Zatiaľ čo Kandidát bol adaptáciou knihy Maroša Hečka a Michala Havrana, ktorí sa spolu s Petrom Balkom podieľali aj na jeho scenári, pri Amnestiách pracoval Hečko s cudzou literárnou predlohou. So spoluscenáristom Markom Janičíkom adaptovali knihu Radovana Dunaja Amnestia, ktorá rozpútala peklo.
Režisérom filmu je Jonáš Karásek (Kandidát) a výsledkom je solídna dráma nadväzujúca na reálne udalosti na prelome 80. a 90. rokov, ktoré znamenali pre rôzne zložky obyvateľstva síce rôzne, no rovnako zásadné zmeny.
Dajte nám slobodu
Autori sa zamerali na príbeh väzňov v leopoldovskej väznici. Sú i kolektívnym antagonistom vzbury proti autoritám a hlasom ozývajúcim sa v dierach disfunkčnej demokracie. K tej trestancov doženie práve politická situácia a film naznačuje pozadie intríg, ktoré boli počas komunizmu bežnou a pre niektorých nevyhnutnou súčasťou života. Kĺže však po uspokojivom povrchu a problematiku príkro zjednodušuje.
Po nežnej revolúcii sa stal lídrom Československa Václav Havel – zosobňujúci protipól straníckeho diktátu – a spoločnosť, niekoľko desaťročí defektovaná komunistickou stranou, sa prirodzene dožadovala práva na slobodu.
Film načrtáva dôsledky Havlovho rozhodnutia udeliť amnestie politickým a nespravodlivo súdeným väzňom počas bývalého režimu. Autorov zaujíma, čo sa stane, keď sa rovnakého práva dožadujú i delikventi odsúdení za najťažšie zločiny. Jedným z ústredných motívov je realita vo väznici, stvárnená pomerne presvedčivo, ktorá speje k anarchii a vzbure.
Príbeh kombinuje niekoľko zápletiek, ktoré sa scenáristom darí logicky a kauzálne šikovne prepájať, samozrejme, podliehajú žánrovému zjednodušeniu. Estetika filmu miestami zakopne o samoúčelne akrobatickú kameru či klišéovité sprítomnenie dobových reálií, čomu sa však pri filmových návratoch do obdobia dvadsať či tridsať rokov dozadu ťažko vyhýba.
Vieme, aké bude rozuzlenie, no neprekáža to
Príbehy jednotlivých postavičiek zapletených do rovnakého konfliktu z rôznych strán spejú k vyvrcholeniu simultánne a divák oboznámený aspoň so synopsou filmu vie, čo má na konci očakávať. Peripetie hlavných postáv, tiež premyslene ambivalentných, sú však miestami zbytočné a nič by sa nestalo, keby niektoré odbočky v príbehu absentovali.
Film nemá kladného protagonistu a s divákom na tejto pôde inteligentne laškuje. No niektoré motívy sú tendenčné a popisné, slúžia na priblíženie historicky dôležitého a komplikovaného obdobia, ktoré formovalo charakter jednotlivcov, či už stáli na strane zmeny, alebo boli režimu oddaní. Toto už dôverne poznáme z iných filmov.
Amnestie sú určené pre masového diváka, autori prinášajú zaujímavý príbeh, no pohľad na dobu nedávno minulú, ktorú majú mnohí diváci v pamäti, je jednostranne pesimistický, čo ho odtŕha od reálneho sveta, floskuloidný a zjednodušený. Problematiku splošťuje v snahe upútať najmä zmysly a zasiahnuť emócie.
Dramaturgia je svižná, no gradácia v istých momentoch, najmä v poslednej tretine filmu, sa zadrhne a takmer žiadny zo zvratov neprekvapuje. Pri bližšom pohľade na väzby medzi postavami a na ich motivácie je zjavný naratívny konštrukt.
Dialógy sú zručne napísané, postavám pasujú do úst, no nezakryjú tézovitosť či tendenciu vysvetľovať, ako sa veci majú, čomu autori prikladajú v mnohých momentoch zbytočnú dôležitosť.
Amnestie využívajú potenciál látky, ale v konečnom dôsledku sa filmári uspokojili s plošným pohľadom na problematiku a ukázali ju z pohodlnej diaľky.
Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5
Amnestie 2019 / réžia: Jonáš Karásek / scenár: Maroš Hečko, Marek Janičík / hrajú: Juraj, Bača, Aňa Geislerová, Marek Majeský a ďalší / slovenská premiéra 24. 10.
