Tento Štefánik je celý Milan

, 18.11.2019 09:00
Tomas Mischura, Tomáš Mischura,
Herec Tomáš Mischura hrá M. R. Štefánika vo filme Cesta do nemožna. Autor: ,

Nový film Cesta do nemožna, inšpirovaný životom M. R. Štefánika, je trikový. To, že sa herec Tomáš Mischura tak veľmi podobá na skutočného šarmantného národného hrdinu, nie je však žiaden trik. Aj on vyvoláva sympatie, je vtipný a má bystré oči. Tento Tomáš je naozaj celý Štefánik!

Tvorcovia filmu sa museli potešiť, keď objavili herca, ktorý nielen postavou, ale celým „vyžarovaním“ pripomínal hlavného hrdinu filmu Cesta do nemožna. Tomáš Mischura netuší, ako dlho hľadali adepta na rolu Štefánika a ako sa dostali až k nemu: "Asi ma videli v predstavení Desatoro v SND. Niekto si ma všimol a dal tip ďalej. Asi bola dôležitá aj moja výška. Zrejme hľadali herca, ktorému je blízka romantika aj komika.“

Vzrast pomohol

Je asi zriedkavé, aby pre hlavnú úlohu hľadali herca, ktorý nie je veľmi vysoký. Mischura sám hovorí, že sa tešil: "Konečne prišlo aj na nižších hercov. Ale viete, aj taký Dustin Hoffman je vzrastom nízky herec a aký je dobrý!“

Herec Tomáš Mischura hrá M. R. Štefánika vo...
Herec Tomáš Mischura hrá M. R. Štefánika vo filme Cesta do nemožna. Autor: MEDIA FILM

M. R. Štefánik sa často spomína, veľa sa o ňom píše, ale čo o tejto osobnosti vedel herec? Nezľakol sa zodpovednosti? Tušil, čo všetko Štefánik v sebe nesie? "Z toho, čo som sa naučil na strednej škole, som akurát mohol tušiť. A troška som sa aj hanbil potom, keď som tému začal študovať. Hanbil som sa, ako málo o ňom viem, a to som bol, myslím, celkom dobrý žiak na strednej škole. Vedel som, že Štefánik bol diplomat, letec, venoval sa hviezdam a havaroval v liedle.“

Aj herca prekvapilo to, čo zaujme asi každého, kto sa do Štefánikových osudov zahĺbi. Uvedomil si, že generál za jeden život prežil to, čo iní nezažijú ani za štyri životy. Získala si ho vraj najmä jeho cieľavedomosť a schopnosť dosiahnuť, čo si zaumienil. „Upútala ma situácia v hvezdárni vo francúzskom Meudone, kde začínal svoju vedeckú kariéru. Nebola to náhoda, on si zariadil, aby sa tam dostal.

Prišiel za astronónom Pierrom Julesom Janssenom, oslovil ho, prechádzal sa po hvezdárni, vzal do rúk nástroj, ktorý tam ležal a bol pokazený. Len tak ho opravil. Zrazu sa na neho tak začudovane začali dívať. Možno aj to pomohlo, že sa tam dostal. V každej chvíli vedel, čo spraviť, aby dosiahol, čo potreboval. V práci, ale aj pri diplomatických rokovaniach počas prvej svetovej vojny.“

Zaujímavá je scéna zvady Štefánika s Edvardom...
Zaujímavá je scéna zvady Štefánika s Edvardom Benešom. Autor: MEDIA FILM

Mischura s nadšením rozpráva o tom, aký bol Štefánik dobrý stratég. Vedel odhadnúť nielen správne kroky, ale aj ich následky. Všetko mal premyslené. "Ak ich teraz prinútim urobiť toto, tak to bude znamenať, že budú musieť urobiť toto a potom toto. A pre ďalšiu stranu to bude znamenať toto a toto,“ približuje herec predstavu o Štefánikovom myslení. Zaujíma nás, či aj on je taký, či si niečo z generála osvojil. Vraj mu pomáha najmä vo chvíľach, keď nestíha. Porovnáva sa s ním a vidí, že si nemá čo ťažkať.

Komplexy sú zdravé

Pri práci na postave mu pomohlo štúdium materiálov o Štefánikovi, ale najmä návšteva múzea v jeho rodných Košariskách. Veľa sa dozvedel aj od konzultanta filmu Cesta do nemožna historika Michala Kšiňana. On sám pochádza z končín, ktoré sú Štefánikovmu kraju vzdialené, narodil sa v Košiciach, kde žil do osemnástich. Potom študoval na Akadémii umení v Banskej Bystrici v ročníku Jany Oľhovej. Po škole bol istý čas v Bábkovom divadle na Rázcestí, ale po čase sa vrátil na Akadémiu a urobil si doktorát.

Začal začal hrať v činohre Slovenského komorného divadla v Martine, kde účinkuje dodnes. Zaujímavá je aj téma jeho doktorandskej práce: "Vytvoril som metódu, ktorá mala pomôcť hľadať inšpiračné zdroje pre hercov a overoval som túto metódu v praxi. Výsledky metódy využívam aj dnes. Vyučujem na škole, robím asistenta Františkovi Výrostkovi a zameriavam sa najmä na asociovanie. Zistil som, že často sa inšpiračný zdroj nachádza aj v komplexoch, ktoré ľudia majú. Komplex je na prvý pohľad niečo negatívne, ale môže byť aj výzvou, ktorá posúva ďalej. Človek sa snaží komplex preklenúť tvorivou cestou. Chcete sa s komplexom vyrovnať, tvoríte teda, aby ste komplex zahnali do úzadia, alebo vyriešili úplne, aby mohol prísť nový. Komplex je normálnou súčasťou nášho života, dodáva dynamiku nášmu psychickému životu.“

Natíska sa otázka, či má aj autor tejto teórie nejaký komplex. "Áno, mám veľa komplexov,“ smeje sa Tomáš Mischura. "Meriam 160 centimetrov a minule som sa ocitol medzi samými vysokými mužmi. Nikdy predtým sa mi to nestalo, ale zrazu som sa začal cítiť medzi nimi tak divne. Neviem to presne popísať, ale povedal som si: Ježiš! No ale aj som skúmal, prečo to riešim? Doteraz som na to nikdy nemyslel a zrazu áno.“

Česká herečka Jana Stryková hrala feministku a...
Česká herečka Jana Stryková hrala feministku a novinárku Louise Weissovú. Autor: MEDIA FILM

Vo filme Cesta do nemožna hrá Tomáš Mischura s vysokým hercom Petrom Vaněkom, ktorý stvárňuje postavu českého filmára Otakara. Vznikla tak zaujímavá dvojica. Je to milý zámer, ale nebol výškový rozdiel pre herca aj problém? "Vôbec, Peter je veľmi otvorený človek, rozumeli sme si. Je vtipný a ja viem byť občas tiež vtipný, takže sme sa výborne dopĺňali.“ Napokon, ani nízky Štefánik vedľa českého dlháňa nepôsobí menej dôležito.

Tajomstvá trikov

Jana Oľhová hrá vo filme Tomášovu mamu, ale na pľaci sa vraj ani nestretli. V trikovom filme to je celkom normálne. Nakrúca sa na zelenom pozadí, sólo, a potom sa obraz montuje a dotvára. "Najprv sme nakrúcali vo veľkom štúdiu za Prahou, potom v centre Prahy v menšom štúdiu. Tuším ho celé premaľovali na zeleno. Je ťažké nakrúcať, keď si veľa vecí musíte domýšľať a predstavovať si aj to, že napríklad prší či fúka vietor. Dážd bol do filmu dorobený dodatočne, len nás pokropili vodou alebo poprášili práškom, čo mal byť sneh.“

Nenakrúca sa v reálnom prostredí, ale ani s predstavovaním si situácií v hlave to nie je celkom jednoduché – to by tiež mohlo ovplyvniť kontakt s partnerom. "Zistil som, že sa to dosť podobá na divadelnú tvorbu. V divadle tiež šesť týždňov skúšate bez scény. A hráte, ako keby tam bola. Pri scénach, kde ma vo filme vidíte v lietadle, som mal len sedadlo a knipel. To bolo všetko. Keď som si mal oprieť ruku o hranu lietadla, bola tam len obyčajná tyč. Potom sa scéna dotvorila. Z časových dôvodov som sa napríklad na pľaci nestretol s Janom Vondráčkom, s ktorým som mal dialóg v Meudone. Nakrúcali sme každý zvlášť, ale – nie je príjemné točiť bez partnera.“

Pýtame sa, či sa dá také niečo vlastne režírovať. Tvorcovia filmu mali vraj pre svoju predstavu 3D modely situácií: "V počítači boli aj statické postavičky, ktoré sa približovali a vzďaľovali a medzi nimi prebiehal dialóg, ktorý si režisér ešte aj sám nadaboval. Ukázal nám, že takto približne to bude vyzerať, aby sme videli, čoho sme súčasťou. A potom sme hrali. Hudba Vladimíra Martinku vznikla až potom, keď sme skončili prácu.“ Trvalo to dlho? "Presne vám nepoviem, koľko sa nakrúcalo, ale ja som mal 11 dní, ktoré boli roztiahnuté na deväť mesiacov. Postprodukcia trvala možno rok a pol, takže film bol hotový neskôr, než sa predpokladalo.“

Čo si predstaviteľ Milana Rastislava Štefánika myslí o hotovom filme? Čaká, že si ho diváci s idolom stotožnia, podľahnú jeho hlasu, budú mu prejavovať sympatie? "Radšej si nerobím ilúzie. Podstatné je, aby film odovzdal posolstvo, ktoré by skonkrétnilo modlu. Keď chodíme okolo Štefánikovej sochy, je tak vysoko! Je z bronzu a to je ďaleko od bežného života. Možno ho film priblíži.“

Štefánikov hlas vraj nepozná. Vo filme sú zábery z Ríma, keď vystupoval pred légiami. "Tam vidno, ako gestikuluje, kričí, aby ho námestie počulo, ale je to bezzvukový záznam.“

Smoking alebo uniforma?

Tomáš Mischura hral aj v úspešnom filme Trhlina, videli sme ho vo vianočnej rozprávke a objaví sa aj v pripravovanom filme Petra Bebjaka Správa, ale stále účinkuje najmä v Slovenskom komornom divadle v Martine. V hre Portrét Doriana Graya je napríklad maliarom, ktorý Doriana namaľoval. Doriana hrá Daniel Žulčák. Na otázku, či sú kamaráti, odpovedá, že všetci v divadle sú kamaráti. Opustil by teda Martin kvôli nejakej lákavej ponuke z Bratislavy alebo z Prahy?

"Ja som v Martine spokojný. Jana Oľhová, naša pedagogička, nás brala stále do Martina, odrástol som tam a cítim sa tam dobre. Teraz máme v repertoári napríklad veľmi úspešné predstavenie Zem pamätá o Karolovi Duchoňovi, ktoré režíroval Jiří Havelka. Je to síce popík, ale dobre urobený popík. Ľudia odchádzajú z divadla nadšení. Včera mi jeden pán v čakárni u lekára hovoril, ako sa mu predstavenie páčilo. Je to pre každého. Duchoňa hrá Tomáš Grega, ja vystriedam viacero postáv, sú tam napríklad postavičky novinárov, ktorí sa točia okolo Duchoňa.“

Tomáš Mischura sa deväť rokov venoval spoločenskému tancu. Zrejme aj táto skúsenosť sa zišla pri stvárňovaní postavy M. R. Štefánika. Bol to známy „lev salónov“ a bontón mal v malíčku. "Tanec určite prispel k tomu, že som pohybovo zdatnejší a aj ma tak vnímajú. Bol som na rôznych stážach, kde som pohybové schopnosti využil, aj v Čechách. Mám teda skúsenosť z rôznych divadiel. Dabing však neobľubujem. Nechce sa mi prispôsobovať technike. Zväzuje ma to, preto sa tam necítim dobre.“ No a čo odev? Cíti sa Tomáš Mischura lepšie ako generál v lietadle alebo v smokingu na parkete?

"Asi v smokingu. Smoking sa viaže k tomu obdobiu života Štefánika, keď sa pohyboval v spoločnosti, vedel očariť, ohúriť. V uniforme to už bolo vecnejšie, konkrétnejšie, s veľmi jasným cieľom. Stále niečo zariaďoval. Štefánik bol však veľmi zábavný. Mal zmysel pre humor, ovládal aj kúzelnícke triky. My si ho fixujeme skôr ako generála, ale mne sa páčili historky o tom, že peniaze od rodičov dal na kúzelnícky kurz a potom držal hladovku, lebo nemal na jedlo. Stravoval sa vôbec nepravidelne, nemôžeme sa čudovať, že dostal žalúdočné vredy. Išiel za svojím cieľom s klapkami na očiach, nešetril sa, vyčerpal sa. Keď mám veľa práce, robím to tiež tak, takže ho chápem.“

Rodičia Tomáša Mischuru asi majú pre synovo zaujatie pochopenie, tiež majú umelecké záujmy. Otec mal kapelu, mama študovala na výtvarnej škole, reštaurovala kostoly. Keď však rodičom oznámil, že chce ísť na herectvo, najprv mu to vyhovárali, vraj je to ťažké s uplatnením. Tomáš bol však vytrvalý a išiel si za svojím cieľom. Hovoril si, že kto chce, ten sa uchytí. Presne ako Štefánik.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Tomáš Mischura #Štefánik #film #Cesta do nemožna
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku