Ako ste sa vlastne dostali k osobe Milana Rastislava Štefánika? Čím vás zaujala?
Aktivity Milana Rastislava Štefánika vo mne rezonovali už od tínedžerského veku. Môj starý otec cestovateľ František Kele sa vo svojich knihách venoval aj Štefánikovi a jeho pôsobeniu v zahraničí. Spomínal na zážitky z mnohých ciest po svete, po všetkých kontinentoch, a šíril tak Štefánikove unikátne vedecké a cestovateľské pôsobenie.
Štefánik ma teda zaujal nielen ako osobnosť vďaka jeho politickým a vedeckým aktivitám, ale aj ako významný cestovateľ. Treba si uvedomiť, že pred sto rokmi cestovanie nebolo vo veľa smeroch vôbec také jednoduché ako dnes. Inšpiruje ma tiež odhodlaním a odvahou, ktorú so sebou niesol. Veľakrát prekonával samého seba a posúval svoje limity, kedže mal aj zdravotné problémy.
Ako vznikla idea pozrieť sa na pôsobenie M. R. Štefánika na Tahiti práve prostredníctvom jednej z najväčších a najnebezpečnejších vĺn sveta Teahupoo?
Jedna z hlavných postáv dokumentu Milan, surfista a cestovateľ – vlastným menom Vladimír Mikolaj, kontaktoval môjho starého otca ešte pred víziou cestovať na ostrov Tahiti. Chcel zistiť o Štefánikových aktivitách na ostrove čo najviac. Počas samotného stretnutia so starým otcom a Vladimírom som si uvedomil, že prepojenie príbehu surfistov a pôsobenie Štefánika na ostrove bude zaujímavým dobrodružstvom, ale tiež edukačným prínosom pre súčasnú generáciu.
Aká je dejová línia dokumentu?
Film vzbudzuje v divákovi túžbu po objavovaní, cestovaní a dobrodružstve, ktoré sa začalo už v roku 1910, keď sa na ostrove vylodil Štefánik. O sto rokov neskôr sa dvaja cestovatelia a surferi vydávajú po jeho stopách.
Jedným z ich primárnych cieľov je dostať sa do oblasti nazývanej Teahupoo, kde sa vyskytuje svetoznáma vlna s rovnomenným názvom, v blízkosti ktorej mala pôvodne stáť jedna zo Štefánikových meteorologických staníc.
Populárny šport akým je surfing stále viac už aj na Slovensku a v Čechách dáva celému filmu jedinečný nádych. Vlna Teahupoo je ozaj magická vlna, kráska a zviera zároveň. Surfovať na nej je snom mnohých profesionálnych surferov. Avšak môže byť veľmi nebezpečná, obzvlášť v momentoch kedy dosahuje obrovskú výšku.
Vlna naberie na svojej veľkosti a mohutnosti v momente kedy sa “zlomí” o morské dno a následne dopadá na morský koral, o ktorý sa môže surfer vážnejšie zraniť. V čase keď som filmoval tu akurát prebiehala jedna z každoročných prestížnych súťaží Billabong Pro a zároveň sa tu tiež natáčal holywoodsky trhák – Bod Zlomu II.
Víziou filmu je pritiahnuť pozornosť ľudí k česko-slovenskej histórii prepojenej s životom na tak vzdialenom a zaujímavom mieste, akým je Tahiti. Cez pôvodných obyvateľov a ich kultúru sa divák dozvie nielen o kráse prírody, ale aj potrebe uvedomiť si jej dôležitosť a rešpektovať ju.
S akými nástrahami ste sa počas nakrúcania dokumentu stretávali? Čo vás naopak príjemne prekvapilo?
Jednou z najväčších nástrah počas ciest po svete všeobecne bývajú ľudia. No tí sú však na ostrovoch Južného Pacifiku väčšinou srdeční. Najmä pôvodní obyvatelia, ktorí nie sú ešte úplne deformovaní konzumným spôsobom života, ktorú Francúzi na ostrov prinášajú.
Avšak v prípade cesty do Francúzskej Polynézie boli ozajstnou nástrahou komáre. Keď sme prvýkrát prišli na ostrovy, nemali sme veľa informácií o nimi prenášanej vírusovej infekcii Dengue. Po troch týždňoch po príchode na ostrov som ju dostal a zažil doslova takú “pacifickú búrku” o akej sa mi ani nesnívalo. Šesťdňová horúčka na hranici štyridsiatich stupňov sa ani zďaleka nevyrovnala reálnej búrke, ktorá sa strhla uprostred Pacifiku počas plavby na Markézske ostrovy.
Plánujete do budúcna ísť ďalej po „stopách“ Štefánika a upriamiť pozornosť na jeho pôsobenie aj v iných častiach sveta?
V mojej aktuálnej tvorbe sa venujem približovaniu – odhaľovaniu kultúr a prírody v rôznych častiach sveta, poukazujúc na dôležitosť jej prepojenia s človekom. Ak porozumieme planéte a ľudskému pôsobeniu na nej, zistíme, že ide o jeden prepojený celok. Preto je dôležité si plne uvedomovať našu zodpovednosť za naše činy k prírode a k nášmu okoliu.
Zatiaľ konkrétne nechcem nič predbiehať… Aj keď témy pre ďalšie filmy už mám v pripravené. Ale viete ako to je u nás na Slovensku s realizáciou filmov…nezáleží len o odhodlaní a dobrej téme autora, ale najmä od kvalitnej produkcie a dostatku financií.
Mike Satori (Vasilko Kele)
Režisér, kameraman, producent, fotograf, cestovateľ a bádateľ, ktorý tvorí pod umeleckým menom „Mike Satori“.
Filmárska tvorba Mike Satori-ho je do veľkej miery ovplyvnená predovšetkým vlastnými zážitkami a skúsenosťami z rôznych krajín (Tahiti, Markézske ostrovy, Peru, Nový Zéland, Vanuatu, Vietnam, USA, Európa).
V svojich začiatkoch tvoril krátke filmy, ako napríklad film Bratyslava Boys, s ktorým postúpil medzi najlepších dvadsaťpäť filmov z viac ako 1 500 snímok zo šestnástich krajín sveta na prestížnej medzinárodnej súťaži Filmminute v Londýne. V odbornej porote vtedy sedel aj Oscarom ocenený Paul Haggis.
Následne už viac ako desať rokov spolupracoval na nezávislých, umeleckých a komerčných video projektoch na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho filmové diela boli prezentované na rôznych festivaloch doma aj v zahraničí: Filminute – Londýn, Vancouver FIFO – Tahiti – Polynesian International film festival, Ekotopfilm/Bratislava, Hory a Mesto, Adrenailin Film Fest, Festival Cestou Necestou.
Jeho stretnutie s prírodnými liečiteľmi v Peru, na Vanuatu, či Tahiti, s indickým majstrom jógy (praktizovanie techník jógy – “pranayama” a iné…) mu odkrylo hlbšie poznanie prepojenia človeka s prírodou a vesmírom. Jeho súčasná tvorba navádza diváka k vedomému spôsobu života a k hlbšiemu porozumeniu duchovnej podstaty.
