Kde bolo tam bolo, žila raz jedna sviňa

06.02.2020 08:46
Gabriela Marcinková a Marko Igonda
Gabriela Marcinková a Marko Igonda vo filmovej novinke Sviňa. Autor:

Skutky, ktoré sa nestali v ukradnutom štáte trpiacom chorobou tretej moci, kde sú unášaní synovia prezidentov a páchatelia chránení amnestiami.

Politici tu vyťahujú esá z rukávov bielych košieľ a pripíjajú si na lišiacke kšefty s mafiou. Kde bolo tam bolo, žila si raz – nad pomery bežných smrteľníkov – jedna sviňa. V päťmiliónovom štáte, kde sa ostré nože brúsia na novinárov, ako výstraha pre všetkých, ktorým by napadlo načiahnuť sa za spravodlivosťou.

Potreba hovoriť

Spoločensko-politická situácia v slovenských filmároch rezonuje, referenčné sú napríklad filmy dokumentaristiek Zuzany Piussi (Ukradnutý štát), Terezy Nvotovej (Mečiar), Barbory Berezňákovej (Skutok sa stal) či dráma Ostrým nožom Tea Kuhna. Angažované sú aj posledné dva filmy Mariany Čengel-Solčanskej Únos (2017) a Sviňa, ktorý dnes vstupuje do našich kín.

Film Sviňa vznikal na naše pomery neštandardne krátko a nadväzuje na rovnomennú literárnu predlohu Arpáda Soltésza tematizujúc aktuálne žité reálie. Zobrazuje sieťovanie mafie a najvyšších politických činiteľov, ich finančné podvody aj obchod s bielym mäsom. Hlavnou postavou je podnikateľ Wagner v podaní Jozefa Vajdu a príbeh vrcholí podobne ako v realite, zavraždením novinára, ktorý sa dostal jeho biznisu na koreň.

Filmári, samozrejme v duchu autorskej licencie, ponúkajú špekulatívny výklad situácie, ktorá momentálne rezonuje v spoločenskom podvedomí. Sviňa je pomerne trefnou polemikou o zákulisí politických a mafiálnskych praktík a hodí sa do aktuálneho predvolebného obdobia. Nejde síce o umelecké dielo pars pro toto, ktoré by realitu prefackalo katarziou, no efektívne prenáša emóciu hnevu a ten je dôležitým katalyzátorom a hybnou silou aktivizácie spoločnosti – nevyhnutnej na to, aby sa veci stali transparentnejšími a spravodlivejšími.

Herec
		Marko
		Igonda.
Herečka
		Diana Mórová s kolegom Jozefom Vajdom.
+23Herec Marko Igonda (v
		strede) s kolegom
		Braňom...

Čengel-Solčanská má sklon k pátosu, ten kulminuje v poslednej tretine filmu, a aj k splošťovaniu filmovej reality. Akokoľvek majú autori veci overené a vychádzajú zo skutočnosti, isté momenty filmu sú nepresvedčivé a motivácie postáv vykonštruované. No pointa príbehu je absolútna, navyše sľubované šťavnaté dialógy sú naozaj dobre napísané a v ústach solídne vystihnutých archetypov sa nelepia ako rozpustená žuvačka. Mariane Čengel-Solčanskej spolupráca s producentom Rudolfom Biermannom, ktorý ako scenárista a režisér filmom Sviňa debutuje, prospela.

Sviňa komunikuje na bazálnej úrovni, cieľom je nezaťažiť naše kognitívne zručnosti, no sympatické je, že filmárka ubrala zo spomínanej melodramatickosti, diváka emočne neznásilňuje, dovolí mu dokonca zasmiať sa. Situácie sú uzemnené, násilie a zločiny sú pod povrchom, dôležité sú ich následky.

Pozýva nahnevať sa

Pri sledovaní Svine divák pocíti predovšetkým roztrpčenosť nad nevyvrátiteľnosťou stavu vecí. Rezonujúci hnev autorského dua zo zvrchovanosti moci je silný a v kontexte s reálnymi udalosťami, ktoré odhalila dvojnásobná vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo februári 2018, sa nevyhnutne prenáša na celú kinosálu. Film má však aj pozitívne posolstvo, ukazuje, že pravdu možno nájsť, akurát jej zverejnenie môže byť fatálne, pretože spravodlivosť je na takomto Slovensku len abstraktným pojmom. Dominujú mu vydýchané klamstvá a odpustky pre hriešnikov.

Sviňa je v konečnom dôsledku tézovitou agitkou a v porovnaní napríklad s drámou Paola Sorrentina Božský má ako umelecká reflexia reality obrovské medzery. Neznamená to však, že neprináša divácku satisfakciu.

Herec Jozef Vajda na zábere z filmu Sviňa.
Herec Jozef Vajda na zábere z filmu Sviňa. Autor: CinemArt

Navyše otvára úvahu o súčasnej slovenskej angažovanej kinematografii reflektujúcej spoločenskú kondíciu a témy, ktoré sú alebo sa môžu stať pre našu krajinu fatálne (Marko Škop napríklad vo filme Nech je svetlo osvetľuje praktiky neofašistických slovenských brancov). Hovoriť o politickej situácii a nadväzovať na mediálne kauzy sa totiž javí ako jedna z rezonujúcich tendencií v tuzemskom hranom filme.

S výkladom skutočnosti, maniermi, expresivitou či pátosom Svine sa nemusíme stotožniť, dominantou je, že ukazuje aktuálne žitú horkosť a je skvelé, že prichádza do kín práve teraz. Všetci veľmi dobre vieme prečo.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Sviňa #Marko Igonda #Mariana Čengel Solčanská
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku