Hlavnými hrdinami sú dvaja bratia – štyridsiatnici, ktorí sa po rokoch rozhodnú splniť si svoj detský sen. V pätnástich túžili po tom, aby na mopedoch prešli naprieč Nemeckom.
Komédia sa začína tým, ako Christian snaží dostať na pohreb svojho otca, no pre spustené závory na železničnom priecestí príde na pohreb neskoro. Keď konečne dorazí na cintorín, práve spúšťajú otcovu truhlu. Christianovo meškanie rozzúri jeho staršieho brata Georga natoľko, že sa priamo na cintoríne – kúsok od hrobu – pobijú.
Po kare skončia v rodnom dome, kde sa svetácky workoholik Christian, ktorý priletel zo Singapuru, čuduje, ako sa dom od jeho detstva vôbec nezmenil. Na povale plnej harabúrd objaví pingpongový stôl a pri hraní stolného tenisu sa snaží s bratom, ktorý je v rodnej dedine stolárom, udobriť. V emocionálnom (i alkoholovom) opojení si bratia spomenú, ako v puberte snívali o výlete na mopedoch. Keď v garáži objavia mopedy, je rozhodnuté – vyrážajú na cesty. A ako divák už tuší, začína cesta plná vrcholov a pádov, bratského odďaľovania i zbližovania, humoru i hľadania zmyslu života…
Herec Lars Eidinger, ktorý stvárnil Christiana, to komentoval: „Pri rýchlosti 25 km/h toho človek zažije viac. Viac toho vidí, stretne viac ľudí. Nepresviští len tak okolo.“
Foto: Sony Pictures
A bratia naozaj zažijú všeličo – balia baby na akomsi pivnom festivale, predvedú sa ako majstri stepu, s náhodnými stopármi sa dostanú na festival hľadania vlastných koreňov, až sa mladší brat staršiemu zdôverí, že má syna, ktorého nikdy nevidel. Starší Georg ho presviedča, aby syna kdesi v Berlíne vyhľadal – a nielen to vedie k roztržke. Jedným z vrcholov filmu je scéna, ako bratia, inak niekdajšie stolnotenisové legendy, nešťastne prehrajú v pingpongu svoje mopedy, no nemienia sa ich vzdať. No to už je lepšie vidieť priamo v kine. V bratislavskom kine Lumiere niektorí diváci miestami priam burácali od smiechu.
Režisér Goller už nakrútil niekoľko roadmovie – snímka Vždy pripravený! bola o putovaní dvoch naivných mladíkov z východného Nemecka po USA, v Pani Elle viezol mladý berlínsky taxikár istú 87-ročnú dámu za láskou jej mladosti a vo filme Môj brat Simpel zasa putovali Ben a jeho mentálne zaostalý brat za strateným otcom.
A čo diváci hovoria na jeho novinku 25 km/h? Jeden film popísal ako „taký nijaký, až je fascinujúci, ako keby človek sto minút pozeral do prázdneho priestoru.“ Má aj nemá pravdu – vo filme s bratmi putujeme cez Schwarzwald až k Severnému moru a potom do Berlína, spoznávame svojrázne postavičky, napríklad aj vo vtipnej scéne, kde policajti pokutujú bratov za to, že na mopedoch cestujú bez helmy a donútia ich staré herky tlačiť. Keď sa ich jeden z bratov opýta, ako to v šírej krajine skontrolujú, odprevadia ich niekoľko kilometrov až na hranice.
Skôr sa dá súhlasiť s iným divákom: „Príhody, ktoré bratia zažívajú, nie sú nič extra, ale film sa opiera o pekné prostredie, našincovi blízke, fajn herecké výkony a z každého záberu srší pohoda.“ A možno vás inšpiruje tak ako tohto diváka aj k podobnej ceste.
