V Iráne sa v 60. rokoch – rovnako ako v Československu či vo Francúzsku – presadil autorský film charakteristický rozmanitosťou progresívnych tvorivých prístupov a experimentovaním s filmovou rečou. Iránsku novú vlnu definovala výrazná obraznosť, úvahovosť a filmári často reflektovali politické témy. Jej lídrami boli režiséri ako Hajir Darijoush (Serpent'h skin, 1964) či Dariush Mehrjui.
Na iránsku novovlnnú poetiku nadväzuje nemecko-afganský filmár Aboozar Amini v subtílnom dokumente Kábul, veterné mesto (2018), ktorý pred dvomi rokmi otváral najvýznamnejší festival dokumentárnych filmov IDFA v Amsterdame. Iránci sa Aminiho filmom pýšia ako jedným z nalepších dokumentov svojej národnej kinematografie.
V tejto vojne neuvidíš smrť
Amini sleduje v piesočnom tichu Kábulu civilistov, vodiča autobusu Abasa prechádzajúceho krajinou s pachuťou smrti a jeho dvoch malých synov. Tí cítia otcove obavy z existencie, preto sa mu v domácnosti snažia pomáhať, ako len vedia. Filmár kombinuje observáciu každodennosti v uliciach Kábulu s výpoveďami protagonistov, ktorí nepriamo odhaľujú ducha mesta poznačeného vojnovým konfliktom. Nezobrazuje násilie, hrozbu smrti sprítomňuje nepriamo, cez detskú hru či utiekanie sa utrápeného otca k spevu a fajčeniu hašišu.
Hlavné mesto Afganistanu sledoval režisér tri roky, vrátil sa sem pätnásť krát a explicitné utrpenie vo filme poprel, pretože počas demonštrácií v júly 2016 sám len o vlások unikol smrti pri bombových útokoch. Pohľad na telá známych roztrhané na kusy pre neho predstavoval extrémnym zážitkom a rozhodol sa, že v jeho filme divák neuvidí žiadnu formu násilia. Dokument so zvláštnou cenou poroty z festivalu IDFA premietajú vo štvrtok o 18.30 h.
Očami detí
Iránsky režisér s dvadsiatkou titulov v osobnej filmografii Reza Mirkarimi sa v dráme Zámok snov, podobne ako Amini, sústredí na detských protagonistov, ostatne detská optika je jednou z dominánt iránskej kinematografie.
Súrodencom Sare a Alimu práve umrela matka, no ich otec a strýko sa neunúvajú deti s touto informáciou oboznámiť. Sú teda tichými svedkami dohadov, kto sa ujme starostlivosti o nich, no čím viac času s nimi otec s kriminálnou minulosťou trávi, tým viac sa mu dostávajú pod kožu.
V programe nemôže chýbať film najznámejšieho iránskeho režiséra Asghara Farhadiho oceneného oscarmi za filmy Rozchod Nadera a Simin (2012) a Klient (2017). Pripomenúť si môžete jeho staršiu drámu Hra s ohňom o žene (2006), ktorú pohltí manželský konflikt a rozpad rodiny, kde prichádza pracovať ako slúžka.
