Kubánske príbehy na plátne

05.12.2019 07:00
spomienky na zaostalost
Film Spomienky na zaostalosť Tomása Gutiérreza Aleu z roku 1968 patrí medzi sto najlepších filmov svetovej kinematografie. Autor:

Kubánska kinematografia patrí medzi najoceňovanejšie v Latinskej Amerike a už 60 rokov výrazne rezonuje na festivaloch a v kinách na celom svete.

Od svojich počiatkov prešlo kubánske kino bohatým vývojom, ktorý neprerušilo ani tzv. „špeciálne obdobie“ 90. rokov, počas ktorých zavládla na ostrove existenčná kríza.

Kubánsky film prežíva rozkvet. Tvorcovia otvorene prinášajú témy vývoja vzťahov v neľahkej ekonomickej situácii v krajine poznačenej emigráciou, hovoria o homosexualite, zmenách rodinných vzťahov, prostitúcii, detských snoch či politických posunoch.

Sedem filmov modernej kubánskej kinematografie si môžu diváci pozrieť na prehliadke, ktorá sa začína dnes v kine Lumiere a končí sa v nedeľu 8. decembra.

Klasik kubánskeho filmu

Nikto, koho zaujíma kubánska spoločnosť, nemôže obísť klasiku Spomienky na zaostalosť (Memorias del subdesarollo) z roku 1968, ktorá patrí medzi majstrovské diela svetového filmu aj svojho tvorcu – legendárneho režiséra Tomása Gutiérreza Aleu. V kubánskej kinematografii bol film podobným „zjavením“ ako v časoch československej novej vlny Slnko v sieti Štefana Uhra alebo v literatúre toho istého obdobia Nylonový mesiac Jaroslavy Blažkovej. Príbeh sa odohráva v prvých rokoch revolúcie.

Intelektuál Sergio, ktorý je po celú dobu filmovým pozorovateľom a rozprávačom, odmieta sprevádzať svoju rodinu do exilu v USA a rozhodne sa ostať na meniacej sa Kube a vyrovnať sa s minulosťou. Jeho rozpoltenie medzi „starým“ a „novým“ svetom moderných ideálov mu však bráni bezvýhradne sa stotožniť s modernosťou a ostáva na periférii revolučného diania, so skeptickou nostalgiou kritizujúc stratu pôvodných revolučných ideálov. Film bol v roku 1982 na základe ankety UNESCO zaradený medzi sto najlepších filmov svetovej histórie.

Tomás Gutiérrez Alea sa do európskeho povedomia dostal predovšetkým v roku 1993, keď nakrútil filmovú adaptáciu poviedky Senela Paza Vlk, les a nový človek pod titulom Jahody a čokoláda (Fresa y Chocolate). Príbeh lásky homosexuálneho intelektuála a disidenta Diega ku komunistickému vidieckemu študentovi Davidovi a najmä ich hlbokého priateľstva v normalizačnej Havane 70. rokov patrí medzi najkrajšie a najkomplexnejšie portréty kubánskej spoločnosti, jej sociálnych a kultúrnych dejín vôbec.

To najlepšie z najnovšieho

Bratislavská prehliadka však prináša predovšetkým najnovšie príbehy spracované na plátne. Prehliadku otvorí dráma Prečo moje kamarátky plačú? (Porque mis amigas lloran?) z roku 2017, a to za priamej účasti režisérky Magdy Gonzálezovej Grau.

Ide o príbeh štyroch priateliek, ktoré sa stretávajú po dvadsiatich rokoch a spoločne chcú čeliť výzvam, ktoré im prináša súčasná realita. Veľmi podobne, ako sa v krízových 90. rokoch na Kube zviditeľnili mnohé ženy – spisovateľky, režisérky či autorky, aj v súčasnej situácii sú zmeny spoločnosti najlepšie viditeľné na osudoch žien, ktoré sa rozhodli opraty života chytiť pevne do svojich rúk.

Témou, ktorá sa nedá obísť, je jednoznačne emigrácia. V dráme Už to nie je, čo to bývalo (Ya no es antes) z roku 2016 sa po štyridsiatich rokoch emigrácie stretnú počas normalizácie zamilovaní tínedžeri opäť na Kube.

Dráma Tanec s Margot (Bailando con Margot, 2016) režiséra Artura Santanu sa odohráva v posledný deň roku 1958. Detektív vyšetruje krádež obrazu z domu bohatej havanskej vdovy, pričom ich vzájomný vzťah poodhalí aj minulosť rodiny i domu. Obsadenie Havany revolucionármi v osudný večer však ich životy navždy zmení. Režisér Jorge Luis Sánchez vo svojom filme Slobodná Kuba (Cuba libre, 2015) hovorí o dvoch mladíkoch, ktorí po prehre Španielska v španielsko-americkej vojne v roku 1898 zažívajú okupáciu zo strany USA.

Hlavným hrdinom filmu Dobrí démoni (Los buenos demonios, 2018) režiséra Gerarda Chijonu je mladík, ktorý je v očiach susedov slušný a vzdelaný, no za touto jeho fasádou sa skrýva človek so skreslenou víziou života, ktorá ho dovedie k príšerným činom. Jonal Cosculluela vo filme Esteban (2015) prináša príbeh deväťročného chlapca, ktorý náhodne v sebe objaví vrodený hudobný talent a napriek všetkým prekážkam sa rozhodne stať hudobníkom.

Prehliadka ponúka reprezentatívny výber, predovšetkým je však pootvorením dverí do pre nás málo známeho a hlboko podmaňujúceho sveta filmu jednej z najzaujímavejších krajín na svete. <pe>

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#prehliadka #Kuba #kinematografia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku