Tentoraz sa divákom predstavia len účinkujúci zo Slovenska. Vlado Kobielsky ako lokálpatriot z východného Slovenska predstaví Folklórny súbor Orgonina zo svojho rodného Vranova nad Topľou, speváka Jozefa Kolesára z Dvorianok, ktorý zaspieva parobské piesne zo Zemplína a Šambriňci zo Šambronu prinesú šarišské vysťahovalecké piesne.
Ako chutí cigánska ľúbosť
Stredné Slovensko zastúpi herečka a speváčka Barbora Švidraňová, žilinská rodáčka. Ľúbostné piesne z Liptovských Sliačov zaznejú v podaní Simony Vicianovej a detviansky súbor Horúce srdce – Jagalo jílo divákom predvedie, ako vyzerá Cigánska ľúbosť. Z Horehronia do súťaže príde Ženská spevácka skupina folklórneho súboru Šumiačan s programom Šumiackje periňarky. Západné Slovensko do súťaže povedie lokálpatriot Billy Barman, veď kapela už účinkovala s dievčatami zo SĽUK-u a čo-to vie aj o zapletaní vrkočov. Dvá kamarádzi vylúdia Dvojhlas ze Záhorá, konkrétne z Brodského. Folklórny súbor Technik STU z Bratislavy divákom pripomenie, že De sa dobre víno rodzí, tam sa ludom dobre vodzí a záhorácku zostavu doplnia Spjevule ze Skalice.
Porotcovia to majú ťažké
Medzi porotcov si znova zasadne tanečník, choreograf SĽUK-u a vysokoškolský pedagóg Stano Marišler. Ako sa na účinkujúcich díva ako profesionál? Čo si všíma na ich výkonoch a čo na nich vie oceniť? "V súťaži je veľmi pestrá škála účinkujúcich – máme tu kolektívy, ale aj sólistov, vidíme rôzne generačné zastúpenie, rôzne umelecké zložky – hudbu, tanec, spev – či rôzne úrovne štylizácie. V súťaži sú predstavitelia ešte „živého“ folklóru, spravidla folklórne skupiny, ktoré aj mimo scény udržiavajú tradície svojej obce, ale súťažia aj interpreti žijúci v meste, ktorí si folklórne prejavy naštudujú pre potreby javiska,“ pripomína porotca. Všetci porotcovia to preto majú veľmi náročné. "Ja osobne si všímam interpretačný výkon súťažiacich, emóciu, ktorá zo súťažného čísla ide,“ hovorí Stano Marišler. Samozrejme, prihliada pritom aj na kontext televízneho formátu, veď všetci, ktorí sú pred kamerou, sú účinkujúci, vrátane poroty.
Celkovú úroveň slovenských folklórnych súborov porotca posudzuje vysoko. "Jedna z definícií slovenského ľudového tanca znie, že ide o „rytmický pohyb prevažne dolných končatín“. V zásade to platí nielen pre Slovensko, ale pre krajiny Karpatskej kotliny. Náš ľudový tanec je teda technicky náročný a v podmienkach folkloristického hnutia, kde jednotlivé kolektívy pripravujú celovečerné programy, aj kondične náročný,“ podotýka Stano Marišler.
Na zahraničných festivaloch sú preto slovenské súbory často v strede záujmu. "Takže úroveň slovenských súborov je podľa mňa vysoká, interpreti musia podstúpiť spravidla dlhú a náročnú prípravu, aby zvládli na jednej strane samotnú techniku ľudového tanca, na druhej strane repertoár svojho súboru. Pri štylizácii ľudového tanca na scéne sa často autori snažia náročnosť ešte viac zvyšovať, či už v pohybe, hudbe alebo v speve,“ uzatvára porotca.