Andrej Polák z filmu Vlastníci: Sympaťák z drsnej schôdze

Do kín prišla komédia Vlastníci režiséra Jiřího Havelku. Témou je domová schôdza a ukazuje sa, že aj na dráme zo zasadačky sa dá výborne zabaviť. Slovenský herec Andrej Polák tu hrá mladého kultivovaného homosexuála Nitrianskeho, jedného z majiteľov bytov. Herec nám porozprával o svojej novej postave, ktorá riadne vytáča niektorých susedov. Okrem filmu si tú istú rolu vyskúšal aj v divadle.

04.12.2019 10:00
andrej portret Foto:
Herec Andrej Polák.
debata

Vo filme Vlastníci hráte sebavedomého mladého muža, rozčuľuje niektorých susedov aj svojou inakosťou. Ste tam Slovák a ešte aj homosexuál. Ako k vám prišla táto vaša veľká rola?

Protekčne, samozrejme! Ale jasné, že nie. S režisérom filmu Vlastníci Jirkom Havelkom sme spolužiaci z DAMU. Jirka bol na réžii, ja na herectve. Poznáme sa už 21 rokov a za ten čas sme vytvorili veľa predstavení. Keď Jirka so súborom Vosto5 pripravoval Vlastníkov ako divadelné predstavenie (v tej podobe sa to volá Společenstvo vlastníků), počítal s tým, že budem hrať rolu slovenského homosexuála Nitrianskeho. Pri príprave filmovej verzie sa však producenti dohodli, že nikto z divadelnej verzie tam v rámci korektných vzťahov nebude účinkovať – ale nakoniec ja jediný hrám v divadle aj vo filme, lebo Jirka nikoho na moju rolu nezohnal.

Herec Andrej Polák hrá v českej komédii... Foto: Cinemart
andrej vo filme Herec Andrej Polák hrá v českej komédii Vlastníci mladého kultivovaného homosexuála Nitrianskeho, jedného z majiteľov bytov.

Hráte postavu pána Nitrianskeho, pochádzate z Nitry?

Nie, som z Nového Mesta nad Váhom. V roku 1998 som šiel študovať herectvo na Katedru alternatívneho a bábkového divadla na DAMU, tam som sa zoznámil s Jirkom a odvtedy často spolupracujeme.

Odvtedy sa Havelkovi darí. V čom to je? Prečo by sa napríklad ľudia mali vybrať na film Vlastníci do kina?

Lebo tam uvidia situácie, ktoré sú im alebo ich priateľom dôverne známe. Navyše táto téma – vytváranie dohôd a vzťahov v spoločenstve vlastníkov – rezonuje aj ako určitý obraz českej spoločnosti. Slovenskú spoločnosť nechcem hodnotiť, lebo na Slovensku už dlho nežijem, ale myslím, že Slováci a Česi majú mnoho spoločného. Veľa ľudí sa vo filme iste uvidí a zasmeje sa, alebo možno niektorí budú tŕpnuť, lebo niektoré situácie (napríklad zbohatlíčka v podaní Pavly Tomicovej nechce podporiť vybudovanie výťahu, lebo býva na prízemí, homosexuál vraj míňa veľa svetla, lebo odprevádza svoje časté návštevy a býva až celkom hore, takže veľa svieti na schodoch, suseda, ktorú hrá Dagmar Havlová, zasa rada sekíruje) sú síce veľmi komické, ale vo svojej podstate zároveň tragické.

Áno, je to obraz toho, že demokracia sa síce ľahko proklamuje, ale ťažko napĺňa a že schôdze kedysi a dnes sa nemusia veľmi líšiť, lebo podstata človeka sa nemení. Čerpali ste pri tvorbe filmu aj z vlastného života? Každý z hercov niečím prispel?

Áno, všetci tieto témy poznáme a treba na ne upozorniť. Možno s tým film aj niečo urobí.

Kde sa film nakrúcal?

V dome kultúry Domovina v Prahe 7, kde sa konávajú tanečné kurzy. Nakrúcanie bolo veľmi náročné, a to som mal výhodu, že som text poznal už z divadelného predstavenia Společenstvo vlastníků. Točili sme napríklad 25 strán textu formátu A4 v kuse. Bolo to náročné nielen na text, ale aj na sústredenie, lebo scéna trvala trebárs 20 minút. Bežne sa také dlhé scény vo filme netočia. Po troch hodinách takéhoto nakrúcania je už človek veľmi unavený, takže to bolo pre všetkých náročné – aj pre skúsenejších hercov, ako som ja.

Rovnaký text ste za posledné dva roky už mnohokrát hrali ako divadlo – je to pre vás ešte stále zábavné?

Je to zábavné, ale filmovanie bolo pre mňa úplne iný zážitok ako divadlo. Jednak tam hrajú iní herci – Jiří Lábus, Dagmar Havlová, Tereza Ramba (Voříšková), Vojta Kotek, Kryštof Hádek, Pavla Tomicová, Klára Melíšková či Stanislav Majer – iné postavy s trochu inými charaktermi ako v divadle, jednak trošku improvizujeme. Ľudia si však myslia, že improvizujeme stále. Pri nakrúcaní každý herec ponúkne niečo svoje, hľadá, čo z jeho nápadov sa chytí. Z toho vyplýva iná energia. Moja postava slovenského nájomníka Nitrianskeho mala byť vo filmovej verzii sympatickejšia ako v divadelnej, to ma bavilo.

Vymieňali ste si s ostatnými hercami zážitky zo skutočnosti?

Pri nakrúcaní už nie, stále sme sa bavili – totiž v divadle už sme všetky tie vtipy poznali, ale tu ich noví herci nepoznali a veľmi sa bavili, strašne sme sa nasmiali. Dáša Havlová niekedy hrala také veci, že sme museli prerušiť nakrúcanie, aby sme sa dosmiali. Hovorili sme si, že ona svoju postavu pani Horváthovej, ktorá do všetkého strká nos, hrala aj v civile, bola neuveriteľne vtipná.

Páčilo sa nám, ako bola namaskovaná na primitívnu pletkárku. V parochni, okuliaroch a vo svetri s leopardím vzorom bola na nespoznanie.

To si vymyslela sama. Smiali sme sa aj pri nakrúcaní spomalenej scény, keď sa zdá, že tehotná japonská nájomníčka, ktorú Dáša stále označuje za Vietnamku, začína rodiť.

Vtedy sa všetci náhle zmenia, režisér vážnosť okamihu vyjadril vtipne: nastane posvätná panika, pri ktorej sa život nezrýchli, ale spomalí. Náhle sú všetci zodpovední a spoja sa. Trvá to však len chvíľu, keď vážnosť situácie pominie, sú späť v banalite. Havelka je na dobré nápady majster. Ste tvorivá dvojica?

Áno, teraz pracujeme na projekte Kabinet, kde spolupracuje Nová scéna pražského Národného divadla s divadlom Vosto5 (tam Jirka hrá a je jeho spoluzakladateľ) a divadlom Archa. Toto predstavenie sa hrá len dvakrát – premiéra je 30. novembra a derniéra 1. decembra pri príležitosti nežnej revolúcie. Je to divadelný prepis reálnych rozhovorov politikov, ktoré prebiehali pred revolúciou a krátko po nej. Je tam strašne veľa postáv, aké si len viete predstaviť. Ja hrám napríklad Budaja, ale ten tam veľa nehovoril, takže mám v predstavení asi len tri vety. Projekt bude nakrúcať ČT, herci budú namaskovaní ako ich reálne predobrazy. Inak s Jirkom už trinásť rokov hráme veľmi úspešné predstavenie Drama v kostce v Ypsilonke. S Jirkom sme sa stretli už v prvom ročníku na prijímačkách a potom sme spolu bývali na internáte, neskôr sme spolu šli do Ameriky a nadviazali sme priateľstvo, ktoré trvá dodnes.

A prečo ste si zvolili pre štúdium Prahu?

Lebo ma nezobrali na bratislavskú VŠMU. Do Prahy som chodieval na koncerty a výlety od pätnástich a vždy bol môj sen žiť tam. A na pražskú DAMU ma zhodou okolností vzali hneď. Neskôr mi ponúkali prestup na VŠMU, ale ja už som si v Prahe zvykol. Do Bratislavy sa dostanem len v rámci divadelného hosťovania, ale rád by som to zmenil. Keď príde nejaká zaujímavá ponuka…

Klára Melíšková: Niektoré gestá mám od Havelku

Herečka Klára Melíšková. Foto: Cinemart
klara-meliskova-si-zahrala-tak-nesnesitelnou-postavu-ze-iritovala-i-samotneho-rezisera Herečka Klára Melíšková.

Vo filme Jiřího Havelku Vlastníci sedia herci väčšinou pri jednom stole. Je to v akejsi klubovej miestnosti či zasadačke, kde sa stretli vlastníci bytov, aby riešili problémy spojené s bývaním v istom pražskom činžiaku. Ten je už starý, všetko prestáva fungovať, opravy stoja kopu peňazí, zišlo by sa predať povalu.

Takéto citlivé otázky sú na programe domovej schôdze, na ktorej má každý z prítomných svoj názor. Ako rozbuška zapôsobí, že jeden z nájomníkov (hrá ho slovenský herec Andrej Polák) by si kúpil povalu, aby si rozšíril svoj obytný priestor. Ale konfliktných tém je viac – na pretras sa dostáva aj súkromie majiteľov bytov, susedia toho o sebe vedia dosť na to, aby sa napádali a vadili. A popri tejto drobnokresbe jednotlivých charakterov sa dá tušiť dozrievajúca veľká pointa tohto príbehu, ktorá prekvapí divákov na konci.

Pre režiséra bolo výzvou nakrútiť dramatickú atmosféru v malej miestnosti a na jednom obmedzenom mieste. Herci skoro stále sedia pri stole. Jiří Havelka si na tento výkon musel vybrať naozaj schopných hercov. Zárukou úspechu boli napríklad Jiří Lábus alebo Dagmar Havlová.

Upútala však aj Klára Melíšková, ktorá je známa skôr ako herečka populárneho Dejvického divadla. Vo filme Vlastníci má rolu večne do všetkého vŕtajúcej dámy, ktorá už svojím zjavom varuje. Je podozrivo úhľadná, staropanensky suchá, všetko malicherne kontroluje, každého chytá za slovo, tvári sa ako bašta cnosti. Aj túto nechutnú osobu, zádrapčivú susedku, dokázala zahrať herečka Klára Melíšková s pôvabom a s humorom.

Sama nám o tom povedala: "Nakrúcanie filmovej schôdze trvalo šesť dní. Stačilo to, zvykať sme si na dlho seba nemuseli, lebo sme sa všetci viac-menej poznali. Sama s takýmito schôdzami skúsenosť nemám, nikdy som na domovej schôdzi nebola. Celý život bývam na dedine v rodinnom dome, ale bavilo ma to.

S režisérom Jirkom Havelkom sa poznáme už zo školy. U nás v Dejvickom divadle sme spolu naskúšali tri inscenácie. Pracuje sa s ním krásne! Je veľmi láskavý a nezvyšuje hlas. A ešte – výborne predhráva, takže niektoré gestá alebo určité intonácie som prevzala od neho. Náročné však bolo naučiť sa text, lebo sa strieda dvanásť postáv po vetách. Vlastne sa to naučiť nedalo. Všetci sme mali pod stanovami vlastníkov ťaháky, do ktorých sme nazerali. Nakrúcali sme 15 až 20 stránok denne. Ale postupným opakovaním sa to dalo zvládnuť. Film mám rada, ale neviem si predstaviť život bez divadla. Pre mňa je divadlo základ. Je na mne, ako budem hrať každý večer, hrať spoločne s kolegami. Vo filme má posledné slovo strihač a režisér."

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #komédia #Vlastníci #Andrej Polák