovateľa Nathana Zuckermana (Jonas Chernick) – alter ego spisovateľa Philipa Rotha – ktorého tam zavedie bývalý divadelný režisér (Pavel Kříž), toho času zamestnanec kotolne. Zuckerman sa v USA stretol s Olginým manželom Sisovským (Jiří Havelka), československým emigrantom, ktorý má tiež čiastočne židovský pôvod a ktorý mu prezradí, že jeho otca zastrelili počas vojny nacisti. Ostali po ňom však príbehy zapísané v teraz už prakticky nepoužívanom jazyku jidiš, ktoré písal z osobnej potreby, bez ambície vydať ich, ktoré však Zuckermana lákajú ako zapadnuté klenoty sveta, ktorý prestal existovať. Rozhodne sa ich získať, pretože by ich chcel vydať.

Zuckerman je slávny a uznávaný, zaujímajú ho ľudské osudy v zložitých dejinných zvratoch a jedinou jeho osobnou pohnútkou je zachovať fragment zaniknutého sveta, ktorý nemôže nikoho ohroziť. Lenže literárna pozostalosť sa nachádza u Olgy, ktorá manželovi neodpustila neveru a únik s bývalou čechovovskou herečkou Evou Kalinovou (Klára Issová). V polomondénnej, zároveň sivo normalizačnej atmosfére zdeformovaných vzťahov a naftalínovom závane aristokratickej minulosti však v postave exaltovanej a zneisťujúcej Olgy cítime, že sa v nej spájajú oveľa širšie traumy ako manželov únik. Je to nedôvera . Nie však len nedôvera k sivej spoločnosti ustavičného špehovania, udavačstva, kádrovania a ponižovania ľudskej individuality, nie je to len nedôvera k mužom, ktorých „trestá“ ostrou, znepokojujúcou vyzývavosťou. Je to aj nedôvera k tej vonkajšej, slobodnej spoločnosti, do ktorej sa toľkí usilovali emigrovať a ktorú upodozrieva, že chce na príbehoch nepochopenej a trpiacej východnej Európy len zbohatnúť a získať slávu. Prečo iné by sem predsa Zuckerman chodil, keď ho nezaujíma sex s „exotickou“ Češkou ani iná požívačná zábava? To tu predsa každý západný návštevník hľadá, to sa predsa od každej ženy automaticky chce. Všetci sú rovnakí, vždy je to niečo za niečo. Ak chce človek prežiť, využije pravidlá hry vo svoj prospech, dekadentnosť je únik aj sebadeštrukcia. A v celkovej bezútešnosti, kde nikto nikomu neverí, je sex vzburou proti smrti aj smútku. Ale ten je ťažké poraziť.

Rozpor literatúry a filmu

Toto všetko a oveľa viac sa dá prečítať v románe Philipa Rotha. Nanešťastie sa filmu nedožil, bolo by zaujímavé spoznať jeho názor na filmové spracovanie. Roth sa nepokúšal o hľadanie jednej objektívnej historickej pravdy, opísal svoju vlastnú skúsenosť z normalizáciou postihnutej spoločnosti svojím vlastným uhlom pohľadu, hoci so znalosťou veci. Bol to však pohľad pozorovateľa zvonka, pohľad človeka fascinovaného kultúrnym priestorom, v ktorom sa popri normalizačnej prítomnosti spájajú hlboké, dávne a bohaté osudy jednotlivcov a národov.

Záber z nového filmu režisérky Ireny... Foto: MAGICBOX
prazske orgie Záber z nového filmu režisérky Ireny Pavláskovej Pražské orgie.

Otázne je, koľko z tejto hĺbky sa podarilo preniesť na plátno a do akej miery môže v mnohých divákoch vzniknúť dojem, že ide len o akési lacné hľadanie sexuálnych senzácií. Do akej miery sa podarilo tvorcom presvedčivo podať krutosť rozpoltenej doby pod pozlátkou sexuálnej vyzývavosti. Koľko divákov uvidí, že autor príbehu použil sex ako farebnú masku klauna, pod ktorým sa skrýva zlomené srdce a smútok z vulgarizovanej múdrosti? Postava Olgy dráždi – o to presne však ide. Pre svoje okolie aj pre diváka môže byť „radodajnou štetkou“, do polohy ktorej sa ju usilujú dohnať tajní policajti, hysterickou excentričkou sebazničujúco dupajúcou po všetkých hodnotách poslušných malomeštiakov a zbabelcov. Pre Philipa Rotha však bolo stretnutie s ňou iste chvíľou, keď sa dostal najbližšie k duši a posolstvu zabudnutého židovského autora, podobného vydedenca ako ona, jej svokra, jedného z mnohých anonymných „Kafkov“. Olga, ktorá svojho manžela aj Zuckermana podozrieva z toho, že chcú len bohatnúť, napokon Zuckermanovi uverí, škatuľu s ukrývaným textom mu dá a tak, ako on k nej bol čestný, čestná je aj ona: nechce za to nič, je nepodplatná. Ani nevie, ako sa v tom postoji veľmi približuje nenávidenej sokyni, herečke Eve, s ktorou jej manžel odišiel. Nechce „vytĺcť“ zo žiadnej bezútešnosti spoločnosti, v ktorej žije, nechce z nej ani odísť. Vie, že slobodnejšia inde nebude, pretože je v modernom svete stratená.

Hľadači v dejinách

Film si zachováva perspektívu cudzinca, čo mu slúži na prospech. Je to naša minulosť očami niekoho, kto sa nám priblížil, no zároveň len a len osobné rozprávanie. Príbeh hľadača súvislostí v dejinách, ktorý sa nedokáže zorientovať v neviditeľných pravidlách sveta založenom na kádrovaní, a paranoidnej nenávisti. Mnohí iní už písali, že film Pražské orgie lákajú na povrchný sex, alebo že sex je len krivým zrkadlom zvráteností normalizácie. V tom všetkom by som chcela doplniť, že je to najmä príbeh o záchrane škatúľ starých nevydaných textov, ktoré jediné pravdivo rozprávajú príbeh stredoeurópskeho smútku.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Irena Pavlásková #Pražské orgie