Film Chvenie ukazuje cestu do pekla dláždenú strachom

Kedykoľvek sa pri filmovom diele objaví prívlastok „kontroverzný“, vzniká predpoklad, že kontroverzný nebude ani trochu. Naopak, bude rozprávať až veľmi jasnou rečou. Je to aj prípad filmu guatemalského režiséra Jayara Bustamanteho s názvom Chvenie (Temblores), ktorý uviedol na minuloročnom festivale Berlinale a ktorý teraz Asociácia slovenských filmových klubov uviedla aj do našich kín.

24.02.2020 12:34
Chvenie Foto:
Film Chvenie je aj príbehom zničujúceho vplyvu evanjelikálnych cirkví na Latinskú Ameriku.
debata

Jasnou rečou je to, že nič z toho, čo považujeme za nedotknuteľné „zlaté teľa“ zdravej spoločnosti a ľudského šťastia, ním nemusí byť, ba priam naopak. Rodina, deti, poslušnosť, náboženské inštitúcie, túžba po čo najmenšom riziku a nemennosti – nič z toho nie je automaticky človeku oporou a šťastím. Môže ho to zlomiť, zabiť lásku k životu aj reprodukovať nešťastie.

„Svätá“ rodina

Chvenie je príbeh štyridsiatnika Pabla z dobre situovanej bielej guatemalskej elity, žijúcej ešte niekde na pomedzí zrážky feudalizmu so stredoamerickou postmodernosťou. S veľkým sídlom, chladnou manželkou, dvoma deťmi, ktoré miluje, rodinou, ktorá mu chce „len dobre“ a ktorá sa mu týmito dobrými úmyslami rozhodne vydláždiť cestu do pekla. Pablo prejaví vôľu žiť s Franciscom a priznať sa so svojou homosexualitou, okamžite sa však stane absolútnym spoločenským vyvrheľom. A najväčšie peklo mu, ako to tak býva, rozpúta „svätá“ rodina: manželka, ktorá robí všetko preto, aby mu zabránila v kontakte s deťmi (na to chlap ani nemusí byť homosexuál), i rodičia a inštitúcie (okamžite je vyhodený zo zamestnania), všetci svorne presvedčení, že ide o „chorobu“, ktorá sa má liečiť stredovekými metódami, pretože v živote je za každú cenu potrebné trpieť.

Krutosť, akou disponujú ženské postavy, ktoré sa rozhodnú zaštiťovať deťmi a rodinou s chladnejšou bezcitnosťou než vraždiaci križiaci na svätom ťažení, je nastaveným zrkadlom akýmkoľvek frázam o posvätnosti materstva či ženskej nehe, ktorá by mala pre zachovanie status quo podstúpiť čokoľvek. Obeťou sa vždy stáva ten / tá, kto nenájde silu vzoprieť sa takejto spoločnosti, hoci za cenu veľkých osobných strát. A Pablo ju nenachádza. Jednak zo strachu, že celkom príde o deti, jednak pre svoju priveľkú vnútornú neistotu. Jeho priateľ Francisco je jeho pravým opakom, podobne ako indiánska žena, ktorá slúži v Pablovej rodine.

Nepoznaná Amerika

Pri minuloročnom uvedení filmu Chvenie na festivale Berlinale Jayro Bustamante zdôraznil, že najmä od skončenia občianskej vojny v Guatemale, teda od 90. rokov minulého storočia, sa v Strednej Amerike čoraz väčšmi začali udomácňovať cirkvi, ktoré majú za cieľ vštepiť ľuďom do vedomia, že zmyslom života nie je radosť, ale otrocké dodržiavanie pravidiel za každú cenu. A presne pre toto nemôžeme film Chvenie vnímať len ako bežný príbeh rozporu medzi „láskou a náboženským fanatizmom“. Náboženské prostredie má vo filme veľmi osobitú príchuť, a tá príchuť prezrádza veľa o tej stránke súčasnej Latinskej Ameriky, ktorá Európanom nemusí byť dostatočne známa – napriek tomu, že sa priamo týka aj súčasných trendov ultrapravicových konzervatívnych vlád.

Fanatické evanjelikálne prostredie, ktoré je vo filme stvárnené s naturalistickou skutočnosťou, nie je obrazom ledajakého „tradičného prostredia“. V kostole, kde sa odohrávajú obrady hraničiace s vyháňaním diabla, žiadneho pôvodného Guatemalčana nenájdeme: anglosaské evanjelikálne sekty sa v posledných desaťročiach stali novodobým spôsobom vedenia vojny rás a tried v Latinskej Amerike – nie náhodou nám horlivá kazateľka môže pripomínať súčasnú prezidentku Bolívie Jeanine Áñezovú alebo príbuznú Jaira Bolsonara a ich vojnu proti domorodému obyvateľstvu a akejkoľvek spoločenskej rovnosti.

Film Chvenie je oveľa viac, ako výborne prerozprávaným príbehom homosexuálneho muža v nemilosrdnom zajatí rodiny a náboženských predsudkov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #film